Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/183/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205394 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809205394.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu W. N., bývajúceho na L. Č.. XXX G. Brzot, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom AK so sídlom na ulici Akademika Hronca č. 9 v Rožňave, proti žalovanému N. I., so sídlom na ulici N..B..Š. Č.. XXX vo G., IČO: 37 379 712, zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom na Námestí sv. Egídia č. 95 v Poprade, v konaní o určenie, že úraz žalobcu je pracovným úrazom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 12C/82/2009-129 zo dňa 11.4.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako zamestnanec žalovaného dňa 4.6.2008 na stavbe „Obytný súbor III veže“ v Bratislave je pracovným úrazom. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 456,19 € na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného N. I. najneskôr od povoleného vstupu na stavbu, to znamená od 23.4.2008 a pracoval na stavbe aj dňa 4.6.2008. V uvedený deň došlo k úrazu žalobcu tak, že žalobcu zasiahlo z uvoľnenej palety dvíhanej žeriavom vrece so suchou omietkou priamo v pracovnom výťahu, v ktorom sa viezol spolu s B. S. a majstrom K. I. na vyššie podlažia. Svedkovia, ktorí boli vypočutí nielen v tomto konaní, ale aj pre účely trestného konania, a to B. S., B. V., K. S., V. B., jednoznačne potvrdili, že žalobcovi sa stal úraz pri výkone pracovnej činnosti na stavbe III veže v Bratislave, v čase, kedy vykonával prácu ako zamestnanec žalovaného N. I. na základe pokynov majstra I.. Nielen z výsluchu svedkov je zrejmé, že došlo k úrazu na pracovisku dňa 4.6.2008, ale nasvedčujú tomu aj lekárske správy, ktoré sú obsiahnuté v spise IPB Bratislava, ako aj vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III. Z týchto lekárskych správ vyplýva, že žalobca bol ošetrený najprv na Poliklinike v Bratislave u MUDr. I. Z., ktorý doporučil aj neurologického vyšetrenie. Z lekárskej správy jednoznačne vyplynulo, že žalobca dňa 4.6.2008 popísal okolnosti úrazu tak, že 6,45 hod. mu padlo cementové vrece na hlavu. V čase vyšetrení sa sťažoval na bolesti hlavy a krku. Z lekárskej správy neurologickej ambulancie Polikliniky Euro-Neuro s.r.o. so sídlom v Bratislave MUDr. K. E. rovnako vyplynulo, že 4.6.2008, kedy sa žalobca podrobil vyšetreniu udával bolesti hlavy, stŕpnutosť hlavy a mal problémy s otáčaním krku, v bezvedomí nebol. Tiež u nej uviedol, že spadlo na neho vrece cementu. Vyšetrením bolo zistené, že sa jedná o kompletnú blokádu CTH a CK prechodu a viazne extenzia. Zo záveru vyplynulo, že sa jedná o stav po úraze hlavy, postraumatologický blok CK a CTH prechodu. Bola doporučená kontrola na druhý deň a boli predpísané žalobcovi lieky. Z pripojených lekárskych nálezov Ústavnej pohotovostnej chirurgickej ambulancie v Rožňave bolo konštatované, že žalobca bol vyšetrený 5.6.2008 o 03.59 hod., keď docestoval domov a pre pretrvávajúce bolesti prišiel na vyšetrenie. V nálezoch bolo konštatované, že u žalobcu pretrvávali značné bolesti v krčnej chrbtici s vyžarovaním do predlaktia, otáčanie krkom bolo značne obmedzené a silne bolestivé. Žalobca bol hospitalizovaný od 5.6.2008 od 14.00 hod. do 11.6.2008, čo vyplynulo z prepúšťacej správy primára traumatologického oddelenia v Rožňave. Z tejto správy bolo okrem toho zistené, že žalobca bol prijatý pre CT nález zlomeniny C1 a okamžite mu bol nasadený filadelfia golier a postupne ho prestala bolesť hlavy. V dobrom stave po úprave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Kontrola bola vykonaná 16.6.2008 na chirurgickej ambulancii u MUDr. K. F. v Rožňave. Naďalej mu bol ponechaný sádrový obväz a dňa 17.7.2008 mu naďalej bola doporučená sádrová minerva. Z toho súd jednoznačne skonštatoval, že žalobca skutočne utrpel dňa 4.6.2008 