KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice21. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/19/2012 z 21. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 21. mája 2012, sp. zn. 5Co/19/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7810201343.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810201343
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810201343.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu právnej veci žalobcov: 1. X. W., nar. X. XX. XXXX a 2. Y.
W., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom P. G. XXX, zastúpených JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 2, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Zdenom Danížekom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Bratislave, Pri Starej prachárni 14, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/17/2010-14 zo 7. novembra 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1., 2. trovy odvolacieho konania v sume 256,90 € na účet JUDr.
Hedvigy Gallovej, advokátky do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
číslo XXXX zo dňa 27. 4. 2004, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná a určil, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, t. j. rodinného domu v k. ú. G. s. č. XXX, zapísaných na
LV č. X, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 503 m2 a parc. č. XX - záhrady o výmere 548
m2 s ú žalobcovia v 1. a 2. rade. Posledným výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy
tohto konania vo výške 705,50 Eur, na účet právnej zástupkyne žalobcov, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná a určil, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. G., rodinného domu s. č. XXX, zapísaných na LV č. X, parc. č. XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 503 m2 (ďalej podľa výroku rozsudku) a parc. č. XX - záhrada
o výmere 548 m2 a zaviazal žalovaného nahradiť im trovy tohto konania. Svoju žalobu odôvodnili tým,
že na základe Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. XXXX zo dňa 27. 4. 2004 previedli
v prospech žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti, t. j. k rodinnému domu v k. ú. G., s. č. XXX
na parcele č. XX o výmere 503 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX - záhrady o výmere
548 m2, zapísané na LV č. X. V predmetnej zmluve nebol jasne a zrozumiteľne uvedený požadovaný
úrok zo zapožičanej sumy s tým, že z predmetnej zmluvy nemali zrejmé, akého dlhu sa ešte žalovaný
domáha zaplatiť. V lehote splatnosti úveru uhradili sumu 240.000.-Sk a následne po vzájomnej dohode
so žalovaným postupne splácali svoj dlh a to tak, že dňa 4. 5. 2006 zaplatili 252.000.-Sk, dňa 30. 1.
2007 sumu 300.000.-Sk, dňa 15. 1. 2008 sumu 229.828.-Sk a dňa 13. 6. 2008 sumu 280.000.-Sk. Spolu
takto zaplatili v prospech žalovaného sumu 1.301.828.-Sk. Napriek tejto skutočnosti, žalovaný naďalej



ich vyzýval na uhradenie záväzku titulom zmluvy o úvere, pričom poukazujú na Dodatky k predmetnej
zmluve, o ktorých však nemajú vedomosti a taktiež nemajú vedomosť o výške ďalšej požadovanej sumy
zo strany žalovaného. V súčasnosti obdŕžali od žalovaného výzvu na umožnenie vykonania ohliadky a
ohodnotenia predmetu dražby, t. j. rodinného domu v k. ú. G. ako aj výzvu na vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti. Mali za to, že právny úkon ohľadom Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
nebol uskutočnený slobodne, vážne, zrozumiteľne, jeho obsah bol vyjadrený nejasne a teda ide o
absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň došlo na ich strane k tak závažnej ujme v dôsledku
porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného. Súd zistil, že z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXX
uzavretej medzi dlžníkom X. W. a Y. W. a veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Bratislava uzavretej dňa 27. 4.
2004 vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 300.000.-Sk s úrokom vo výške
7% mesačne. Úver je splatný do 28. 4. 2005 s možnosťou predčasného splatenia, najskôr však po dvoch
mesiacoch. V prípade splatenia úveru alebo jeho časti sa započíta akékoľvek platenie v súlade s ust. §
330 ods. 2 Obchodného zákonníka najskôr úrok, až potom istinu. V prípade omeškania splatenia úveru
dlžníkom sa tento zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,027 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania a z výpisu z LV č. X v k. ú. G.Á. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XX -
záhrady o výmere 548 m2 a parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria rodinný dom s. č. XXX o výmere
503 m2 je Pohotovosť, s.r.o. Bratislava na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva.

