Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/205/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201141 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811201141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci žalobcu M. E., bývajúceho na Š. Č..XX H. A., proti žalovaným 1/ L.Š. E. L., so sídlom na G. G. Č..X H. L., B.: XXXXXXXX, 2/ E. V. L. E. L., so sídlom na O. Č..X H. L., B.: XXXXXXXX, o zaplatenie 606,37 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave č.k. 10C/23/2011-50 zo dňa 27.5.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že žalobca má za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 nárok na náhradu od žalovaného v 1.rade za užívanie pozemku o výmere 385 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat.úz. A., KNE 1677/1-orná pôda o celkovej výmere 1684 m2, z titulu vecného bremena vzniknutého na základe zákona č. 66/2009 Z.z. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca ako vlastník pozemku, ktorý je zastavaný stavbou a to cestnou komunikáciou, ktorá je vo vlastníctve žalobcu v 1.rade bol obmedzený v súlade s ust. § 128 ods.2 OZ v spojení s § 4 ods.1, 2 zák.č. 66/2009 Z.z. tak, že vo verejnom záujme vzniklo vlastníkovi stavby dňom účinnosti uvedeného zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Zákon uložil žalobcovi povinnosť trpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Zákon č. 66/2009 Z.z. neobsahuje právnu úpravu, ktorá by riešila náhradu v prospech vlastníka pozemku za zriadené vecné bremeno. Zákonná úprava teda nehovorí o tom, že vecné bremeno by bolo zriadené bez náhrady, a preto v zmysle ust. § 128 ods.2 OZ, v spojení s ust. § 3 ods.1 OZ žalobca má právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 4 ods.1 v pozn. č.10 priamo odkazuje na ust. § 151n až § 151t Obč.zák. ohľadom právnej úpravy vecných bremien. Vychádzajúc potom z ust. § 151n a § 151o súd prvého stupňa rozhodol, že určil, že žalobca má nárok na náhradu za užívanie pozemku žalovaným v 1.rade titulom vecného bremena za náhradu. Zdôraznil, že pozemok žalobca nemôže užívať na žiaden účel, pretože je zastavaný stavbou - cestou, nemôže ho teda držať, akýmkoľvek spôsobom ho užívať, nemôže používať z neho žiadne plody ani úžitky a nemôže s ním ani nakladať. Preto je v celom rozsahu obmedzený vo svojom práve tak ako to má na mysli ust. § 123 OZ. Podľa súdu prvého stupňa výška náhrady za vecné bremeno by mala dosahovať výšku obvyklého nájmu, ktorý by mohol žalobca získať, ak by mohol pozemok nerušene užívať. Keďže posledný znalecký posudok bol z roku 2008, v ďalšom konaní považuje za potrebné zisťovať výšku obvyklého nájmu, aký bol v období od 1.7.2009 do 31.12.2010, resp. zistiť výšku nároku na náhradu za vecné bremeno. Keďže nemal dostatok podkladov pre takéto rozhodnutie, rozhodol o veci medzitýmnym rozsudkom a v konečnom rozsudku rozhodne aj o nároku žalobcu voči žalovanému v 2.rade a o trovách tohto konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1.rade. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že od účinnosti zákona č. 141/50 Zb., teda od 1.1.1951 prestáva byť zápis vlastníctva do pozemkovej knihy podmienkou jeho prechodu, resp. prevodu, to znamenalo, že prestal plniť princíp konštitutívnosti zápisu do pozemkovej knihy a nadobudol len deklaratórny charakter. Má za to, že je možné predpokladať, že existujú riadne rozhodnutia o vyvlastnení sporného pozemku, ktorým by sa preukázalo nadobudnutie vlastníctva tohto pozemku Slovenskou republikou a tým aj žalovaným v 1.rade. V podobnom konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sa až v roku 2010 podarilo získať vyvlastňovacie rozhodnutie. Preto namieta, že v tomto konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, avšak nie vinou žalovaných. Žalovaní v 1.a 2.rade nemali v čase konania vedomosť o vyvlastňovacích rozhodnutiach a ani dnes s nimi nedisponujú a nevedie ani presne označiť ich miesto uloženia. Považujú za nesmierne dôležité, aby v prípade, ak takéto dôkazy existujú (v archívoch), napr. aj Ľudového súdu v Rožňave, boli cestou súdu zadovážené a riadne vykonané. Ďalej z opatrnosti uviedol, že súd by sa mal zaoberať aj s otázkou vydržania nehnuteľnosti žalovaným v 1.rade. Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že uvedené pozemky nikdy neboli vyvlastnené, preto nebola za ne poskytnutá finančná náhrada. Začiatkom roku 2000 bola realizovaná ROEP, ktorá potvrdila túto skutočnosť. Pokiaľ by došlo k vyvlastňovaciemu konaniu, bol by o tom úradný záznam. Štát užíva pozemky bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný v 2.rade uviedol, že nemá námietky voči obsahu odvolania žalovaného v 1.rade proti rozsudku a poukázal na to, že sa im podarilo získať niektoré archívne dokumenty týkajúce sa rekonštrukcie cesty II./526 v Rožňave, Rožňavské Bystré v 70-tych rokoch od bývalého vlastníka Slovenskej správy ciest. Po ich preskúmaní, ak sa objavia dôležité skutočnosti alebo dôkazy, oznámia ich súdu. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a je toho názoru, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, plnenie bez právneho dôvodu je aj prípad užívania cudzieho pozemku bez právneho dôvodu, napr. bez nájomnej zmluvy alebo príslušného rozhodnutia ako je to aj v tomto prípade. Právny režim vecných bremien zriadených na základe zákona sa v otázkach neupravených špeciálnymi verejnoprávnymi predpismi riadi všeobecnou občiansko právnou úpravou, ako postupoval správne aj súd prvého stupňa. V priebehu konania, ktoré v tejto veci prebieha už od roku 2006 nebolo preukázané, že by bolo došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti ako to uvádza v odvolaní žalovaný v 1.rade. Touto skutočnosťou sa už zaoberali vo svojich rozhodnutiach jednak Okresný súd v Rožňave, ale aj Krajský súd v Košiciach vo veci 5Co/233/2009. Predovšetkým však žalovaný v 1.rade, ktorý je teraz vlastníkom cesty podľa zákona 66/2009 Z.z. v priebehu konania pred súdom prvého stupňa v tejto veci neuplatnil skutočnosti alebo dôkazy, ktoré teraz navrhuje vykonať v odvolacom konaní (vyvlastnenie a vydržanie). Preto podľa § 205a O.s.p. odvolací súd nemohol tieto skutočnosti, považovať za odvolacie dôvody. Žalovaný v 1.rade v priebehu konania nespochybnil ,že je vlastníkom cesty, čo je nepochybné podľa § 2 zák.č. 66/2009 Z.z., preto aj podľa odvolacieho súdu tento žalovaný je pasívne legitimovaný pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu vo vzťahu k vlastníkovi pozemku - žalobcovi. Preto odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Keďže súd prvého stupňa rozhodol medzitýmnym rozsudkom a rozhodol, že o nároku proti žalovanému v 2.rade a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku, odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.