Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/211/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807201148 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807201148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia Rožňava, Hviezdoslavova 4, Rožňava, IČO: 35 527 366, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, proti žalovaným 1.) O.. Š. C., F.. XX. XX. XXXX, T. F. J. XXX, právne zastúpený JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, 2.) ABX, s. r. o., so sídlom v Betliari 30, IČO: 36 573 116, o zaplatenie 16.596,96 € (500.000,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/128/2008-276 z 12.júna 2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1.a 2.rade trovy odvolacieho konania v sume 1.040,43 € na účet JUDr. Františka Hadušovského, advokáta v Rožňave, Akademika Hronca 3, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 16.596,96 € zamietol a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia 16.596,96 € (500.000,- Sk) z titulu náhrady škody a náhrady trov konania od žalovaného v 1. rade. Žalobca je občianske združenie s právnou subjektivitou. Žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom malej vodnej elektrárne bez oprávnenia, nakoľko ukončil svoje podnikanie ako fyzická osoba. Malá vodná elektráreň (ďalej len MVE) je vybudovaná na rieke Slaná v k.ú. Obce T. v časti T. E.. V čase vybudovania MVE podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia príslušným stavebným úradom bolo vybudovanie rybochodu za účelom zabránenia vzniku spoločenských škôd ako aj priamej škody na ichtyofaune. Voda v riečnom koryte predstavuje vlastníctvo štátu a v nej nachádzajúca sa ichtyofauna je v správe žalobcu, ktorý sa o ňu stará, rieky zarybňuje. Súd prvého stupňa (ďalej len súd) vychádzal zo zistenia, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Rožňava, sp. zn. 13Ro/39/2007 zo dňa 17. 03. 2008, ktorým súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 500.000,-Sk so 6 % úrokmi z omeškania od 06. 03. 2007 do zaplatenia a uhradiť trovy konania a platobný rozkaz bol doručený žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí v zákonnej lehote podali proti nemu odpor, pričom žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu škody, nebol prevádzkovateľom MVE Betliarska Maša na rieke Slaná a z tohto dôvodu navrhoval žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť a žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil, namietal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou MVE prevádzkovanej žalovaným v 2. rade a vznikom škody. Poukázal na odborný posudok vypracovaný Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava č. 7219 z októbra 2009, z ktorého vyplýva, že MVE nemá negatívny vplyv na kvalitu vody v toku rieky Slaná, a vplyvom činnosti MVE dochádza k zlepšovaniu kvality vody v toku rieky Slaná vo väčšine ukazovateľov požadovaných pre vodu vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb. Podľa odborného stanoviska Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave 1/2011 zo dňa 17. 01. 2011 je nepreskúmateľné tvrdenie znalca RNDR. T., je takisto nepreskúmateľný je aj kontrolný znalecký posudok č. 6/2009 vypracovaný Poľnohospodárskym znaleckým ústavom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre pri výpočte straty pri ichtyofaune a je protirečivé v tom, že uvádza, že absencia rybochodu priamo neohrozuje životné prostredie rýb, neskôr však uvádza, že ohrozuje ichtyomasu, vekovú štruktúru populácie rýb, ich rast a aj druhovú diverzitu, avšak neuvádza ako došiel k týmto záverom. Súd skutkovo uzavrel, že žalovaný v 1. rade na rieke Slaná si postavil MVE T. E.. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave, zo dňa 29. 01. 1995 bolo mu vydané povolenie na užívanie stavby MVE Betliarska Maša a uložené, aby drevený rybochod vybudovaný ako dočasný vybudoval podľa overeného projektu do 30. 11. 1995 a zabezpečil meranie vody pred odberom z koryta rieky Slanej priamym spôsobom, aby prietok Q355 bol kontrolovateľný a že kolaudačným rozhodnutím vydaným Obvodným úradom životného prostredia v Rožňave, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 1995 bolo žalovanému v 1. rade povolené prevádzkovať MVE Betliarska Maša - stavbu nachádzajúcu sa na pozemku s parcelným č. KN-C 1466/3 vedeným na LV XXX P..