Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201014 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811201014.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. J. S., Q. 6, L., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom V.. V. K., L. 5, L., proti žalovanému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník, Z. 73, R.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom V.. Y. H., K. 4, L., o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu L. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XCb/X/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného. Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný v dodacom liste č. XXXXXX a jeho cenu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura) s XX% DPH splatnou XX.XX.XXXX. Žalovaný z takto vyúčtovanej kúpnej ceny zaplatil dňa X.X.XXXX sumu XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura) a zostatok nebol ochotný uhradiť z dôvodu, že so žalobcom sa dohodol na cene XX.XXX,- Sk za dodaný tovar a dohodnutú cenu aj zaplatil, súčasne namietal premlčanie žalobcom uplatneného práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1 a 2 a § 448 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, ktorý žalovaný aj prevzal a kúpnu cenu, na ktorej sa podľa tvrdenia žalovaného dohodli, žalovaný uhradil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa dohodli na cene uvedenej vo faktúre, súd prvého stupňa uzavrel, že dohodu o vyššej, ako žalovaným zaplatenej kúpnej cene, žalobca nepreukázal, z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani použitie ustanovenia § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa posudzoval námietku premlčania vznesenú žalovaným a dospel k záveru, že je dôvodná. Žalovaný mal plniť do XX.XX.XXXX, svoj nárok uplatnil na súde až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty dňa X.X.XXXX. S poukazom na ustanovenie § 407 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka uzavrel, že podanie žalovaného žalobcovi zo dňa XX.X.XXXX nie je uznaním záväzku, pretože z neho nie je zrejmé, aký nárok žalobcu uznáva, prípadne akú sumu uznáva. Tento jeho prejav vôle je neurčitý, pretože nie je zrejmé, či uznáva nárok žalobcu čo do základu aj výšky. Zdôraznil, že žalovaný na základe dohody so žalobcom zaplatil dohodnutú cenu, to však nemožno považovať za čiastočné plnenie, pretože v skutočnosti plnil celú dohodnutú cenu tovaru. S poukazom na všetky v spore predložené písomnosti, na ktorých žalovaný udáva svoje identifikačné číslo ako fyzická osoba - živnostník, neprihliadol na námietku žalovaného, že medzi účastníkmi konania nebol uzavretý obchodnoprávny vzťah. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť v konaní úspešnému žalovanému trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor XXX,- eura a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, podanie vo veci samej, účasť na dvoch pojednávaniach) po XX,XX eura, režijný paušál 5x po X,XX eura a XX% daň z pridanej hodnoty. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov, nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, neúplne zisteným skutkovým stavom veci súdom prvého stupňa, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a tvrdil, že postupom súdu prvého stupňa mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah, keď žalovanému dodal elektroinštalačný materiál za dohodnutú cenu XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eura), pričom faktúru č. XXXXXX z XX.X.XXXX spolu s dodacím listom č. XXXXXX žalovaný prevzal oproti podpisu a zaplatil aj časť kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- Sk. Na výzvu žalobcu zo dňa X.X.XXXX na zaplatenie zostatku dlžnej sumy, v ktorej žalobca uviedol číslo faktúry, dátum jej splatnosti, celkovú sumu pohľadávky, výšku čiastočnej úhrady a výšku zostatku a žiadal zaplatenie zostatku XX.XXX,- Sk na jeho účet do XX.X.XXXX, žalovaný síce nereagoval, na ďalšiu výzvu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX však listom z XX.X.XXXX žalovaný s poukazom na prvú výzvu žalobcu uviedol, že na túto nereagoval, lebo pre nepriaznivú finančnú situáciu môže úhradu vykonať až po zbere úrody v auguste XXXX alebo do konca roka XXXX. Žalobca následne podaním z XX.X.XXXX oznámil žalovanému, že súhlasí s úhradou dlžnej sumy z daňového dokladu č. XXXXXX vo výške XX.XXX,- Sk do konca augusta XXXX. Žalobca zdôraznil, že predložil dôkazy o dodaní tovaru žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú žalovaný sčasti zaplatil, pričom cenu dodaného tovaru namietal prvýkrát až v odpore proti platobnému rozkazu. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie premlčania, pri posúdení ktorého aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah. Zdôraznil, že zaplatením časti kúpnej ceny žalovaný v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok aj vo zvyšku dlhu. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný jeho záväzok písomne uznal, preto svoj nárok na súde uplatnil včas. Odňatie možnosti konať pred súdom videl žalobca v tom, že súd prvého stupňa nevyhovel jeho žiadosti na vykonanie dokazovania a neuložil žalovanému, aby predložil účtovnú závierku za roky XXXX a XXXX, z ktorej by bolo zrejmé, či náklady súvisiace s predmetom sporu si započítal do podnikateľskej činnosti. Žalovaný namietal aj správnosť priznaných trov konania žalovanému. Poukázal na to, že súd prvého stupňa priznal žalovanému aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie žalovaného zo X.X.XXXX, toto podanie však nebolo žalovanému doručené a nebol s ním ani oboznámený. Z tohto dôvodu nemal ani možnosť sa k uvedenému podaniu vyjadriť, nebola teda zachovaná rovnosť účastníkov konania tak, aby každý z nich mal zabezpečené prislúchajúce práva. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške XXX,XX eura. Uviedol, že od začiatku popieral cenu dodaného tovaru a tvrdil, že sa dohodol so žalobcom na cene XX.XXX,- Sk a túto dohodnutú cenu žalobcovi aj zaplatil. Žalobca však následne zvýšil cenu diela, s čím žalovaný nesúhlasil a navrhol žalobcovi, aby si prišiel dodaný tovar odmontovať na náklady žalovaného. Zdôraznil, že žalobca dohodu o inej cene tovaru, akú už zaplatil, v konaní nepreukázal. Uviedol, že jeho list zo dňa XX.X.XXXX nemožno považovať za uznanie záväzku pre jeho neurčitosť, keďže z neho nevyplýva ani právny titul, na základe ktorého mal záväzok vzniknúť, ani výška dlhu. Stotožnil sa s právnym posúdením premlčania nároku žalobcu súdom prvého stupňa. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar uvedený v dodacom liste č. XXXXXX, žalovaný však namietal cenu dodaného tovaru, ktorá nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá tak, ako ju žalobca vyúčtoval v žalovanej faktúre a namietal aj premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Žalobca v odvolaní, ani žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nespochybnili právne posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa Obchodného zákonníka, keďže účastníci konania sú, resp. v čase vzniku ich záväzkového vzťahu boli podnikateľmi a z predložených listinných dôkazov, a tiež vyjadrenia žalovaného, že faktúru žalobcu si zaviedol do účtovníctva ako podnikateľ, vyplýva, že ich právny vzťah sa riadi ustanoveniami tohto právneho predpisu. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 (§ 409 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Túto námietku musí súd posudzovať ako prvoradú, v posudzovanej veci si však musí ujasniť predovšetkým to, či v danej veci účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu platne, aby bolo možné určiť začiatok premlčacej doby. V prípade, ak by totiž účastníci konania neuzavreli platnú kúpnu zmluvu, podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, a to bez ohľadu na to, či ten, kto plnenie poskytol, o neplatnosti zmluvy vedel. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dohoda o cene predmetu kúpy alebo o spôsobe jej dodatočného určenia. