KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice9. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/69/2012 z 9. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 9. apríla 2012, sp. zn. 5Co/69/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7811209463.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209463
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811209463.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkýň 1) W.Í. X., E., D. XXXX/XX R. X) C. T., E. - V. XX, proti
žalovanej U. V., E., Č. XXXX/X, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu
9C/159/2011-26 zo 16.12.201 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyne v 1.a 2.rade nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením návrh na nariadenie PO (ďalej len PO) zamietol a náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie odôvodil tým, že žalobkyne návrhom na nariadenie PO žiadali, aby súd žalovanej nariadil
zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva k bytu a spol. zariadení k nemu, ktorý nadobudli spolu
v podiele každá po 1/3 v rámci dedičského konania po nebohom otcovi R. M. a žalovanej nariadiť
zrušiť nájom uzavretý na predmetný byt, vypratať nájomníčku a uviesť byt do pôvodného stavu v čase
jeho nadobudnutia dedením, že v návrhu uviedli, že na základe právoplatne ukončeného dedičského
konania po neb. R.. M., O.. XX. X. XXXX, K.. X. XX. XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve
4D/129/2009, Dnot 284/2009 z 15. 4. 2010, účinného od 1. 5. 2010 sa žalobkyne a žalovaná stali
dedičkami v 1. dedičskej skupine ako dcéry po neb. otcovi v podiele po 1/3, že predmetom dedičstva bola
aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, V. Č.. XX na 6. poschodí vo vchode 2 v celosti, nachádzajúci
sa v bytovom dome v E., F. N. X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spol. zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, že podľa vedomostí žalobkýň žalovaná nechala do nájmu
predmetný byt ako celok bez ich súhlasu občianke z obce Y. v okrese Rožňava, nezistenej identity, od
ktorej prijala aj peniaze a uhradila nedoplatok na nájomnom na Spravbyte Rožňava, že svojim konaním
vážne zasiahla do ich vlastníckych práv, že súčasne podali na Okresnom súde v Rožňave aj žalobu na
zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva proti žalovanej v zmysle § 126 ods. 1 OZ.

Ďalej konštatoval, že žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu na nariadenie PO uviedla, že na základe
osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskom konaní, účinného od 1. 5. 2010 sa spolu so žalobkyňami
stala dedičkou po neb. otcovi na základe dedenia v 1. dedičskej skupine, každá v podiele 1/3, že
predmetom dedičstva bola okrem iného aj nehnuteľnosť, konkrétne byt č. 29 na 6. poschodí bytového
domu na ul. F. N. X X. E., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, že je nepochybné, že na základe výsledkov dedičského konania
sa spolu so žalobkyňami stali podielovými spoluvlastníčkami predmetného bytu, každá s podielom v 1/3,
že od začiatku preto rešpektovala ich právo podieľať sa v rovnakej miere na výkone vlastníckeho práva k



zdedenému bytu, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa v 1.rade do dnešného dňa disponuje kľúčom
od bytu, ktorý jej osobne odovzdala po výmene zámku, a preto jej nič nebráni v prístupe k nehnuteľnosti a
v jej užívaní, že žalobkyne do dnešného dňa neboli ochotné dohodnúť sa s ňou na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva k bytu, pričom im to viackrát navrhovala, predovšetkým formou predaja bytu 3. osobe,
resp. mala záujem aj o ich vyplatenie a nadobudnutie bytu do svojho vlastníctva, keďže býva v tom
istom bytovom dome, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, že v októbri 2011žalobkyňu v 1.rade
informovala o tom, že sa na ňu obrátila pani z obce Y., ktorá by mala záujem o nájom k bytu, že na základe
toho sa ústne dohodli (za účasti svedkyne W. E.X.), že so záujemkyňou príde za nimi v dohodnutý deň,
aby sa s ňou mohli osobne zoznámiť a pre prípad, že s ňou ako nájomníčkou budú súhlasiť, mohla by
sa do bytu nasťahovať od 1. 11. 2011 s tým, že sa dodatočne s nájomníčkou dohodnú na spôsobe a
výške úhrady nájomného, že z pre ňu z doposiaľ neznámych príčin však vzápätí túto dohodu porušili
a podali návrh na vydanie PO voči nej, ktorého skutkové tvrdenia sú nepravdivé, že do dnešného dňa
totiž ani uvedenej obyvateľke obce Y., ale ani žiadnej inej osobe nebol predmetný byt prenechaný do
nájmu, že rovnako so žiadnou osobou neuzavrela na tento účel nájomnú zmluvu, že si uvedomuje ich
právo podieľať sa na rozhodovaní o vzniku nájomného alebo iného práva k bytu a v súlade s tým dosiaľ
aj konala, že je preto zjavné, že ich tvrdenia sa nezakladajú na pravde, ale na mylných domnienkach a
nie sú ničím podložené, že nielenže dlhšiu dobu neprejavujú záujem o výkon vlastníckeho práva k bytu,
ale vôbec sa nepodieľajú ani na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, že preto bola nútená
sama uhradiť nedoplatok na nájomnom za byt, pričom jej do dnešného dňa tieto platby nenahradili v
rozsahu, aký zodpovedá veľkosti ich podielov. Považovala za dôležité tiež pripomenúť, že predmetom
dedičstva bolo aj osobné motorové vozidlo značky Ford Galaxy, e.č. E. XXXAY, osvedčenie o evidencii F.
XXXXXX, že uvedené vozidlo krátko pred vyššie uvedeným stretnutím odovzdala žalobkyni v 1.rade (o
čom žiaľ nemá doklad), ktorá ju ubezpečila, že hneď nasledujúci deň ho za účelom jeho predaja dopraví
do Trnavy a následne z kúpnej ceny uhradí všetky nedoplatky na spoločnom majetku, že do dnešného
dňa uvedené vozidlo nepredala, užíva ho ako keby bola jeho výlučnou vlastníčkou, čím práve ona vážne
zasahuje do jej vlastníckych práv, ako aj do vlastníckych práv žalobkyne v 2.rade. Navrhla návrh na
vydanie PO v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre neopodstatnené a ničím nepodložené tvrdenia v
celom rozsahu zamietnuť.