úraz, podrobil sa jednak vyšetreniam po úraze v Bratislave a po docestovaní domov vyšetreniam v nemocnici v Rožňave, kde boli urobené nielen röntgenové snímky, ale aj CT vyšetrenia, na ktorých bola odhalená aj zlomenina krčného stavca, ktorá si vyžadovala nepochybne niekoľko týždňovú liečbu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol u neho zamestnaný, bolo podľa súdu prvého stupňa vyvrátené listinnými dôkazmi, a to denným záznamom o dochádzke, ktorý viedla spoločnosť ALPINA Slovakia s.r.o. v mesiaci apríl a máj 2008, ako aj výpoveďami svedkov. Aj keď žalobca nedisponoval písomne uzavretou pracovnou zmluvou so žalovaným, preukázateľne však disponoval povolením vstupu na stavbu III veže, ktoré bolo vydané pod číslom 1616 dňa 23.4.2008 spoločnosťou ALPINE Slovakia s.r.o. a Chemkostav a.s. Michalovce a takéto vstupy na stavbu preukázali aj svedkovia K. S., V. B. A. Rudolf . Súd prvého stupňa nepovažoval za právne relevantnú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 3.6.2008, ktorú údajne žalobca nepodpísal, pretože žalobca nezačínal pracovnoprávny vzťah od 3.6.2008, ale pracoval od 23.4.2008. Súd skonštatoval, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol v čase vzniku úrazu v pracovnom pomere u žalovaného, aj keď s ním nebola spísaná pracovná zmluva. Zmluva nebola spísaná zrejme zámerne, nejednalo sa v prípade žalobcu o ojedinelý prípad, pretože z výsluchu svedkov, ale aj zo záverov protokolu IPB bolo nepochybne preukázané, že aj ďalší zamestnanci žalovaného nemali uzavretú písomnú pracovnú zmluvu. Nedostatok písomnej formy pri pracovnej zmluve nemá za následok jej neplatnosť. Napokon povinnosť uzavrieť pracovnú zmluvu zaväzovala aj zamestnávateľa, ktorý má ohlasovaciu povinnosť v súvislosti s odvodmi aj voči Sociálnej poisťovni. Z dodatku záverečného protokolu IPB zo dňa 22.4.2009 vyplynulo, že došlo k porušeniu ustanovení § 42 a § 43 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa, teda žalovaného a k porušeniu povinnosti registrovať prijatých zamestnancov v registri poistencov, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Úraz sa stal 4.6.2008 v čase, kedy opäť nastúpil žalobca po turnuse v prvý deň do práce. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa nepochybne za preukázané, že úraz sa stal na pracovisku, kde žalobca vykonával práce ako zamestnanec žalovaného. Tieto práce riadil majster spoločnosti ALPINE Slovakia K.B. I.. Na základe jeho pokynu žalobca a B. S. zviazali paletu za účelom jej premiestnenia do vyššieho nadzemného podlažia. Súd považoval za preukázané aj to, že žalobca, svedok B. S.Ž. a K. I. boli v pracovnom výťahu v čase, kedy došlo k uvoľneniu palety a k pádu vreca cementu alebo suchej omietky na hlavu žalobcu. Výpoveď svedka A. Z., že žalobca simuloval svoj stav je podľa súdu nesporne determinovaná jeho postavením u žalovaného v snahe odvrátiť prípadnú zodpovednosť žalovaného za úraz. To, že sa jednalo o ničím nepodložený názor svedka bolo nesporne vyvrátené následným vyšetrením a hospitalizáciou žalobcu v Nemocnici s poliklinikou svätej Barbory v Rožňave a dlho trvajúcou práceneschopnosťou. Súd považoval za ničím nepodložené domnienky a špekulácie zo strany žalovaného, že žalobca mohol pri absolvovaní cesty z Bratislavy dňa 4.6.2008 do Rožňavy utrpieť zlomeninu aj doma. Skutočný rozsah poranení bol odhalený až po CT vyšetrení, ktoré sa v Bratislave neurobilo, ale až v Rožňave. Svedok A.