Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/178/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810211069 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810211069.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P. N..V..Q.., so sídlom I. Y., G. Č.. XXXX/X proti žalovaným 1. D. Š., bytom I. A. E. Č.. XXX, 2. M. Z., bytom I. Z. J. Y. Č.. XXX, zastúpených opatrovníkom Z.. Ľ. Ď., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 431,01 euro s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.04.2011, č.k. 5C/41/2011-55 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 169,91 euro s 9% úrokom z omeškania od 15.10.2009 do zaplatenia, zamietol žalobu ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 15% ročne zo sumy 391,17 euro od 15.10.2009 do zaplatenia, dohodnutých úrokov vo výške 221,26 euro a paušálnej odmeny vo výške 39,84 euro a zaviazal ich nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 86,11 euro všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej peňažnej pôžičky žalovanej v prvom rade. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade peňažnú pôžičku v sume 200,- euro s prísl., pričom celková výška úveru s dohodnutým navýšením bola v sume 421,26 euro s dohodnutou dobou splácania úveru 14 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 30,09 euro. Žalovaná v 2. rade bola ručiteľkou žalovanej pri poskytnutí úveru. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný ohľadom sumy 169,91 euro, ktorá pozostáva z nezaplatenej časti úveru. Žalovanej v 1. rade bol poskytnutý úver v sume 200,- euro, pričom žalovaná z tohto úveru zaplatila len jednu splátku vo výške 30,09 euro a preto je povinná zaplatiť celý zostatok úveru. Žalovanú v 2. rade zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade, ako ručiteľku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, majúc za to, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta ako aj dohodnuté úroky z úveru majú podľa názoru súdu charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa názoru súdu spočíva aj v tom, že žalobca zmluvnú pokutu viazal a počítal z celého dlhu spotrebiteľa ako aj z dohodnutých úrokov z úveru a nie zo splatnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Priznanie zmluvnej pokuty podľa názoru súdu, ktorá by teoreticky mohla mnohonásobne prevyšovať právo ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Na základe týchto skutočností zamietol návrh žalobcu na priznanie zmluvnej pokuty ako aj dohodnutých úrokov z úveru. Ohľadom paušálnej náhrady súd uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že upomienky boli žalovaným doručované (aj keď neboli prevzaté). Súd prvého stupňa bol toho názoru, že pobyt žalovaných nie je známy, preto vychádzajú z ust. § 29 ods. 2 O.s.p. im pre toto konanie ustanovil opatrovníka Z.. Ľ. Ď., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že účastníci mali úspech v konaní len čiastočný, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 25,50 euro a trov právneho zastúpenia vo výške 60,61 euro a to za 2 úkony po 18,26 euro a 2x rež. paušál po 7,25 euro a DPH vo výške 19%. Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zamietavom výroku a jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na účel poskytnutia úveru (výkon povolania) nejednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale o typ spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Podmienky tejto spotrebiteľskej zmluvy boli individuálne a vopred dohodnuté na tlačive tzv. formulára, na ktorom žalované uviedli, že s navrhnutými podmienkami poskytnutia peňažných prostriedkov za odplatu súhlasia, že so zmluvnými podmienkami boli vopred oboznámené a tieto im boli náležite vysvetlené a pred podpisom zmluvy mali možnosť ovplyvniť textovú časť zmluvy o úvere. Žalobca sa domnieva, že uniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že aj prípadné neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy boli so žalovanými vopred a individuálne dohodnuté. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, preto následne vec aj nesprávne rozhodol, keď priznal mu nárok na istinu iba v sume 169,91 euro s 9% úrokom z omeškania a nárok na zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu zamietol. Bol tiež toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol keď mu priznal trovy konania iba v pomernej časti ako účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, lebo pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať podľa § 147 ods. 1 O.s.p.. Na odvolacom pojednávaní žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozhodnutia. V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie a následne aj rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia ohľadom zisteného skutkového stavu veci, čo má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnúť aj vtedy, ak ju odvolateľ nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iná vada, preto bude významná iba za predpokladu, že jej dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto inú vadu konania sa v súdnej praxi považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo takáto vada bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený dostatočným vysvetlením, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistenia rozhodujúcich skutočností, ale tiež s poukazom na nim prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v § 157 ods. 2 O.s.p. v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok titulom poskytnutej peňažnej pôžičky s príslušenstvom. V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že sa „oboznámil“ so zmluvou o úvere, splátkovým kalendárom, formulárom o zmluvných podmienkach, avšak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako jednotlivé listiny hodnotil a teda aké skutkové zistenia z nich vyvodil. V dôvodoch chýba, prečo na daný hmotnoprávny vzťah aplikoval ust. § 53 a násl. Občianskeho zákonníka, ak z dôkazného prostriedku - formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca ako veriteľ bol poskytovateľ spotrebiteľského úveru žalovanej a to na rôzne spotrebné nákupy a teda prečo na daný vzťah neaplikoval ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o Spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa teda jasne a zrozumiteľne nevysvetlil svoj myšlienkový postup, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy a nie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom tohto skutkového zistenia, ako aj právneho posúdenia je nepreskúmateľné. Navyše je potrebné uviesť, že vo veci bolo súdom prvého stupňa nariadené jedno pojednávanie na deň 21.4.2011, ktorého sa zúčastnil iba ustanovený opatrovník žalovaných. Na tomto pojednávaní malo byť vykonané dokazovanie listinami a to spôsobom „oboznamuje sa splátkový kalendár k zmluve o úvere, zmluva o úvere, formulár o zmluvných podmienkach, zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Z citovaného zákonného ust. §129 ods. 1 vyplýva, že dôkaz listinou sa vykona tak, že listina alebo jej časť sa prečíta alebo sa oznámi jej obsah. Spôsob vykonávania dokazovania tzv. „oboznámením“ listiny občiansky súdny poriadok neupravuje. Správny postup pri dokazovaní listinou je preto iba ten, že sa listina alebo jej časť prečíta alebo sa oznámi jej obsah. Preto v zápisnici o pojednávaní je treba vždy uviesť, akou listinou bol vykonaný dôkaz a akým spôsobom bol dôkaz vykonaný t.j., či bola listina alebo jej časť prečítaná alebo či bol oboznámený obsah listiny. Zo zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.4.2011 je zrejmé, že súd prvého stupňa dôkaz listinami vykonal iným - zákonom nepredvídaným - spôsobom a preto treba konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. a k prípadným zisteniam, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil s takto vadne vykonaných dôkazov, nemožno pri rozhodovaní využiť. Možno preto konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa nerešpektuje zásady uvedené v § 157 ods.2, § 129 ods. 1 a § 132 O.s.p. a v dôsledku toho je nepreskúmateľný. V takom prípade nie sú splnené predpoklady pre opakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie odvolacím súdom, neostáva než také rozhodnutie zrušiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie dôkaznými prostriedkami - listinami v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p., prípadne vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, pritom prihliadne i na odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní a následne vo veci rozhodne a rozhodnutie náležite podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní tak, aby bolo zrejmé z akých dôvodov na zistený skutkový stav aplikoval konkrétnu právnu normu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.