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť na tom, že kúpnu zmluvu uzatvorenia aj bez určenia kúpnej ceny, v takom prípade je predávajúci podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnený požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Citované ustanovenie však nemožno použiť vtedy, ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že sa uzatvára bez dohody o cene, to znamená, že toto ustanovenie nemožno aplikovať, ak ide o neplatnú zmluvu. V danej veci obaja účastníci tvrdia, že sa na cene za tovar dohodli - žalobca tvrdí, že dohodnutá cena bola cena uvedená vo faktúre, žalovaný uvádzal, že sa dohodli na cene tovaru vo výške XX.XXX,- Sk. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Ak účastník konania nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť, súd pri rozhodovaní o veci vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých, predložených účastníkom v opačnom procesnom postavení. V danej veci žalobca predložil faktúru č. XXXXXX z XX.X.XXXX, ktorou vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru XXX.XXX,- Sk. Prevzatie tejto faktúry žalovaný potvrdil svojim podpisom, čo v konaní nespochybnil. V texte faktúry je uvedené, že bola vyhotovená na základe dodacieho listu č. XXXXXX, ktorý mal žalobca pripojiť k faktúre, a v ktorom je uvedený druh, množstvo a cena žalobcom dodaného tovaru. Žalovaný až na pojednávaní tvrdil, že dodací list nedostal, čo vyvoláva pochybnosti, keďže priamo vo faktúre bol odkaz na dodací list, vo faktúre pritom nebol dodaný tovar špecifikovaný čo do druhu, množstva a ceny a takto vyhotovenú faktúru žalovaný prevzal. Možno pochybovať o tvrdení žalovaného, že v januári XXXX zaplatil dohodnutú cenu tovaru, pretože sumu XX.XXX,- Sk uhradil až potom, keď prevzal faktúru, z ktorej mu bolo zrejmé, akú kúpnu cenu za dodaný tovar od neho žalobca ako predávajúci požaduje. V priebehu konania žalovaný pritom nenamietal, že tovar tak, ako bol uvedený v dodacom liste, mu nebol dodaný, teda druh a množstvo dodaného tovaru sa zhodovalo s dodacím listom. Žalovaný časť vyfakturovanej ceny zaplatil a žalobca preukazoval, že listom zo dňa XX.X.XXXX žiadal o predĺženie splatnosti kúpnej ceny. Žalovaný prevzal faktúru s cenou dodaného tovaru, nevyznačil na nej, že s vyúčtovanou cenou nesúhlasí, pretože nezodpovedá dohode zmluvných strán a faktúru ani nevrátil na prepracovanie, ale ako vyplýva z jeho vyjadrenia, zaviedol ju do svojho účtovníctva podnikateľa. Okrem výsluchu svojho brata, ktorý ako svedok vypovedal, že len od žalovaného vedel, že zavedenie elektriny bude stáť XX.XXX,- Sk, žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie, že cena uvedená vo faktúre nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá. Za uvedeného stavu sa javí, že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a presvedčivo nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na kúpnej cene tovaru vo výške XX.XXX,- Sk. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal dohodu o cene tovaru uvedenej vo faktúre, preto vychádza z tvrdenia žalovaného. Ako k tomuto záveru dospel, na základe akých zistení a skutočností, z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nehodnotil dokazovaním zistené okolnosti, neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce pre svoj záver a pre aké dôvody iné okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo alebo uviedli účastníci konania, nepovažoval za podstatné alebo pravdivé. Nepostupoval teda podľa ustanovenia §132 O. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k určeniu výšky kúpnej ceny tovaru dohodnutej účastníkmi konania nepreskúmateľné. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobu zamietol preto, že nebola dôvodná, keďže žalovaný zaplatil kúpnu cenu, na ktorej sa so žalobcom dohodli, a tiež z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka). Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Osobitne je upravený začiatok plynutia premlčacej lehoty pri práve na plnenie záväzku, kedy premlčacia doba podľa § 392 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka plynie odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). V posudzovanej veci účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu ústne a v konaní nebolo preukázané, že si dohodli splatnosť kúpnej ceny. V takom prípade vzniklo žalobcovi právo na plnenie dodaním tovaru a jeho prevzatím žalovaným ako kupujúcim (§ 450 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). K zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť na základe faktúry, ako účtovného dokladu, keďže obaja účastníci sú podnikateľmi. Splatnosť záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu nastala podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka až na základe výzvy predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny, s tým, že kupujúci ako dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o plnenie predávajúci požiadal. Formou výzvy môže byť aj faktúra so stanovením doby plnenia. V danej veci bol teda žalovaný povinný kúpnu cenu zaplatiť do XX.XX.XXXX a dňom nasledujúcim začala plynúť žalobcovi lehota na uplatnenie práva na súde, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX, teda pred podaním žaloby. Včasnosť podanej žaloby odôvodňoval žalobca poukazom na list žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom oznamoval žalobcovi, že pre nepriaznivú finančnú situáciu zaplatí dlh do konca augusta XXXX alebo do konca roka XXXX. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že toto podanie žalovaného nemožno považovať za uznanie záväzku. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti uznania záväzku a popri písomnej forme tohto právneho úkonu vyžaduje, aby bol uznaný „určitý“ záväzok. Určitosť uznávaného záväzku musí vyplývať z písomného prejavu dlžníka, nemožno ju preto vyvodiť len z toho, že účastníkom záväzkového vzťahu je známe, aký záväzok dlžník uznáva. Určitosť záväzku je potrebné vykladať v zmysle jeho identifikácie tak, aby nebol zameniteľný s iným. Treba prisvedčiť žalobcovi, že na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje pre platnosť uznávacieho prejavu uznanie čo do dôvodu a výšky, Obchodný zákonník vyžaduje len dostatočné určenie záväzku, a to napríklad aj odkazom na listinu, v ktorej je tento záväzok špecifikovaný. Takouto listinou by mohla byť aj výzva žalobcu zo dňa X.X.XXXX, pretože dostatočne špecifikuje jeho nárok, na úhradu ktorého žalovaného vyzýval. V podaní žalovaného z XX.X.XXXX však nie je odkaz na faktúru, výšku záväzku, nie je konkretizovaný záväzkový vzťah, ani výzva žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz žalovaného na „prvú výzvu“ žalobcu, pričom nie je zrejmé, či išlo o ústnu, písomnú výzvu alebo výzvu vykonanú žalobcom iným spôsobom, a v prípade, ak by išlo o písomnú výzvu, bez uvedenia aspoň dátumu jej vyhotovenia, takýto odkaz nespĺňa požiadavku určitosti uznávacieho prejavu, preto ho nemožno považovať na uznanie. Nepochybne však v liste zo dňa XX.X.XXXX žiadal žalovaný o predĺženie splatnosti jeho záväzku a žalobca mu následne oznámil, že so zmenou splatnosti faktúry č. XXXXXX vo výške XX.XXX,- Sk súhlasí. V prípade, že sa účastníci záväzkového právneho vzťahu dohodnú na zmene splatnosti dlhu, má to za následok zánik pôvodného a vznik nového záväzku podľa § 570 Občianskeho zákonníka, pričom od splatnosti nového záväzku začína bežať nová premlčacia doba. V danej veci sa súd prvého stupňa zmenou splatnosti záväzku dohodou zmluvných strán nezaoberal. Nezisťoval, či medzi účastníkmi konania bol v rozhodnom čase len predmetný záväzkový vzťah alebo účastníci konania uzavreli viacero kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému tovar a jeho cenu žalovaný sčasti alebo celkom nezaplatil, a teda či žiadosť o zmenu splatnosti dlhu sa viaže len k spornej faktúre, čo by vyplývalo práve z odpovede žalobcu zo dňa 5.6.2008. K dohode strán podľa § 570 Občianskeho zákonníka je však potrebné zdôrazniť, že sa nemôžu týkať absolútne neplatného záväzku. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní posúdi platnosť kúpnej zmluvy účastníkov konania vzhľadom na dohodu o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti zmluvy a vykonané dôkazy a zistené skutočnosti vyhodnotí postupom podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Následne posúdi námietku premlčania, a v prípade, ak dospeje k záveru, že kúpna zmluva je platná, vykoná dokazovanie na zistenie, či došlo k zmene splatnosti záväzku žalovaného dohodou zmluvných strán a či táto skutočnosť má vplyv na premlčanie nároku žalobcu. V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.