Citoval súd §§ 3 ods. 1, 39, 59 ods. 1,2,3 OZ a konštatoval, že podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady
č. 93/13/EHS, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, nebolo záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že žalobcovia
uzavreli dňa 27. 4. 2004 so žalovaným zmluvu o úvere ako aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
práva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Na základe uzavretej zmluvy o úvere
žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 300.000.-Sk so 7 % úrokom mesačne a úrokom z omeškania
vo výške 0,27 % denne z dlžnej sumy v prípade neplnenia si povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy
a tento úver mali vrátiť do jedného roka od uzavretia zmluvy. Je pravdou, že žalobcovia poskytnutý
úver nesplatili v dohodnutej lehote, ovšem na základe dohody so žalovaným istinu ako aj úroky splácali
nasledujúce roky a tak celkovo zaplatili sumu 1.301.828.-Sk. Podľa uzavretej zmluvy mali zaplatiť úver
spolu s úrokom v celkovej výške 552.000.-Sk. Teda žalobcovia už žalovanému zaplatili podstatne vyššiu
sumu, ako mali vrátiť. Pritom ešte podľa tvrdenia žalovaného, žalobcovia stále im dlžia.

Ochrana spotrebiteľa je daná, pokiaľ sa tento ocitne v nerovnom postavení v právnom vzťahu s
dodávateľom, ktorý má väčšiu profesionálnu skúsenosť a teda môže jednostranne určovať podmienky
zmluvy. Žalobcovia mali okrem poskytnutého úveru zaplatiť aj úroky vo výške 7 % mesačne, čo ročne
predstavuje 84 %, ďalší úrok z omeškania vo výške 0,27 % denne z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje
sumu 295.650.-Sk a zároveň aj zmluvnú pokutu vo výške 20.000.-Sk v prípade porušenia ďalších
povinností dohodnutých v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva, ako aj ďalšej zmluvnej
pokuty vo výške 20 % z poskytnutého úveru sú určené v neprimeranej výške. Samozrejme žalovaný
mal možnosť sa dohodnúť so žalobcami pri uzavretí zmluvy aj na zaplatení úrokov z omeškania a
zmluvnej pokuty, ale tieto nemajú byť neprimerané a nemajú by ísť o neprijateľné podmienky. Prípadný
argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste s ohľadom
na to, že v jednotlivých oboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov rovnako,
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, by
odsúdil sám sena k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb elektronickej komunikácie,
bankových služieb, poistenia a pod. Niečo také po spotrebiteľoch spravodlivo nie je možné požadovať.
Od ich zmluvných partnerov však naopak možno požadovať, aby sa vo svojej činnosti správali voči
spotrebiteľovi poctivo a zároveň právne posúdenie veci je v súlade aj s normami "úniového" práva na
ochranu spotrebiteľa podľa Smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy, pretože v súčasnom období svedčí vlastnícke právo žalovanému. Výrok o trovách
konania odôvodnil o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy tohto
konania, tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 Eur a z trov právneho



zastúpenia žalobcov vo výške 672,50 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcov pozostávajú v zmysle
ust. § 11 ods. 2 MS SR č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov z odmeny za 5 úkonov po 127,25
Eur (za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 24. 2. 2010, za podanie žaloby dňa 24. 2.
2010, za účasť na pojednávaní dňa 9. 11. 2010, za písomné podanie vo veci samej dňa 16. 12. 2010 a
za účasť na pojednávaní dňa 7. 11. 2011) a z režijného paušálu 4 x 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur.

