Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807207620 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807207620.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, proti povinnej: W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., K. č. XXX, prechodne bytom: XX MC U. XXX D., CW XXNW D., pre vymoženie istiny 10.114,10 Sk (335,73 eura) s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 8Er/630/2007-11 zo dňa 06. 04. 2010 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, Exekútorský úrad v Rožňave, ul. Ak. Hronca č. 3, trovy exekúcie vo výške 60,42 eura, do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") a zistením, že povinný nevlastní žiadny majetok podliehajúci exekúcii a oprávnený súhlasil s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 EP, po preskúmaní súdnym exekútorom predloženého vyčíslenia trov exekúcie a zaviazal oprávneného na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 60,42 eura, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 36,52 €, 19 % DPH z odmeny vo výške 6,94 €, t. j. 43,46 €, z náhrady hotových výdavkov vo výške 16,96 €. Nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhované zvýšenie náhrady hotových výdavkov o DPH, keďže podľa znenia ust. § 196 EP sa odmena exekútora (ak je platiteľom DPH podľa osobitného zákona) zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, avšak zvýšenie sa netýka náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie napadol včas podaným odvolaním súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad v Rožňave, ul. Ak. Hronca 3 (ďalej len "súdny exekútor"), lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu DPH v nesprávnej výške. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17. 12. 2004, v ktorom sa konštatuje, že dani z pridanej hodnoty podlieha u súdneho exekútora aj paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Od DPH sú podľa jeho názoru oslobodené len univerzálne poštové služby podľa § 28 zák. č. 222/2004 Z. z., ktoré nevykonáva exekútor a naopak náhrada za stratu času a cestovné náhrady podliehajú v zmysle zákona o DPH zdaniteľnému plneniu, pričom aj z § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva, že tieto náhrady sú účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (nie mimo tejto činnosti). Keďže lex specialis pre posúdenie otázky DPH je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že mu prizná trovy exekúcie vo výške 71,54 eura, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 43,16 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 16,96 eura a DPH vo výške 11,42 eura. Oprávnený a ani povinná sa k odvolaniu v zákonom stanovenej lehote nevyjadrili. Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. § 206 ods. 2 O. s. p.) Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl. č. 1238/A odvolací súd zistil, že oprávnený T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019, zanikol k 01. 07. 2010 výmazom z obchodného registra a jeho univerzálnym právnym nástupcom je Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, preto v odvolacom konaní konal s právnym nástupcom oprávneného Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Z cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že Exekučný poriadok rozlišuje medzi odmenou, náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času, ktoré tvoria tri zložky trov, na náhradu ktorých má súdny exekútor nárok. Nárok na DPH pri odmene exekútora je upravený priamo zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a zákona č. 341/2005 Z. z. účinného od 01. 09. 2005, ktorý výslovne ustanovuje, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o DPH. Odvolanie súdneho exekútora a jeho námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia otázky, či o daň z pridanej hodnoty má byť zvýšená (a exekútorovi priznaná) aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ak súdny exekútor je povinný DPH z týchto náhrad zaplatiť podľa osobitného zákona (zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), nemožno považovať za opodstatnené. Exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie je viazaný osobitnou právnou úpravou v Exekučnom poriadku, ako právnou normou občianskeho práva procesného, ktorú aplikuje a interpretuje v rámci svojej právomoci, a pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemôže priamo aplikovať zákon č. 222/2004 Z. z., ktorý je právnym predpisom z oblasti daňového práva, ako samostatného odvetvia práva verejného a tento zákon upravuje povinnosti zdaniteľnej osoby, teda aj súdneho exekútora vo vzťahu k štátu, resp. k daňovému orgánu. Preto ak v ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005 je výslovne uvedené, že DPH patrí exekútorovi len z jeho odmeny, nemožno ju priznať aj z náhrady hotových výdavkov a z náhrady za stratu času. K argumentácii súdneho exekútora poukazujúcej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04-30 zo 17. 12. 2004 odvolací súd uvádza, že v tomto rozhodnutí Ústavný súd posudzoval obdobný prípad v situácii, keď Exekučný poriadok v ust. § 196 vôbec neupravoval otázku priznávania DPH exekútorovi a skonštatoval, že nepriznanie DPH ako súčasti náhrady trov konania nemá oporu v zákone (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Novela Exekučného poriadku (ust. § 196) vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z. účinným od 01. 09. 2005 však výslovne ustanovila, že exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH, patrí daň z pridanej hodnoty z jeho odmeny, nie však aj z náhrady hotových výdavkov a z náhrady za stratu času, preto cit. nález Ústavného súdu SR a právne závery v ňom vyslovené nemožno v posudzovanej veci aplikovať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti po novelizácii ust. § 196 EP posudzoval viacero sťažností súdnych exekútorov, ktorými namietali porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepriznaním DPH z hotových výdavkov a z náhrady za straty času v rámci náhrady trov exekučného konania, keď napr. uznesením sp. zn. I. ÚS 37/09-11 zo 04. 02. 2009 ústavný súd sťažnosť súdneho exekútora JUDr. P.B. odmietol s poukazom na nedostatok svojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a tomto rozhodnutí uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým nebola priznaná DPH k náhrade hotových výdavkov, sa nevyznačuje prvkami arbitrárnosti, lebo od 01. 09. 2005, keď nadobudol účinnosť zákon č. 341/2005 Z.z., sa odmena exekútora zvyšuje o DPH (ak je exekútor platiteľom DPH), t.j. nie je zjavne neodôvodnený záver všeobecných súdov, podľa ktorého zvýšenie o DPH viažu iba na odmenu súdneho exekútora, vychádzajúc z § 4 a § 21a vyhl. č. 288/1995 Z. z., a nie tiež na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 22 a § 23 cit. vyhlášky). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.