Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/360/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207716 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811207716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. U. nar. XX.X.XXXX maloletú H. U. nar. XX.X.XXXX a maloletého S. U. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí rodičov: Z. U. nar. X.XX.XXXX výsluhového dôchodcu bývajúceho v M. na F. ulici č. X a N. U. nar. XX.XX.XXXX učiteľky bývajúcej v M. na F. ulici č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 7.10.2011 č.k. 5P 16/2011-46 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o znížení výživného. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách účastníkov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 9.9.2009 sp.zn. 10C 88/2009 pre maloletú G. z 200 € mesačne na 100 € mesačne, pre maloletú H. z 200 € mesačne na 100 € mesačne a pre maloletého S. zo 100 € mesačne na 80 € mesačne od 1.11.2011. Znížené výživné zaviazal otca prispievať matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil podstatnou negatívnou zmenou v príjmových pomeroch otca, ktorý po splnení zákonných podmienok skončil služobný pomer, počas ktorého dosahoval príjem 1.000 € mesačne a v súčasnosti je jeho jediným zdrojom príjmu výsluhový dôchodok, ktorý je podstatne nižší, ako bol jeho príjem počas služobného pomeru. Konštatoval, že otec maloletých detí nie je schopný prispievať výživné v doposiaľ určenej výške. Rozhodnutie právne odôvodnil § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine s prihliadnutím na § 75 ods. 1 Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku matka podala v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s rozsahom zníženia výživného napadnutým rozsudkom a uviedla, že v písomnom vyjadrení k návrhu súhlasila so znížením výživného, nie však v tak zásadnej miere, pretože navrhovateľ má aj iný príjem, čo však nevie dokázať. Konštatovala, že otec maloletých detí má minimálne výdavky na bývanie, nakoľko býva u rodičov a pri odchode do dôchodku mu bolo vyplatené odchodné, ktoré mohol použiť na zaplatenie svojich dlhov, čo neurobil, ale nakúpil si autá. Vyjadrila názor, že nemusel odísť do dôchodku a mohol naďalej pracovať a mať príjem, z ktorého by bol schopný splácať svoje dlhy a platiť doposiaľ určené výživné. Zdôraznila, že naposledy si splnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom 30.6.2011 a že si neplní záväzky vyplývajúce z uzavretej dohody o vyporiadaní BSM. Na starostlivosti o maloletú G. a H. sa nepodieľa ani formou styku počas víkendov, pretože počas týchto si berie iba maloletého S.. Uviedla, že v októbri 2011 jej zobral auto, ktoré jej patrilo na základe dohody o vyporiadaní BSM, toto predal s odôvodnením, že nemá z čoho zaplatiť výživné. Navrhla znížiť výživné pre maloletú G. na 150 € mesačne, na maloletú H. na 120 € mesačne a na maloletého S. na 100 € mesačne. Žiadala, aby odvolací súd zaviazal otca maloletých detí zaplatiť jej dlžnú sumu vyplývajúcu z dohody o vyporiadaní BSM, tiež polovicu debetu na ich spoločnom účte a uložiť mu povinnosť zrušiť spoločný účet do novembra 2011. K odvolaniu pripojila opis rozsudku o rozvode manželstva, kópie poistných zmlúv áut navrhovateľa, doklady o mesačných nákladoch súvisiacich so štúdiom maloletej G., výpisy z účtov navrhovateľa, potvrdenie o platbách za užívanie bytu, písomné vyjadrenie k návrhu a kópiu dohody o vyporiadaní BSM. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky, ktoré označil ako odvolanie vo veci, vyjadril nesúhlas s odvolaním a uviedol, že jeho jediným zdrojom príjmu je skutočne iba výsluhový dôchodok 450 € mesačne, z čoho spláca 100 € mesačne úver poskytnutý na zakúpenie motorového vozidla nadobudnutého spoločne s matkou maloletých detí, rodičom prispieva na bývanie 50 € mesačne a po zaplatení výživného mu zostane na uspokojenie vlastných potrieb 20 € mesačne. Uviedol, že sa pokúša predať motorové vozidlo, aby mohol vyplatiť matke detí všetky dlhy. Konštatoval, že mu matka maloletých detí v súčasnosti bráni stretávať sa s nimi a preto žiadal, aby Okresný súd v Rožňave upravil jeho styk s maloletými deťmi. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a tiež všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného v rozsahu napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa spočívajúca v podstatnom na polovicu zníženom príjme otca z objektívne akceptovateľného dôvodu, ktorým je odchod otca do výsluhového dôchodku po splnení zákonných podmienok, v dôsledku čoho sa na základe rozhodnutia VÚSZ č. 65408027410904/6 znížil jeho príjem z 1.000 € mesačne na 437,88 € mesačne. Vychádzajúc z tohto nepochybného zistenia je potrebné konštatovať, že znížené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcich zásady primerané reálnym príjmovým pomerom otca, ktorý ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd poznamenáva, že základnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú odôvodnené potreby detí, ale tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré limitujú vždy uspokojovanie odôvodnených potrieb detí, t.zn., že potreby detí môžu byť uspokojované len v rozsahu, aký dovoľujú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Je tiež potrebné zdôrazniť, že predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorého o návrhu v tejto právnej veci rozhodol konajúci súd, je výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, preto v konaní o zvýšení alebo znížení výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. V tejto právnej veci predchádzajúce rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti (rozsudok Okresného súdu Trebišov z 9.9.2009 sp.zn. 10C 88/2009) vychádzalo zo zárobku otca 1.062 € mesačne a zo zárobku matky 431 € mesačne. Ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Pretože otec skončil služobný pomer po splnení zákonných podmienok, t.zn. z objektívnych dôvodov, je potrebné vychádzať z jeho terajšieho príjmu, ktorý tvorí výlučne výsluhový dôchodok, z ktorého nie je schopný prispievať doposiaľ určené výživné. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré hodnotil vlastnou úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnej hospodárskej situácii otca v dôsledku zmeny pomerov. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku o znížení výživného ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ostatné návrhy matky maloletých detí uvádzané v odvolaní sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné, môžu byť predmetom prípadného občianskeho súdneho konania o vyporiadaní BSM, preto sa odvolací súd v tomto konaní s nimi nezaoberal. Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo takéto dôvody neexistovali. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania spravidla treba pred rozhodnutím vo veci samej navrhnúť výrok o náhrade trov konania s tým, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým je nepochybne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. V prejednávanej právnej veci odvolací súd zistil, že konajúci súd rozhodol o trovách konania bez návrhu, preto tento výrok podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil ako nezákonný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.