Ú.. T. napriek tomu, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia bol vybudovaný iba dočasný drevený rybochod. V kolaudačnom rozhodnutí sa konštatuje, že toto rozhodnutie je zároveň osvedčením, že elektráreň je spôsobilá prevádzky. Z výpisu z LV č. XXX P..Ú.. T. vyplýva, že vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na parcele č. KN-C 1466/3 - strojovne je žalovaný v 2. rade na základe darovacej zmluvy V 470/04. Z výpisu zo živnostenského registra ohľadom podnikateľského subjektu O.. Š. C. - UNIP vyplýva, že predmetom podnikania bola výroba elektriny - MVE s dňom vzniku oprávnenia 06. 07. 1992 do zániku tohto oprávnenia do 30. 04. 1999 a preto vychádzajúc z hore uvedených listín, súd námietke žalovaného v 1. rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie vyhovel, nakoľko výpisom zo živnostenského registra ohľadom subjektu O.. Š. C. - UNIP, výpisom z LV č. XXX P..Ú.. T., správou od Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave a správou od Východoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 23.3.2011 bolo preukázané, že za žalované obdobie od 6.3.2005 do 6.3.2007 vlastníkom a prevádzkovateľom bola spoločnosť ABX, s.r.o. Betliar a žalovaný v 1. rade je konateľ. Na strane 4 znaleckého posudku znalec S.. T. tvrdí, že akosť vody a vodného prostredia posudzoval podľa dlhodobých fyzikálnych, chemických a jednorázových biologických analýz a ďalej uvádza terénne pozorovania v čase šetrenia a v minulých rokoch. O týchto meraniach však v znaleckom posudku nie sú dôkazy. Znalec neuvádza a nepopisuje akým spôsobom odoberal analyzované vzorky a akým spôsobom ich vyhodnocoval. Uvádza iba odvolávku na STN 83 0532-75 7221, biologický rozbor povrchovej vody, čo je pre dodržanie zásady preskúmateľnosti znaleckého posudku veľmi málo. Znalec mal uviesť kedy boli vzorky odobraté, v akom množstve a mal presne vo svojom znaleckom posudku popísať spôsob ich vyhodnotenia. Táto požiadavka splnená nebola. Aj pokiaľ ide o obmedzenie výkonu rybárskeho práva, ktoré sa malo prejavovať významným úbytkom rýb na úseku rkm 52,0 až po rkm 60,0 pre toto tvrdenie znalec neuvádza žiadne dôkazy. Neuvádza pôvodný stav rýb na tomto úseku a ani stav rýb počas jeho merania, na základe ktorých by mohol vysloviť toto tvrdenie. Aj pokiaľ ide o výpočet škody znalec nepostupoval v súlade s metodickými pokynmi pre vypracovanie znaleckého posudku hodnotil sa znaleckým ústavom EU v Bratislave č. 1/2001). Z tohto odborného stanoviska vyplýva, že ani znalec C.. O.. Q., B.. nepostupoval pri vypracovaní znaleckého posudku v súlade s metodickými pokynmi pre vypracovanie znaleckého posudku a ani znalecký ústav SPU v Nitre nepostupoval správne, keď nevykonal vlastné analýzy šetrenia, skúmania a výpočty samotnej škody, ďalej súd dôvodil, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 1T/1/2008 bol vypočutý znalec C.. O.. O. J., B.., ktorý za znalecký ústav SPU v Nitre vypracoval znalecký posudok a ktorý uviedol, že pri výpočte škody ústav vychádza z ichtyologického prieskumu vykonaného Slovenským rybárskym zväzom v Žiline realizovaného dňa 12.9.2008 na toku rieky Slaná v lokalite nad železničným mostom nad Obcou Gemerská Poloma, ktorý prieskum považovali za objektívny a že správou vyžiadanej v trestnom konaní od Slovenského rybárskeho zväzu Rada Žilina o tom, či v súvislosti s prevádzkovaním MVE T. E. P..Ú.. T. na rieke Slaná bol z ich strany v rokoch 2005 až 2008 vykonaný ichtyologický prieskum vyplýva, že takýto prieskum bol vykonaný iba dňa 12.9.2008, teda mimo žalované obdobie. Súd právne uzavrel, že jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie škodcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade a od roku 2004, od kedy je vlastníkom MVE žalovaný v 2. rade, ani žalovaný v 2. rade nevybudovali rybochod podľa projektovej dokumentácie MVE a tým nevytvorili podmienky na prirodzenú migráciu rýb. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie vzniku a výšky škody. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Ušlý zisk je to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku škody. V danom prípade listinnými dôkazmi - znaleckými posudkami predloženými žalobcom nebol preukázaný vznik škody a výška škody v dôsledku chýbajúcich konkrétnych meraní o stave a prípadnom úbytku rýb za žalované obdobie od 06. 03. 2005 do 6. 03. 2007. Takisto nebol preukázaný ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, príčinná súvislosť medzi prevádzkou MVE a vznikom prípadnej škody a keďže nevznikla potreby vykonať ďalšie dôkazy, vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov, súd návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov nevyhovel, nakoľko znalec S.. T. a zástupca znaleckého ústavu C.. O.. O. J., CSc. boli vypočutí v trestnom konaní. Súd sa oboznámil s obsahom ich výpovedí z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T 1/2008 a zistil, že z ich výpovedí nevyplývajú konkrétne údaje získané vlastnými meraniami pre zisťovanie vzniku a výšky škody, preto súd nepovažoval za hospodárne opakovať výsluch znalcov. Podľa oznámenia žalobcu znalec O.. C.. E. Q., CSc. zomrel. Z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania (§ 120 O.s.p.). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje, preto súd žalobu aj voči žalovanému v 2. rade zamietol. V odvolaní žalobca uviedol, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 29.marca 2007 sp. zn. 3Cdo/32/2007). V zmysle vyššie uvedeného práve tým, že nebol vybudovaný rybochod nedošlo k plynulému prietoku vody, čm sa narušil potravinový reťazec ichtyofauny a teda úbytku rýb v povodí rieky Slaná. Vzťah príčiny a následku ako aj škody samotnej bol preukázaný a navrhol, aby súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a priznal mu právo na náhradu trov konania. Domnieval sa žalobca, že odôvodnenie rozsudku, ktorým sa konštatuje, že „z tohto odborného stanoviska vyplýva, že znalec C.. O.. Q.I., B.. nepostupoval pri spracovaní znaleckého posudku v súlade s metodickými pokynmi ...“ nie je riadnym odôvodnením rozsudku tak, ako to má na mysli § 157 ods. 2 O.s.p. Preto ak by súd akceptoval len túto jeho obranu, žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 205 odfs. 2 písm. f) O.s.p.). Vo vyjadrení k odvolaniu navrhli žalovaný v 1.a 2.rade potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať trovy odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčíslia, dňa 26.7.2012 mali vyčíslené len v rozsahu 320,34 €, to isté navrhli aj na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. Rozsudok je vecne správny, avšak nie je nepreskúmateľný tak ako sa tvrdí v odvolaní. Žalobca príčinu vzniku škody, za ktorú podľa jeho názoru zodpovedá žalovaný v 1.rade vidí v tom, že ten rybochod, ktorý je nevyhnutným na zabezpečenie migrácie rýb na neresiská podľa projektovej dokumentácie nikdy nevybudoval. Škoda bola uplatnená spätne v hodnote 16.596,96 € za dva roky pred odaním žaloby, t.j. od 6.3.2005 do 6.3.2007, za každý rok po 250.000,- Sk, avšak sám žalobca potvrdil, že neeviduje aké množstvo rýb sa nachádza na ním spravovanom úseku, t.j. úseku rieky Slaná od Dobšinskej Píly po cestný most v Rožňave, teda aj v časti, kde je vybudovaná predmetná malá vodná elektráreň. Nie je možné viesť evidenciu o prirodzenom úhyne rýb a taktiež nie je možné zistiť toto biologickým prieskumom, ktorý však za žalované obdobie nebol vykonaný. Potom bol vykonaný mimo žalovaného obdobia 12.9.2008. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa odvolateľa ohľadne preukázania vzniku škody, ani navrhovaným výsluchom znalcov a svedka v konaní už žalobca nemohol preukázať a nahradiť chýbajúce meranie o stave a prípadnom úbytku rýb za žalované obdobie a preto správne bola žaloba zamietnutá. V odvolaní žalobca nenamieta zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1.rade pri nedostatku pasívnej legitimácie, preto v tejto časti ani nemal dôvod preskúmavať sa záver súdu prvého stupňa. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom bolo v konaní preukázané a žalovaný v 2.rade zdôraznil, že žalobca nepreukázal, aby žalovaný v 2.rade prevádzkoval činnosť, ktorou došlo k vzniku škody a komu vznikla škoda a v čom spočíva ním tvrdená škoda a taktiež nemohol preukázať výšku škody. Síce žalovaný v 2.rade prevádzkuje MVE na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice prípisom z roku 2009 potvrdila, že neviedla žiadne konanie voči žalovanému v 2.rade vo veci porušovania predpisov na úseku vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia ani ochrany prírody a krajiny pri prevádzkovaní tejto elektrárne. Odvolací súd, po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne. Podľa § 221 ods.1 písm. f),h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, resp. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis (použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu), ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítanie toho, čo uviedli účastníci. Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 O.s.p., rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním a zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Toto sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na jej preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá ich povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia /§ 79 ods. 1 O.s.p./ a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť avšak neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Tieto dôkazy (žalobcu) ale súd nepovažoval za nevyhnutné, čo bolo správne vyhodnotené. Odvolací súd len k správnym dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa doplňuje, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, ďalej spôsobenie škody a kauzálny nexus medzi protiprávnym úkonom a škodou. Súd sa podrobne zaoberal vznikom škody, nemožnosťou zistiť výšku škody a aj príčinnou súvislosťou. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je predpokladom každej právnej zodpovednosti, a to či už ide o zodpovednosť založenú na princípe zavinenia alebo o objektívnu zodpovednosť - zodpovednosť za výsledok (napr. zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup), v riešenej veci išlo o zodpovednosť za zavinenie a z odvolania sa odvolaciemu súdu javí, že žalobca si nesprávne vysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním a nekonaním žalovaného v 2.rade a vznikom škody. Príčinný vzťah možno vnímať ako objektívne reálne existujúci súvislosť javov, t.j. súvislosť, ktorá nie je závislá od človeka a ktorá sa v konkrétnom prípade iba zisťuje. Každý jav je následkom celého radu príčin a sám je opäť príčinou ďalších javov a javy, ktoré zákonite vyvolávajú iné javy, sa označujú za príčiny na rozdiel od podmieňujúcich okolností - podmienok, ktoré samy nemôžu vyvolať vznik následkov, ale ich iba umožňujú tak ako v danej veci, rozdiel medzi vlastnou príčinou a podmieňujúcou okolnosťou - podmienkou je relatívny a často sa v konkrétnom prípade ťažko medzi nimi aj nájde hranica, vo všeobecnosti však platí, že zodpovednosť v práve nemôže byť založená tam, kde chýba príčinná súvislosť (tak ako v danej veci). Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, zavedenej zák.č. 460/1992 Zb., výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je presvedčivé a je treba na vysvetlenie uviesť, že až podrobne sa zaoberal otázkou dôkaznej núdze zo strany žalobcu a zákonne aj žalobu zamietol. Zodpovednosť za zavinenie v tejto veci pri náhrade škody za predmetné obdobie nebola preukázaná, lebo nemohla byť ani založená, keďže chýbala príčinná súvislosť, kauzálny nexus. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 5 O.s.p. prvá veta cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak aj podľa § 14 ods.1 písm. c),d) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a za konanie pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na cestovné a telekomunikačné výdavky. Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Žalovaní v 1.a 2.rade mali aj v odvolacom konaní úspech, pre im bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania za 2 spoločné úkony pri právnej pomoci pri zastupovaní dvoch osôb, t.j. 2 x 512,54 € (vyjadrenie a účasť na pojednávaní) zo dňa 26.6. a zo dňa 26.7.2012, + 2x režijný paušál 7,63 €, v zmysle § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb; trovy celkom predstavujú 1.040,34 €. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.