Š. Z., pracovník žalovaného osobne odviezol žalovaného na lekárske vyšetrenie, to znamená, že bezprostredne sa prostredníctvom tohto zástupcu žalovaný dozvedel o úraze. Súd poukázal aj na to, že A. Z. prevzal osobne všetky lekárske správy od chirurga aj neurológa, tieto nedal do dispozície žalobcovi, ale žalovanému, čo žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi. Okrem toho žalovaný sa dozvedel nielen o úraze, ale aj o práceneschopnosti žalobcu, čo je zrejmé aj z toho, že poslal žalobcovi sumu 3.000,-Sk, pričom nevedel náležite odôvodniť z akých dôvodov mu túto sumu zasielal. Súd na základe uvedeného považoval za preukázané, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 4.6.2008 na stavbe III veže Bratislava je úrazom pracovným, ktorý žalobca utrpel pri výkone pracovnej činnosti u žalovaného, z toho dôvodu žalobe vyhovel. Pritom vychádzal z ust. § 17 ods. 3 a § 195 Zákonníka práce v spojení s ust. § 8 zák.č. 461/2003 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z toho, že žalobca mal v konaní plný úspech a trovy priznal vo výške 456,19 €, v akej ich uplatnil žalobca. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa odmietol vo veci vykonať ním navrhnuté dokazovanie na to, v akom rozsahu došlo k zdevastovaniu výťahovej šachty a či následne došlo k jej výmene. Súd prvého stupňa nezabezpečil ani znalecké dokazovanie, resp. odborný posudok, ktorým by porovnal vyšetrenia žalobcu absolvované 4.6.208 v Bratislave, s vyšetreniami žalobcu 5.6.2008 v Rožňave. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal skutočnosti o výpovediach niektorých účastníkov konania, ktoré však v konaní pred súdom neboli produkované. Išlo napríklad o opis svedeckej výpovede svedka B. S.. Ďalej v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že súd sám konštatuje, že žalobca nevykonával u žalovaného prácu pravidelne, ale iba občasne, v určitých časových úsekoch, čo jasne poukazuje na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo ani nemohlo dôjsť k uzatvoreniu riadneho pracovného pomeru v súlade s § 41 a nasledujúcich Zákonníka práce. Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žiadal žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že v konaní bolo dokázané, že žalobca pracoval ako zamestnanec žalovaného na stavbe od 23.4.2008 a uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, pretože sa dohodol na všetkých jej podstatných náležitostiach, ale žalovaný mu písomnú pracovnú zmluvu nevydal. Už Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozsudku 6S/108/2009 z 15.4.2010 uviedol, že podľa názoru súdu existencia pracovného pomeru bola preukázateľná žalobcom navrhovanými dôkazmi. Skutočnosť, že žalobca utrpel úraz 4.6.2008 pri výkone práce, konštatoval okrem iného aj Inšpektorát práce v Bratislave. Zisťovanie príčin úrazu, ako aj rozsah zranení žalobcu a ich následkov, čo navrhuje skúmať žalovaný v odvolaní, nie je predmetom tohto konania. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a nepovažuje sa potrebné k dôvodom nič dodať. K odvolaniu žalovaného dodáva, že so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní sa náležite vyporiadal súd prvého stupňa a pokiaľ ide o tvrdenie, že súd nevykonal alebo odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, tieto skutočne nesúviseli s posúdením, či ide o pracovný úraz alebo nie (poškodenie výťahovej šachty). Správne súd prvého stupňa vyhodnotil aj skutočnosť, že nebolo potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, pretože postupnosť pri vyšetrení následkov úrazu u žalobcu bola nespochybniteľná a výsledky lekárskych vyšetrení jednoznačne preukázali súvislosť s úrazom žalobcu, čo potvrdil aj pracovník žalobcu A. Z. vo svojej výpovedi, v ktorej opisoval sprevádzanie žalobcu na ošetrenie. Námietka žalovaného v tom, že súd vychádzal z výpovedí účastníkov, ktoré neboli produkované pred súdom, odvolací súd udáva, že na č.l. 120 je zápisnica z výpovede B. S. a z nej vyplývajú tvrdenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o trovách prvostupňového konania, keď ich priznal v celom rozsahu úspešnému žalobcovi. V odvolacom konaní žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ale tieto nevyčíslil, preto odvolací súd rozhodol podľa § 214 ods. 5 O.s.p., že o trovách rozhodne samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.