Vo včas podanom odvolaní odporca žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil
ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., lebo ide o nesprávne právne posúdenie veci a žiadal priznať náhradu
trov konania. Neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nebola určená správne
súdom, aj keď súd správne konštatuje, že navrhovatelia mali splatiť 552.000,- Sk, avšak išlo o sumu,
ktorá mala byť splatená v prvom roku úverového vzťahu (súčet istiny a bežných úrokov). Splatením
tejto čiastky v prvom roku neprišlo, istina sa potom presunula do ďalšieho roka a takto celková dlžná
suma narastala. Navrhovatelia niekedy v marci 2004, keď sa vykonala ohliadka nehnuteľností a mali
vysvetlené podmienky úveru, zaslali odporcovi potrebné materiály a potom bol vypracovaný návrh
zmluvy, ktorý bol zaslaný navrhovateľom na nahliadnutie a až následne bol dohodnutý termín podpisu
zmluvy, deň podpisu zmluvy 28.4.2004. Zmluvy podpisovali navrhovatelia. Išlo teda o zavŕšenie procesu
trvajúceho niekoľko týždňom. Výška úrokov z omeškania o,27 % denne, ako aj výška bežných úrokov
7 % mesačne v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedená, preto nepripúšťa žiadne nejasnosti, odvolateľ
namieta, že podľa písm. e/ § 1 ods. 2 okruh zmluvných záväzkov zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. neupravoval túto zmluvu, „na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatil
v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12
mesiacov“. V danom prípade medzi účastníkmi išlo o úver nepresahujúci 12 mesiacov a mal byť
splatený jednou splátkou, takže vyššie uvedený zákon č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa
na vzťah založený zmluvou o úvere medzi účastníkmi nevzťahoval. Ďalej odvolateľ vyčítal súdu chyby v
odôvodnení rozsudku, lebo spotrebiteľ má slobodnú vôľu odmietnuť uzavretie zmluvy a potom by odsúdil
sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb elektronickej komunikácie, bankových
služieb a podobne. Nie celkom odporca tomuto dôvodu rozumie, a preto sa aj ťažko vyjadruje, ale
nesúhlasí s takým odôvodnením, v napadnutom rozsudku sa dáva zreteľ aj na Smernicu Rady č.
93/13/EHS, ktorá bola prijatá v roku 1993 pred vstupom Slovenska do európskej únie. Slovenská
republika vstúpila do EÚ 1.4.2004, pričom zmluvy medzi účastníkmi boli uzavreté pred týmto vstupom,
t.j. 28.4.2004 v čase, keď touto Smernicou nebola SR viazaná, neboli pre účastníkov záväzné tieto
smernice, ale len vnútroštátne normy, ktoré umožňovali v tom čase zmluvu o úvere, aj zmluvu o
zabezpečení záväzku prevodom práva v znení ako právny predpis to v tom čase nezakazoval.

Vo vyjadrení k odvolaniu na odvolacom pojednávaní poukázali žalobcovia na zatiaľ splatený úver v
sume 1.301.828,- Sk za úver, ktorý v podstate mal byť spolu 552.000,- Sk, čo je nepomerná výška,
žalobcovia boli v tiesni pred podpisom u notára, doložili, že išlo o 1.301.000,- Sk a koľko ešte treba
doplatiť, žalovaný to nevedel presne uviesť, s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa v
celom rozsahu súhlasia a žiadali potvrdiť rozsudok, lebo by prišli aj o nehnuteľnosť aj o peniaze. Žiadali
priznať trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslili písomne v sume 256,90 € za účasť na odvolacom
pojednávaní 22.5.2012. Pri návrhu žalovaného na zaplatenie trov 100 € podľa § 147a ods. 2 O.s.p. sa
ospravedlňovala zástupkyňa žalobcov, že bola na Okresnom súde v Malackách predvolaná ešte skôr
ako na odvolací súd, nemohla to ďalej oznámiť, k aplikácii smernice Rady č. 93/13/EHS uviedla, že táto
bola súdom prvého stupňa správne aplikovaná.

