Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808204271 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808204271.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. konsolidačná, a.s., so sídlom v O., D. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: S. O. W. spoločnosť s ručením obmedzeným Y., naposledy so sídlom v Y., P. XX, IČO: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, so sídlom v Košiciach, Popradská 68, pod sp. zn. EX 238/08, o vymoženie 1 709,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.09.2010, č. k. 12Er/201/2008-36, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekučného konania vo výške 56,94 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučných titulov, ktorými sú platobné výmery B. zdravotnej poisťovne so sídlom v O., pobočka Y., č. k. XXXX/XXXX/ X, 2, 3, 4 zo dňa 29.11.2004, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie na vymoženie 1 709,69 eur súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu. Podaním zo dňa 27.04.2010 súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c/ z dôvodu podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, zo dňa 16.02.2010, č. k. 27Cbr/92/2007. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie vo výške 56,94 eur zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovy súdneho exekútora určil podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (za úkony vydanie príkazu na odblokovanie účtu v banke 50 min, zaslanie písomného podania súdu 10 min) a paušálnu odmenu (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, t. j. 5 úkonov po 3,32 eur) spolu vo výške 27,65 eur vrátane DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 29,29 eur (poštovné). Ostatné súdnym exekútorom uplatnené trovy exekúcie, ktoré si tento vyčíslil v návrhu na zastavenie exekúcie, súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu ich duplicitného uplatnenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. aj podľa § 15 vyhl. (spísanie žiadosti o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na začatie exekúcie, vydanie exekučného príkazu, žiadosť o zistenie vlastníctva k motorovému vozidlu). Podobne nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko podľa citovanej vyhlášky možno tieto úkony odmeniť len raz. Tiež nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon doručenie príkazu na odblokovanie účtu v banke, nakoľko ust. § 15 vyhl. odmenenie tohto úkonu nepredpokladá. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi prizná náhradu trov exekúcie v celej uplatnenej výške, t. j. 167,97 eur. Súdny exekútor v podanom odvolaní žiadal priznať odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. písm. a/ vyhl.) aj za úkony spísanie žiadosti o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, vydanie exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke a zisťovanie majetku povinného - upovedomenie o poskytnutí súčinnosti Dopravný inšpektorát. Ďalej žiadal priznať paušálnu odmenu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) za úkony vydanie exekučného príkazu na odblokovanie účtu v banke a zaslanie podnetu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že z dikcie ust. § 14 vyhl. vyplýva, že odmena súdneho exekútora sa skladá z hodinovej odmeny (podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu) a z paušálnej odmeny (podľa vykonaných úkonov). Ide o dve samostatné zložky odmeny súdneho exekútora a ust. § 14 vyhl. nemožno vykladať tak, že uplatnením hodinovej odmeny za určitý úkon zaniká nárok na paušálnu odmenu za ten istý úkon. Poukázal tiež na znenie ust. § 15 vyhl., ktoré podľa súdneho exekútora nemá taxatívny charakter a preto okrem úkonov tam uvedených možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu aj za iné úkony exekučnej činnosti, ktoré boli účelne a nevyhnutne vykonané v exekúcii. Všetky úkony vykonané v súlade s Exekučným poriadkom, bez ktorých nemožno exekučné konanie vykonať, sú podľa odvolateľa úkonmi smerujúcimi k vymoženiu pohľadávky oprávneného a teda sú úkonmi exekučnej činnosti. Nesúhlasil ani so sčítaním časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že v posudzovanom prípade súdny exekútor vydal niekoľko exekučných príkazov adresovaných rôznym inštitúciám, avšak súdnemu exekútorovi priznal odmenu len za jeden takýto úkon. Podľa súdneho exekútora v prípade doručovania exekučného príkazu niekoľkým subjektom patrí súdnemu exekútorovi odmena za každé jednotlivé doručenie exekučného príkazu. Oprávnený zostal v odvolacom konaní nečinný. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolania smerujú proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie zákonnosti priznanej náhrady trov exekúcie súdneho exekútora podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl.“). Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25.02.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa § 27a vyhl. v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa § 14 ods. 1 vyhl., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk). Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súdny exekútor v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal časovú odmenu za úkony spísanie žiadosti o udelenie poverenia, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, vydanie exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke a zisťovanie majetku povinného - upovedomenie o poskytnutí súčinnosti Dopravný inšpektorát. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhl. je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhl. je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a). Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhl. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhl. s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhl. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony „spísanie žiadosti o udelenie poverenia“, „vydanie upovedomenia o začatí exekúcie“, „vydanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke“, „vydanie exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke“ a „zisťovanie majetku povinného - upovedomenie o poskytnutí súčinnosti Dopravný inšpektorát“, nakoľko ide o úkony „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“, „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, „doručenie exekučného príkazu“ a „každé ďalšie zisťovanie majetku povinného“, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. § 15 ods. 1 vyhl. Náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnuté do paušálnej odmeny a odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu aj paušálnou sumou, len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu činnosť súdneho exekútora. Ako už bolo uvedené vyššie, v ust. § 15 ods. 1 vyhl. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Medzi tieto nepatrí úkon „vydanie exekučného príkazu na odblokovanie účtu v banke“, preto správne súd prvého stupňa uviedol, že za tento úkon nemožno súdnemu exekútorovi priznať paušálnu odmenu. Čo sa týka úkonu „zaslanie písomného podania súdu“, ušlo pozornosti súdneho exekútora, že súd prvého stupňa mu priznal za vykonanie tohto úkonu odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.). Dôvodná nie je ani námietka súdneho exekútora týkajúca sa nesprávneho priznania odmeny za úkony „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ a „doručenie exekučného príkazu“, ktoré súdny exekútor vykonal niekoľkokrát, súd prvého stupňa však odmenil vykonanie týchto úkonov len raz. Odvolací súd k tomu uvádza, že nemožno súdnemu exekútorovi priznať paušálnu odmenu za viacero doručení exekučného príkazu, resp. príkazu na začatie exekúcie či upovedomenia o začatí exekúcie, ako to požaduje súdny exekútor, pretože vyhláška v ust. § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ jasne umožňuje priznať odmenu len za jedno takéto doručenie (opačným prípadom je napr. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného podľa písm. j/ citovaného ustanovenia, kde sa paušálna odmena priznáva za každé aj viacnásobné zisťovanie). Viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie niekoľkým subjektom je zohľadnené v náhrade hotových výdavkov, kde sa súdnemu exekútorovi priznáva náhrada hotových výdavkov za každé takéto doručenie, ako to bolo aj v posudzovanom prípade. Odvolací súd zistil na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu a v súlade s rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný, že súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekučnú činnosť v súlade so zákonom, odvolanie súdneho exekútora proti výroku o náhrade trov exekúcie je nedôvodné, preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. V odvolacom konaní bol súdny exekútor neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľné takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.