Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/276/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206503 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811206503.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: D., T..D.., D. D. E. J. J., B. XX, W.: XX XXX XXX, X.ast. správcom konkurznej podstaty úpadcu T. D., D..O..M.. „v konkurze", so sídlom v D., T. XXXX, W.: XX XXX XXX, zast. I.. G. T., advokátom, so sídlom v J. J., Y. XXA, proti žalovanému: G. D., L.. X.X.XXXX, bytom v L. D., K. XX, v konaní o zaplatenie 413,38 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 12C/116/2011-83 zo dňa 21.9.2011 r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 413,38 €. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), článku 2. písm. a/ a článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), § 3 ods. 1 a § 544 ods. 1, 2, 3 Obč.zákonníka vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci, pričom právny predchodca žalobcu zaplatil tovar, ktorý žalovaný prevzal z predajne v Dobšinej. Bolo povinnosťou žalovaného po prevzatí tovaru plniť riadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Z pripojeného saldokonta, vzťahujúceho sa k variabilnému symbolu VSXXXXXXXXX Peter Sura, bolo zistené, že žalovaný z celkového počtu 18 splátok v sume 15.318,- Sk zaplatil 8 splátok, spolu vo výške 6.800,-Sk. Nezaplatená ostala suma 8.518,-Sk (282,76 €). Na zaplatenie tejto sumy bol žalovaný zaviazaný spolu s 10 % úrokom z omeškania ročne od 16.12.2002 do zaplatenia platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava, č.k. 13Ro/217/2005-10 zo dňa 20.5.2005. Z pripojených Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) vyplynulo, že za omeškanie dlžníka so splatením splátok bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,01 % denne, čo predstavuje ročný úrok 36,5 %. Okrem uvedenej zmluvnej pokuty bol dohodnutý aj úrok z omeškania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že časť zmluvy, týkajúca sa dojednania o zmluvnej pokute, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti. Zmluvná pokuta totiž bola zakomponovaná do zmluvy v časti VOP, pričom sa nejednalo o individuálne dojednanie medzi účastníkmi zmluvy, ale dohoda o zmluvnej pokute sa stala súčasťou vytlačeného textu - formulára, ktorý bol predložený žalovanému ako spotrebiteľovi, bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zmluvných podmienok. Takto dojednané zmluvné povinnosti posúdil ako neprimerané a zakladajúce nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami oboch zmluvných strán, keďže predstavuje duplicitnú sankciu za to isté porušenie zmluvných povinností. Súd prvého stupňa porovnával nielen výšku uplatnenej zmluvnej pokuty vo vzťahu k poskytnutým peňažným prostriedkom, ale aj výšku zaplatených peňažných prostriedkov s prihliadnutím na výšku sankcií v celkovom percentuálnom vyjadrení, pretože pri zohľadnení úroku z omeškania, na ktorý už bol žalovaný zaviazaný vo výške 10 % ročne a zmluvnej pokuty, by celková výška sankcií predstavovala 46,5 %. Konštatoval, že v danom prípade nemožno použiť prepočet na ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle neskoršej právnej úpravy. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty sa zameral na skúmanie rovnováhy medzi právami a povinnosťami oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Veriteľ si zabezpečil sankciu v prípade porušenia platobných povinností aj prostredníctvom úroku z omeškania, aj prostredníctvom zmluvnej pokuty v neprimeranej výške 46,5 %. Už samotný úrok z omeškania pritom kryje prípadné straty žalobcu spojené s neuhradením peňažných prostriedkov. Pokiaľ by žalovaný mal platiť sankciu za porušenie povinností v podobe úroku z omeškania aj zmluvnej pokuty, javí sa táto časť zmluvy ako neprijateľná podmienka, ktorá výrazne znevýhodňuje žalovaného ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. VOP sú navyše písané takým drobným písmom, že bežný človek pri podpisovaní zmluvy, v podmienkach predajne a v určitej časovej tiesni, nemá reálnu možnosť bez okuliarov, príp. lupy oboznámiť sa náležite s obsahom zmluvy. Okrem toho z obsahu VOP vyplývajú len povinnosti nájomcu vo vzťahu k veriteľovi v súvislosti s poskytovaním peňažného plnenia. Len ťažko nájsť nejaké povinnosti prenajímateľa. Z toho je teda zrejmé, že zmluvné podmienky sú koncipované tak, aby zvýhodňovali veriteľa na úkor spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žalobca nemal úspech v konaní, preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 413,38 €. Uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že v konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinností dlžníka plniť riadne a včas. Využitie tohto prostriedku veriteľom nie je preto možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku. Použitie právnych inštitútov (dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku) by malo byť výnimočnou situáciou, nemalo by viesť k oslabovaniu možnosti súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiadúcemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Vo vzťahu k hodnoteniu primeranosti uplatnenej zmluvnej pokuty a jej výšky z pohľadu dobrých mravov dal do pozornosti súdu viacero rozhodnutí krajských súdov citáciou častí ich odôvodnení, z ktorých vyplýva, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to tak s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj na okolnosti a podmienky, ktoré tu existovali v čase uzavretia zmluvy. Nesúhlasí preto so záverom napadnutého rozhodnutia, ako aj s jeho dôvodmi, nakoľko tieto bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry, a to v rozpore s platnou právnou úpravou. Časť zmluvy, týkajúcu sa dojednania o zmluvnej pokute, nemožno hodnotiť súdom ako neprijateľnú podmienku. Nesúhlasí ani s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý považuje dojednanie zmluvnej pokuty popri úrokoch z omeškania za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech odporcu, a ktorá výrazne znevýhodňuje odporcu ako spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty zákon nevylučuje ani v podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute. Na rozdiel od úrokov z omeškania nie je zmluvná pokuta príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným majetkovým právom. V prípade úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka a nárok na zmluvnú pokutu vzniká len v prípade, ak sa zmluvné strany na zmluvnej pokute písomne dojednali. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatňovanie v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania a naopak. Zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v prípade omeškania sankcionovaný 2 x. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR. Z vyššie uvedeného plynie, že uplatnenie oboch nárokov nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Opačný záver by vo svojich dôsledkoch spôsobil absolútnu nepoužiteľnosť a v konečnom dôsledku aj zbytočnosť a obsolentnosť inštitútu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia peňažných záväzkov, nakoľko ich porušenie vždy vyvoláva vznik práva na úrok z omeškania. Dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa posudzoval daný právny vzťah podľa zák. č. 258/2001 Z.z., keď v čase uzavretia predmetnej zmluvy tento zákon ešte nebol účinný. Taktiež nie je zrejmé, podľa akého zák. ustanovenia posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia uvádza ust. § 3 Obč. zákonníka, z jeho obsahu nevyplýva, z akých dôvodov na daný prípad toto ustanovenie aplikoval, keďže skúmal neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež nevyplýva, či súd prvého stupňa skúmal platnosť dohody účastníkov zmluvného vzťahu o zmluvnej pokute, keďže v zmysle ust. § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Navyše súd prvého stupňa sa v konaní dopustil závažného procesného pochybenia, keď na pojednávaní dňa 21.9.2011 nemal osvedčené splnenie podmienok, za ktorých by mohol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníkov konania, a napriek tomu vo veci konal a rozhodol. Súd prvého stupňa doručil predvolanie na pojednávanie žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu a aj žalovanému dňa 21.9.2011, teda v deň pojednávania, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Nebola tak zachovaná 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., preto za situácie, pokiaľ účastníci konania neboli riadne predvolaní na pojednávanie, nebol oprávnený vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.9.2011 síce vyplýva, že právny zástupca žalobcu a žalobca sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní, avšak z obsahu spisu takýto záver nemožno vyvodiť, keďže obsahom spisu nie je žiadosť o ospravedlnenie účasti na pojednávaní žalobcu, ani jeho právneho zástupcu (úradný záznam a pod.). Z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené ani podmienky pre oboznámenie s obsahom listinných dôkazov obsiahnutých v spise súdom. Z obsahu spisu je zrejmé (zmluva o nájme na č.l. 80 spisu), že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci, tzv. leasing. Z obsahu tejto zmluvy možno zistiť, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky uvedené na jej druhej strane. Časť obsahu zmluvy bola teda určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Z obsahu zmluvy o nájme a ani z VOP nevyplýva dohoda v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej by účastníci zmluvného vzťahu dohodli voľbu Obchodného zákonníka, nejde pritom o záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka, daný vzťah je preto vzťahom občiansko- právnym vzhľadom na charakter ich účastníkov (žalovaný nie je podnikateľom). Po oboznámení sa s obsahom spisu možno tiež vyvodiť, že zrejme ide o typovú zmluvu podľa ust. § 23a zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004, ktorou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavierať vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Podľa ust. § 23a ods. 2 vyššie citovaného zákona typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1 Obč. zákonníka), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. V prípade dohody o zmluvnej pokute, obligačno-právne účinky zmluvy, vzhľadom na zákonom predpísanú písomnú formu, nastanú až dňom jej podpísania oprávnenými osobami. V spornom prípade zmluvná pokuta bola dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku podobné ustanovenia ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ustanovenia § 788 ods. 3 Obč. zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretej podľa Obč.zák., preto (okrem poistnej zmluvy), nemožno určiť púhym odkazom na VOP. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Obč. zákonníka je vylúčené, aby sa VOP bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, keďže táto musí byť uzavretá v písomnej forme, je vylúčené, aby bola dojednaná vo VOP, ktoré nie sú podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú podľa predpisov občianskeho práva.. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v prvom rade skúmať platnosť dojednania o zmluvnej pokute medzi účastníkmi zmluvného vzťahu a až v prípade, pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, bude skúmať, či zmluva neobsahuje neprimerané podmienky v zmysle ust. § 23a ods. 2 zák.č. 634/1992 Zb.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o všetkých trovách účastníkov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.