Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/172/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809202480 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809202480.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice IČO: 00735868, proti povinnému: J. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. Č.. XX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 16,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k. 8Er/169/2009-18 zo dňa 30. marca 2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, Sládkovičova 7, 066 01 Humenné odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 46,78 Eur a zaviazal oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 16,59 Eur s prísl., na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave, č. k. AA 1766102 zo dňa 4.6.2008. Súd dňa 27.04.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 020411* pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa. Dňa 28.02.2012 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), z dôvodu, že povinný zomrel dňa 28.07.2010 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. 4D/113/2010-13 dňa 30.09.2010, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 22.10.2010. Súd následne exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, lebo majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súčasne rozhodol o trovách exekúcie tak, že v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur a poštovné vo výške 5,80 Eur, teda spolu trovy exekúcie vrátane 20% DPH v sume 46,78 Eur a zaviazal oprávneného na ich úhradu. Uznesenie bolo vydané vyšší súdnym úradníkom. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že odvolanie podáva tak proti výroku súdu o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy exekúcie v sume 46,78 Eur ako aj proti dôvodu zastavenia exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Poukazujúc na ustanovenia § 37 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Podľa §§ 103-104 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania dňa 07.04.2009 z dôvodu, že povinný neuhradil v dobe splatnosti svoj záväzok. Exekučný návrh bol podaný dôvodne, avšak v priebehu konania povinný zomrel (pričom bol zároveň nemajetným) Na základe danej skutočnosti mal súd postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je v danom prípade strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupníctva. Nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie mala byť zrejmá ihneď po preskúmaní majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom. Ten však nedodržal toto ustanovenie Exekučného poriadku, ale doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 28.02.2012, teda až keď zistil, že povinný zomrel. Zároveň zdôraznil, že v danom konaní nie je ani dôvodom na zastavenie exekúcie zavinenie oprávneného (§ 201 ods. 1 Exekučného poriadku) nakoľko takéto zavinenie oprávnenému nebolo preukázané. Následne v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS. 432/2008, ktorý zdôrazňuje monopolné postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie ako aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie je vyvažované výhodami spojenými s touto profesiou (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, zo dňa 23.11.1983). Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005 sp. zn. II. ÚS 49/3 súdny exekútor nie je podnikateľom, vykonáva exekučnú činnosť - nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ktorá inak prináleží štátu, čiže exekútor pri výkone exekučnej činnosti nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu. Rozhodnutie ESĽH Van der Mussele proti Belgicku nie je rozhodnutím, ktoré je možné obdobne (primerane) použiť v prípade profesie súdneho exekútora, ale naopak je rozhodnutím, ktoré preukazuje, že tak belgický, ako i slovenský exekútor majú zákonný nárok na trovy exekúcie, ktoré sú majetkom exekútora. Iba belgický advokát (advokátsky čakateľ) vie vopred (na začiatku vykonávania profesie) o bezplatnosti poskytovania právnej služby pri zastupovaní ex offo nemajetných osôb, čo znamená, že bol o tejto nevýhode (riziku) vopred "uzrozumený", avšak súdny exekútor v Slovenskej republike sa o tejto nevýhode dozvie až z rozhodnutia o nepriznaní trov exekúcie. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 20.04.2011 a Rozhodnutie č. 18 Občianskeho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, ale preto že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takomto prípade znáša náhradu trov exekúcie oprávnený. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je d ô v od n é. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. K odvolaniu oprávneného uvádza, že v posudzovanej veci boli zákonnom splnené podmienky na to, aby súd mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd vzal na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 460 a § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( § 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. ( § 175i ods. 1 O.s.p. ). V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo správne. Súd prvého stupňa rozhodol správne o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku) a tieto v odôvodnení napadnutého uznesenia aj riadne zdôvodnil. Súdnemu exekútorovi bola správne podľa § 14 ods. 1 vyhlášky priznaná odmena 33,19 Eur, hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - poštovné 5,80 Eur a 20 % DPH, teda spolu 46,78 Eur. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie NS SR sp. zn. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 30. mája 2011) ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.