Žalovaný predložil ešte vyjadrenie zo dňa 25.4.2012, ktoré došlo odvolaciemu súdu 2.5.2012, podľa
ktorého žiada, aby súd uložil povinnosť zástupkyni žalobcov zaplatiť 100 €, lebo neoznámila mu
dodatočne odročenie pojednávania, právna zástupkyňa a ak by mu to oznámila, necestoval by z
Bratislavy do Košíc, a tak neúčtoval by si vysoké náklady. Súčasne využil toto podanie na záverečný
prednes, keď podľa § 41 Obč. zák. podľa jeho názoru, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Oddeliteľnosť je v takomto prípade je však úplne zjavná (týka sa zmluvy o úvere, ktorá je neplatnou
od samého počiatku). Všetky tieto časti zmluvy o úvere sú však oddeliteľné od ostatného jej obsahu.
Ďalej hodnotí vo svojom záverečnom prednese rozsudok, lebo nevie pochopiť žalovaný z akého dôvodu
je neplatná zmluva o úvere, pri vysokej sadzbe úrokov, ak to tak videl súd, mohol vysloviť neplatnosť



zmluvy o úvere v časti, ktorou prevyšuje táto sadzba prípustnú hranicu. Ďalej sa žalovaný opakoval v
tomto podaní a reprodukoval časti odvolania proti rozsudku súdu, tieseň uvádzaná navrhovateľmi nebola
v konaní vôbec produkovaná, čím je tento argument značne spochybnený. Všetky uvedené dôvody
(aj dôvod čiastočnej platnosti Zmluvy o úvere, keď sa nemohla vysloviť automaticky neplatnosť celej
ZZZPP) sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odvolací súd sa stotožní s rozsudkom súdu
prvého stupňa navrhuje, aby súd vyslovil zároveň možnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,2 O. s. p. a rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd v podstate úplne zistil skutkový stav veci,
správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, lebo jeho dôvody sú správne,
na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Z § 157 ods.2 O. s. p. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej
jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť,
ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy
podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá uvedeným zásadám a dôvody sú presvedčivé.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa ods.4 cit. čl. Ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl.48 ods.1 Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon.

Podľa čl.144 ods.1 Ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl.7 ods.2 a 5 a zákonom.

Podľa čl.6 ods.1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.



Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods.4 cit. ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku a naviac so zreteľom na čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k § 52 ods. 1 OZ (spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) a
aj kladie dôraz na dôležitú skutočnosť, že ani žalovaný nenamietal, aby poskytnutý úver bol na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, a v konaní nebolo sporné a ani účinne spochybnené, žeby
úver dojednal aj na strane potencionálneho spotrebiteľa podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti
(žalobca) zmluva mala a aj zachovala si povahu spotrebiteľskej zmluvy v riešenej veci a ako taká v
súlade s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (členské štáty musia zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorené so spotrebiteľmi zo strany dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany
bola možná bez nekalých podmienok), preto záver súdu vyplývajúci z týchto skutočností bez dohody
žalovaného so žalobcami po uzavretí zmluvy a na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty,
ktoré musia byť primerané a nemôžu byť uzavreté s vyjadrením neprijateľných podmienok, aj keď je
vyjadrená slobodná vôľa fyzickej osoby, konštatovanie súdu o vyhovení žalobnej žiadosti žalobcov je
správne, zákonné a presvedčivé.

Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011,
kde konštatoval ústavný súd pod názvom Nálezu „Ústavný súd a neprijateľná rozhodcovská doložka,
konfrontácia inštitútu dobrých mravov a neprijateľné zmluvné podmienky“, že ak je zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Preto aj v riešenej veci vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, lebo na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne ex offo aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd musí
postupovať v každom konaní (exekučnom) pri plnení z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, v spore
o neplatnosť zmluvy vyhovením žaloby, samozrejme za tohto predpokladu, že táto neprijateľná zmluvná
podmienka alebo hrubý nepomer k zmluvnej podmienke, čo v číselnom vyjadrení bolo preukázané
zaplatením sumy 1.301.828,- Sk žalobcami aj preukázal ten, ktorý účastník konania. Žalobcovia ako
spotrebiteľ a slabšia zmluvná strana v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustálenej súdnej praxe toto aj preukázali.

