Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202453 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807202453.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - P. riaditeľstvo H. zboru v F., P. 2, F., proti povinnému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Q. XX, zastúpený opatrovníčkou Jaroslavou Černajovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rožňava, v konaní vedenom u súdneho exekútora Bc. O. E., T. 3, F. W., pod sp. zn. EX XXX/XX, o vymoženie 49,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.03.2011, č. k. 12Er/188/2007-17, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy konania vo výške 32,33 eur do desiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, návrh na pripustenie zmeny účastníka v tomto konaní zamietol, povinného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy konania vo výške 32,33 eur do desiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 13.06.2006, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Bc. O. E. poverením č. XXXX 010337 zo dňa 03.05.2007. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zmenu oprávneného, nakoľko došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z oprávneného na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá so vstupom do konania súhlasila. Súd prvého stupňa citoval ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 a uviedol, že pokiaľ nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, v ktorej možno vykonať správne rozhodnutie, podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo vydané. V zmysle uvedeného bolo preto potrebné posudzovať exekučný titul podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.08.2008, čo znamenalo, že tento bolo možné vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Táto uplynula dňa 29.06.2009, čím došlo k zániku práva oprávneného na vymoženie predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zamietol návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie vo výške 32,33 eur zaviazal povinného v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 za úkony vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a návrh na zmenu účastníka), z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie) a z odmeny za ďalšiu činnosť (§ 21a vyhl. za úkon spísanie návrhu na vykonanie exekúcie) spolu v sume 25,56 eur, z DPH v sume 5,31 eur a z náhrady hotových výdavkov v sume 1,46 eur (poštovné). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, ak exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v spojení s ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Zdôraznil, že prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky by v prípade, ak by nedošlo k vypusteniu citovaného ust. § 88 ods. 1 zo zákona, uplynula dňa 29.06.2009. Vzhľadom však na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 01.09.2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 01.09.2008, je nutné vykladať ust. § 88 zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa tohto ustanovenia uplynula pred 01.09.2008, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. No v prípade, ak koniec lehoty pripadol po dátume 01.09.2008, nie je možné postupovať podľa zákona o priestupkoch a exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila aj spoločnosť J. ktorá žiadala o vstup do konania namiesto oprávneného. Vo svojom vyjadrení sa plne stotožnila s odvolacími námietkami oprávneného. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a zistil, že odvolanie oprávneného je nedôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že na predmetné konanie sa nevzťahuje ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V posudzovanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 04.04.2007, kedy bola u súdneho exekútora spísaná Zápisnica o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). V tomto čase bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1473393, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, bol vydaný dňa 13.06.2006 a 15-dňová lehota určená na zaplatenie pokuty uplynula dňa 29.06.2006. Od tohto dňa začala podľa vtedajšieho znenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. plynúť lehota na vykonanie rozhodnutia, ktorá uplynula dňa 29.06.2009. V priebehu exekučného konania došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 k zrušeniu pôvodného znenia ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Aj napriek tomu, že v čase uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. dňa 29.06.2009, už zákon o priestupkoch ustanovenie § 88 ods. 1 neobsahoval, odvolací súd zastáva názor, že exekučný titul bolo možné vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorú upravovalo predmetné ustanovenie. Totižto ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, počas ktorej možno správne rozhodnutie vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie vydané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 20 Cdo 1802/2007). Teda ak v posudzovanom prípade prekluzívna lehota určená na vykonanie exekučného titulu začala plynúť dňa 29.06.2006, jej koniec pripadol na dátum 29.06.2009 a od tohto dňa právo priznané exekučným titulom zaniklo bez ohľadu na to, že v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty došlo k zrušeniu zákonného ustanovenia, ktoré upravovalo jej plynutie. Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, preto odvolací súd toto uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade trov exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zmenu účastníka konania, podaním odvolania došlo k zrušeniu tohto výroku v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. a o návrhu mal opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. V zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania. Preto proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie návrhu na zmenu účastníka konania, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takýto návrh zamietne, nie je prípustné odvolanie. V danom prípade uznesenie, ktorým súd návrh na zmenu účastníka zamietol, vydal vyšší súdny úradník a keďže proti jeho uzneseniu je odvolanie vždy prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo a opätovne mal o ňom rozhodnúť sudca. Pretože podaním odvolania proti tomuto výroku došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti zo zákona, odvolací súd nemal o čom rozhodovať. Vzhľadom na to, že exekúcia už bola zastavená, je návrh na zmenu účastníka bezpredmetný a nebude o ňom rozhodovať už ani sudca súdu prvého stupňa. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.