Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200710 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811200710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu : CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanému : U. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v J., A. X, zast. opatrovníkom Š. F., nar. X.X.XXXX, bytom v A., C. J. X, v konaní o 904,80 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 9C 52/2011-67 zo dňa 19.7.2011 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 730,25 € zamietol a vo výroku o trovách konania účastníkov. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 730,25 € s 9% úrokmi z omeškania od 22.4.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 121,06 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 904,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 886,29 € od 1.5.2009 do zaplatenia titulom nezaplateného úveru a sankcií spojených s omeškaním so splácaním úveru (úroky a zmluvná pokuta). Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.12.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súčasne tlačivo, na ktorom je zmluva obsiahnutá obsahuje aj vopred vytlačený text o žiadosti žalovaného o poskytnutie úverovej karty a revolvingového úveru. Konštatoval, že takto žalobca vnútil žalovanému aj tento úkon. O poskytnutí revolvingového úveru už nebola spísaná riadna písomná zmluva, ktorá by obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 251/2008 Z.z. Nebolo preukázané, kedy mala byť táto zmluva o revolvingovom úvere uzavretá a z potvrdenia vystaveného žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky, ktoré sú predmetom konania od 28.4.2008 do 28.5.2008. Preukázané bolo čerpanie finančných prostriedkov vo výške 962,61 €, z ktorých žalovaný uhradil 232,36 € a rozdiel 730,25 € súd zaviazal žalovaného zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka, ktoré vzniklo z neplatného právneho úkonu - z neplatnej zmluvy. V prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Zb. zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z priznanej sumy 730,25 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby opatrovníkovi žalovaného, t.j. od 22.4.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému predložením fotokópie obálky, ktorá mala obsahovať aj list - čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy, ktorá listina mala obsahovať aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 904,08 €. Z predloženej fotokópie obálky nie je zrejmé, akému adresátovi bola zásielka zasielaná v tejto obálke. Z týchto dôvodov za prvú výzvu na plnenie považoval až doručenie žaloby. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu, t.j. 62%, čomu zodpovedá suma 121,06 €. Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej súd nepriznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania (9,25% ročne zo sumy 730,25 € od 1.5.2009 do zaplatenia) v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 730,25 € od 1.5.2009 až do zaplatenia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní vychádzal zo záveru o nepreukázaní doručenia čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorého obsahom bola aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému, pričom táto skutočnosť bola dôvodom nepriznania úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.5.2009 do zaplatenia a priznané boli úroky z omeškania iba vo výške 9% ročne od 22.4.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby opatrovníkovi žalovaného. S poukazom na ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, argumentoval, že toto ustanovenie určuje zákonnú povinnosť, ktorú je žalovaný povinný splniť bez toho, aby ho na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca vyzýval. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vznikla žalovanému v deň nasledujúci po dni čerpania jednotlivých peňažných čiastok z neplatnej úverovej zmluvy. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má takto nárok aj na úroky z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni jednotlivých čerpaní peňažných čiastok žalovaným, tieto si však uplatnil v menšom rozsahu, t.j. len odo dňa účinnosti doručeného odstúpenia, čo je pre žalovaného výhodnejšie. Z týchto dôvodov žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 730,25 € od 1.5.2009 až do zaplatenia. Opatrovník žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 730,25 € zamietol, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto napadnutej časti potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2012 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.5.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 730,25 € zamietol a súvisiaci výrok o náhrade trov konania účastníkov. V prevyšujúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, lebo účastníci konania proti nemu nepodali odvolanie a nebol preto predmetom odvolacieho prieskumu. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej časti a odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci predmetom odvolacieho konania je zaplatenie úrokov z omeškania titulom omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Pre rozhodnutie v tejto veci je teda rozhodujúce určenie okamihu splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia, teda určenie, kedy žalovaný bol povinný plniť. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tá skutočnosť, že pre určenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie Občiansky zákonník neurčuje žiadnu lehotu, preto žalovaný bol povinný plniť bez toho, aby ho žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzýval. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Obč. zákonníka). Z vyššie cit. zák. ust. je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zák. ust. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ust. § 563 Obč. zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, len čo ho požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je teda prvý deň potom, kedy ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, požiadal o plnenie, ak nie je ním určená iná (dlhšia) lehota na plnenie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je v omeškaní s plnením záväzku z bezdôvodného obohatenia v zásade vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho ten, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, požiadal, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie. Od tohto dňa je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, v omeškaní a je možné od neho požadovať aj úroky z omeškania. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania dôsledne riadil vyššie cit. zák. ust. a vychádzajúc zo záveru, že čas plnenia medzi účastníkmi dohodnutý nebol a nebola preukázaná ani iná výzva na plnenie zo strany žalobcu, považoval za prvú výzvu na plnenie až doručenie žaloby opatrovníkovi žalovaného, t.j. deň 21.4.2011. Následne správne určil ako prvý deň omeškania deň nasledujúci po doručení tejto žaloby, t.j. 22.4.2011 a vecne správne rozhodol, ak priznal úroky z omeškania z priznanej sumy až od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úrokov z omeškania zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov je z hľadísk žalobcom namietaných odvolacích dôvodov jeho odvolanie neopodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti, týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania zo sumy 730,25 € v prevyšujúcej časti, ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd rozsudok aj v tomto výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ani si ich náhradu neuplatnil, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli ani ich náhradu nežiadal priznať, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 od. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.