Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206505 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811206505.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa N., H..N.., G. G., X. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu H. N., N..V..Q.., „v konkurze", N., H. XXXX, zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, AK Banská Bystrica, Hurbanova 14A, proti žalovanej X. O., bytom G. Č.. XX, XXX XX A.Á. K., o zaplatenie 1.203,53 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C 153/2011-92 z 15.11.2011 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 1.203,53 € z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom spoločnosťou O. M..N.. v zmluvách č. XXXXXXXXX zo 14.11.2001, č. XXXXXXXXXX z 28.5.2001 a č. XXXXXXXXX z 24.9.2001. Týmito zmluvami sa spoločnosť O. zaviazala dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar bližšie špecifikovaný v zmluvách a žalovaná sa zaviazala zaplatiť tejto spoločnosti nájomné vo výške 420,63 € z jednej zmluvy, z ďalšej zmluvy 287,72 € a zo zmluvy č. 3 306,28 €. Podľa všeobecných obchodných podmienok (VOP) sa žalovaná zaviazala pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola postupne z pôvodnej spoločnosti O. M..N.. postúpená nasledovným radom postúpení: Z.. S. Y., N., O., a.s. "v konkurze" so sídlom ul. K.. N. X, G. G. uzatvorila dňa 16. 3. 2006 ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok s Z. E., Z. X, J. ako postupníkom v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006, čím postúpila pohľadávku voči žalovanej na postupníka. Dňa 16. 3. 2006 Z. E., Z. X, J. uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006 so spoločnosťou S. H., N..V..Q.., P. XX, J., IČO: 35 952 989, pričom predmetom postúpenia na postupníka boli pohľadávky postupcu voči žalovanej. Spoločnosť S. H., N..V..Q.., K. U. XX, G. G., IČO: 35 952 989 dňa 23.2.2008 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávky voči žalovanej spoločnosti F. U. X. so sídlom N. XX, Q. Y. U., P. V. N.,I., S., N., IČO: 045790. Dňa 17. 5. 2008 spoločnosť F. U. X., so sídlom N. XX, Q. Y. U., P. V. N., I., S., N., IČO: 045790 postúpila pohľadávky voči žalovanej spoločnosti M. D., s.r.o., Š.J. Y. XX, J., IČO: 36 814 148 a to Zmluvou o postúpení pohľadávok. Postupník zmenil obchodné meno na H. N., N..V..Q.. a sídlo na H. XXXX, N.. Na spoločnosť H. N., N..V..Q.. bol Okresným súdom v Trnave vyhlásený konkurz. Predmetnou žalobou si žalobca uplatňuje voči žalovanej právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zaplatiť svoj peňažný záväzok riadne a včas, ktorú sumu vyčísluje za obdobie štyroch rokov spätne od napísania žaloby, t.j. od 15.7.2007, a to v celkovej sume 1.203,53 €, čo je 0,1 % denne zo sumy 823,21 € od 15.7.2007 do 15.7.2011, t.j. omeškanie za 1462 dní. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila síce, že uzavrela so spoločnosťou O. zmluvy na kúpu bicykla, mobilu a PC station, že úver spočiatku splácala, ale neskôr sa dostala do finančnej krízy a prestala splácať a že v súčasnosti ho spláca prostredníctvom exekúcie po 10 € mesačne. Vzniesla aj námietku premlčania s tým, že navrhovateľ už nemá právo po desiatich rokoch si jej dlh vymáhať. Súd po oboznámení sa s listinami predloženými žalobcom právny vzťah založený zmluvami uzavretými medzi žalovanou a spoločnosťou O. M..N.. považoval za založený spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 52 Občianskeho zákonníka, teda považoval ustanovenie predmetnej zmluvy IV písm. c) osobitných ustanovení zmluvy o finančnom predaji, resp. predaji na splátky poskytovaných žalobcom, a to právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej zmluvy, za bezvýhradne neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ a predmetnú zmluvu podľa § 53 ods. 4 OZ v tejto časti za neplatnú poukazujúc na § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 2 OZ, ako aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Vychádzal tiež z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ďalej § 3 ods. 1 a § 39 OZ a konštatoval, že o nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. S poukazom na citované ustanovenia žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol berúc do úvahy tú skutočnosť, že v zmluve o nájme, ktorá bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive, po vyplnení identifikačných údajov o žalobcovi a žalovanej a predmete nájmu, boli vyplnené kolónky celkového súčtu cenníkov cien predmetu nájmu, počet mesačných splátok, koeficient navýšenia, celková cena predmetu nájmu po navýšení a celková mesačná splátka. Vyplnený formulár zmluvy je opatrený dátumom a podpisom obchodného zástupcu, ako aj potvrdením za prenajímateľa, ktorý je opatrený nečitateľným podpisom a odtlačkom pečiatky: O., W.. K.. N., XXX XX G. G.. Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o nájme spoločnosti O. obsahujú v článku I s názvom „nájomné a spôsob jeho úhrady“ v odseku 4/ aj úpravu „pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa článku 1, bodu 2b/ tejto zmluvy, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že nájomca poruší iné povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal a ktoré súvisia so zaplatením nájomného, ako je napríklad neuvedenie variabilného symbolu, platenia nájmu v inej výške, ako je uvedené v splátkovom kalendári, je prenajímateľ oprávnený nájomcovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk, za každé porušenie povinností, a to aj opakovane, až do výšky 50 % obstarávacej hodnoty predmetu nájmu. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi všetky náklady, spojené s vymáhaním nezaplateného nájomného“. Je nesporné, že formulár zmluvy o nájme, ako aj všeobecné obchodné podmienky O. boli vyhotovené spoločnosťou O. M..N... V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára zmluvy o nájme, nápadne menším písmom, než ostatné dojednania časti zmluvy, a to naviac v kolónke po podpise obchodným zástupcom a prenajímateľom na samom konci zmluvy. Takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, bežný adresát takéhoto úkonu má legitímne očakávania, že v odkazovaných všeobecných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností, akým je aj zmluva resp. dohoda o zmluvnej pokute. Považoval za potrebné poznamenať, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, VOP nesmú slúžiť na to, aby sa do nich často v neprehľadnej, zložitej formulácii a s malými písmenami zmluvný partner spotrebiteľa snažil ukryť dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých zmluvný partner predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak robí, ako to bolo aj v danom prípade, podľa názoru súdu spreneverí sa princípu dôvery spotrebiteľa v poctivé a slušné konanie žalobcu. Takémuto konaniu žalobcu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie je uvedené v zmluve a ktoré vo VOP, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo „formulárovej podobe“ pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa (žalobca). S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Vychádza z toho, že žalobca ukryl (zatajil) dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme, bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa, čo len upozornil, má za následok, že mu nemožno jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Predmetná skutočnosť je dôvodná pre zamietnutie žaloby v tejto veci. Súd pri vyhodnocovaní neprijateľnosti podmienok nebral do úvahy tvrdenia žalobcu, že inštitút zmluvnej pokuty pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň mu prináša kompenzáciu, paušalizovanú náhradu škody za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo, pretože spotrebiteľ by nemal neprimeranými sankciami doplácať na podnikanie dodávateľa, a znášať dôsledky nedostatočnej správy vlastnej pohľadávky. Navyše žalobou, ktorú žalobca podal po uzavretí spomínanej zmluvy s odstupom času cca 10 rokov, by pri ročnej sankcii 36,50 %-nej, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si žalobca zabezpečuje vlastné navýšenie pohľadávky „v násobkoch“. Nelimitovanou zmluvnou pokutu dodávateľ zjavne obchádzal aj premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom si uplatňuje sumy, rovnajúce sa nezaplateným splátkam práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. V súvislosti s obranou žalobcu, ktorý tvrdí, že v danom prípade nejde o rozpor s dobrými mravmi pri 36,50 % zmluvnej pokute a túto v spotrebiteľských veciach považuje za primeranú, poukázal na to, že uvedená zmluvná pokuta, pokiaľ ide o jej sankčnú zložku, prevyšuje viac ako 100 % úroky z omeškania. Uviedol, že nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, nepopiera ani možnosť existencie popri sebe uplatňovania úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ale muselo by sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech si preukázateľné trovy konania neuplatnila, a preto jej neboli priznané a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na ich náhradu. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok na základe uplatneného odvolacieho dôvodu a zaviazať žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.203,53 € spolu s trovami konania vo výške 137,64 €. Predovšetkým zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosť dojednania uplatnenej zmluvnej pokuty v rámci VOP zmluvy o nájme, ako skutočnosť rozpornú s dobrými mravmi, ktoré porušenie by bolo tak závažné, že mu je v konečnom dôsledku potrebné odoprieť súdnu ochranu. K dôvodom, pre ktoré súd zamietol žalobu považoval za podstatné zdôrazniť skutočnosť, že samotné Zmluvy pozostávajú z jediného listu, v rámci ktorého sú na prvej strane uvedené základné informácie a údaje, ktoré sa u jednotlivých zákazníkov líšia a všetky ďalšie podmienky uzatvorenia a samotnej realizácie zmluvy, teda podrobné práva a povinností zmluvných strán sú uvedené na druhej strane listu Zmlúv označené ako „všeobecné obchodné podmienky“ (VOP). Poukázal na to, že pod pojmom VOP v prejednávanom prípade nemožno rozumieť nejaký osobitný dokument vyhotovený predávajúcim, ktorý by bol pri uzatváraní zmluvy kupujúcemu alebo nájomcovi ako spotrebiteľovi neznámy, ale naopak, tieto podmienky uzatvorenia zmluvy boli kupujúcemu (nájomcovi) bezprostredne k dispozícii vzhľadom na ich neoddeliteľnosť v rámci jedného listu papiera predstavujúceho zmluvu ako celok. Takáto forma je v obchodnej praxi bežná aj v súčasnosti, čím sa minimalizujú náklady predajcov na tento druh predaja. Uvedenie VOP v časti pri podpisoch zmluvných strán je tak na jasne viditeľnom mieste, ktorú si spotrebiteľ pri podpise zmluvy musí nesporne všimnúť a tak túto skutočnosť podľa jeho názoru možno hodnotiť ako skutočnosť vyvracajúcu akýkoľvek nekalý úmysel dodávateľa „skryť“ tieto podmienky pred pozornosťou spotrebiteľa. Rovnako skutočnosť menšieho písma na týchto podmienok má logicky vysvetliteľný dôvod, a to snahu dodávateľa o vytvorenie kompaktnej formy zmluvy v rámci jedného listu. Ďalej v odvolaní vytýkal súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s ním prezentovanou argumentáciou hodnotenia celkovej primeranosti právneho vzťahu, z ktorého plynie uplatnený nárok, teda s jeho vyjadrením zo 7.10.2010 časť IV a V, a to najmä s poukazom na ust. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie rozsudku (§ 219) ani pre jeho zmenu (§ 220), lebo súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto rozsudok musel byť zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. V predmetnej veci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uvádza, že „sa (okrem iného) oboznámil (teda vykonal dôkazy - poznámka odvolacieho súdu) aj s dôkaznými listinami - Zmluvami o nájme č. 201003022, č. 202048907, č. 201007038“. Uvedené konštatovanie však nemá oporu v spise. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.11.2011 (jediné pojednávanie - poznámka odvolacieho súdu), súd po vykonaní dôkazu výsluchom žalovanej vykonal ďalšie dokazovanie a to tak, že „sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o nájme z 24.9.2001, Zmluvami o postúpení pohľadávok, rozhodnutím ÚPSVaR v Rožňave, upovedomením o začatí exekúcie v exekučnej veci Ex 523/2008, platobným rozkazom ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou označeného spisu“. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z troch zmlúv o nájme, ktoré uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou, a to zo zmluvy č. 201003022, zo zmluvy č. 202048907 a zo zmluvy č. 201007038. Podľa listín pripojených ako prílohy k žalobe a tvoriacich súdny spis, žalobca však predložil ako dôkaz iba jednu zmluvu o nájme, a to zmluvu č. 201003022 z 24.9.2001 (č.l. 9), teda tú, s ktorou sa súd na pojednávaní 15.11.2011 oboznámil. Ďalšie dve zmluvy o nájme, z ktorých žalobca vyvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, však žalobca nepripojil k žalobe a do skončenia konania ich ani nepredložil. Ak teda zmluvy o nájme č. 202018907 zo 14.11.2001 a č. 201007038 z 28.5.2011 neboli súčasťou spisu, nemohol súd vykonať dokazovanie týmito zmluvami. So zreteľom na uvedené, pokiaľ súd v odôvodnení uvádza, že „sa oboznámil so všetkými tromi zmluvami“, pričom to nezodpovedá obsahu spisu, ide o vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.), lebo mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávnosť rozhodnutia následkom uvedeného spočíva v tom, že súd nemal ohľadne nárokov žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúcich z týchto dvoch zmlúv zistený skutkový stav, t. zn., že nemal zistené, či takéto zmluvy boli skutočne uzavreté a či aj obsahovali zmluvné dojednania o zmluvných pokutách, takže v konečnom dôsledku ani nemohol aplikovať na takto nezistený skutkový stav právne predpisy, ktoré v odôvodnení rozsudku uvádza. Skutočnosti, že súd neposudzoval vzťah medzi účastníkmi zo všetkých troch zmlúv zodpovedá aj text odôvodnenia, najmä na str. 8 rozsudku, z ktorého je zrejme, že išlo iba o jednu zmluvu (z 24.9.2001) a nie o zmluvy. Vzhľadom na uvedené, rozsudok musel byť zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to bez toho, aby odvolací súd posudzoval opodstatnenosť odvolania žalobcu. Súd prvého stupňa predovšetkým vyzve v ďalšom konaní žalobcu na predloženie dôkazov na svoje tvrdenie, že boli uzavreté aj zmluvy č. 202048907 a č. 201007038 a to tak, aby tieto zmluvy, vrátane zmluvy č. 201003022 mohli byť doručené aj žalovanej (§ 79 ods. 4 O.s.p.). Po ich doručení žalovanej súd vykoná dokazovanie podľa navrhnutých dôkazov a opätovne rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.