Odvolací súd ešte poznamenáva, že v žiadnom prípade nebol výklad právneho predpisu svojvoľný
a právne posúdenie je zákonné a správne (vykonané súdom prvého stupňa), lebo základné právo
občana - spotrebiteľa na ochranu inter allia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vyplývajú z charty základných práv európskej únie CHE. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 Asturcom č. 51 judikoval
dokonca, že článok 6 Smernice treba považovať za konkrétne ustanovenie, preto v tomto smere
treba považovať bez právneho významu odkaz a námietku žalovaného, že Slovenská republika nebola
viazaná predchádzajúcou smernicou pred vstupom do európskej únie.



Odvolací súd okrem Nálezu Ústavného súdu poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR,
napríklad uznesenie sp. zn. 3Cdo 33/2012 z 29. marca 2012 o povinnosti vnútroštátneho súdneho
orgánu požiadať súdny dvor napríklad o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke a podobne (čo sa v
danej veci nestalo).

Vzhľadom na žiadosť žalovaného podľa § 238 ods. 3 O.s.p., aby bolo pripustené dovolanie proti
potvrdzujúcemu rozsudku, treba dodať, že odvolací súd z hľadiska zákonného ustanovenia o
prípustnosti dovolania, lebo ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky (§ 153 ods. 1 a 4); tejto žiadosti žalovaného nebolo možné vyhovieť, lebo nebolo
preukázané, čo nemalo byť doteraz súdnou praxou riešené a aká zmluva mala byť, alebo nemala byť
oddelená (celá ZZZPP).

Preto neboli podmienky k prípustnosti dovolania, ak by odvolací súd by vyslovil v potvrdzujúcom
rozsudku takúto možnosť a pripustil dovolanie.

Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom, prítomný na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa ods. 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 €.

S poukazom na § 147a ods. 1 O.s.p. podľa odvolacieho súdu zástupkyňa žalobcov nezavinila odročenie
pojednávania jednoznačne, lebo predvolanie na pojednávanie až na Okresný súd Malacky mala skôr
a ak neoznámila zástupcovi žalovaného túto skutočnosť, išlo o prvé také pochybenie, čo vzhľadom na
účinnosť zákonného ustanovenia a možnosť uplatnenia priznať tejto pokuty by bolo tvrdou sankciou voči
nej, preto odvolací súd aj so zreteľom na výšku pokuty tomuto návrhu nevyhovel a neuložil pokutu 100
€ zástupkyni žalobcov. Išlo o výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa a na odvolacom pojednávaní
to aj zástupkyňa jasne vysvetlila.

Odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu úspechu vo veci priznal
žalobcom 1. a 2. trovy odvolacieho konania za účasť na odvolacom pojednávaní 22.5.2012 podľa §
9,10, za 1 úkon 127,25 € + režijný paušál 7,63 €, ďalej náhrada za stratu času (§ 15 písm. b/, § 17 ods.
1,2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 3 hodiny po 12,71 € x 6, ďalej cestovné výdavky (§ 15 písm. a/, § 16 ods.
4 a advokátske tarify, za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Audi, podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách, priemerná spotreba 8 litrov na 100 km, 0,183 € za 1 km náhrada pre osobné
cestné motorové vozidlá), priemerná spotreba 1,57 €/1 liter za cestu z Rožňavy do Košíc a späť v dĺžke
148 km 45,76 €, úhrnne 256,90 €, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní a zaplatia na účet advokátky.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7810201343)

  1. 7. 11. 2011Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11C/17/2010 z 7. 11. 2011potvrdené
  2. 21. 5. 2012Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/19/2012 z 21. 5. 2012 (toto rozhodnutie)