Vychádzajúc z § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 102 ods. 1 O.s.p. (ich znenie citoval) uzavrel, že
v súčasnosti nie je preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreba nariadenia
PO, čo sú základné predpoklady pre jeho nariadenie, a preto návrh zamietol, že nenakladanie s
vecami, právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou
zaručených práv. Citujúc znenie čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky dôvodil, že musí skúmať,
či výhoda, ktorá sa dostane oprávnenému z PO nie je neprimeraná oproti ujme povinnému z PO, že
o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., a uviedol, žalobkyniam, ktoré úspech vo veci nemali,
nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nevznikli trovy konania.

Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne a uviedli, že skutočnosti
uvádzané v odôvodnení uznesenia vychádzali iba z písomného vyjadrenia žalovanej, pričom ich
súd nesprávne vyhodnotil vzhľadom na ich návrh na vydanie PO, že vyjadrenia žalovanej, ktoré
predložila písomne súdu sú pritom nepravdivé a zavádzajúce, avšak súd ich hodnovernosť a pravdivosť
neskúmal a nepotreboval k vyneseniu rozsudku ani ich vyjadrenie na tieto nepravdivé tvrdenia, čím bola
porušená jedna zo základných zásad občianskeho súdneho procesu, právo vyjadriť sa obom stranám k
predpokladaným skutočnostiam a dôkazom ako aj ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že v odôvodnení predmetného
uznesenia je konštatované, že žalovaná „Od začiatku rešpektovala právo žalobkýň podieľať sa v
rovnakej miere na výkone vlastníckeho práva k zdedenému bytu, o čom svedčí aj skutočnosť, že
žalobkyňa v 1.rade do dnešného dňa disponuje kľúčom od bytu, ktorý jej osobne odovzdala pri výmene
zámku, a preto jej nič nebráni v prístupe k nehnuteľnosti a v jej užívaní.“, že takéto tvrdenie súdu
vychádza iba z vyjadrenia žalovanej, pričom si súd neoveril pravdivosť tohto tvrdenia, že žalobkyňa v
1. rade nedisponuje žiadnym kľúčom od bytu, že žalovaná jej ich neodovzdala, čím jej znemožnila v
prístupe k nehnuteľnosti, ako aj žalobkyni v 2. rade, že práve naopak, kľúčmi od bytu disponuje iba
žalovaná, že byt využíva jej syn na občasné prespanie a bývanie, resp. užívala ho bez ich súhlasu tretia
osoba, podľa ich znalostí občianka obce Y..



Ďalej uviedli, že v odôvodnení uznesenia je konštatované, že do dnešného dňa neboli ochotné dohodnúť
sa so žalovanou na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k bytu, pričom im to viackrát navrhovala, že
ani pravdivosť tohto tvrdenia súd neskúmal a zobral ho za hodnoverné, pričom práve naopak, žalobkyňa
v 1.rade niekoľkokrát vyzvala žalovanú na vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu jej odkúpením podielov
od ostatných spoluvlastníčok, s čím žalovaná nesúhlasila, že taktiež nesúhlasila s možnosťou, aby
odkúpila byt priamo žalovaná a vyplatila im podiely, že pri týchto jednaniach žalovaná uvádzala, že
nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie sestier ako spoluvlastníčok, preto jej tvrdenie, že
iniciatíva na vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu bola na jej strane, je nepravdivá, k zmieňovanému
ďalšiemu predmetu dedičstva - osobnému motorovému vozidlu značky Ford Galaxy, e.č. E. XXXAY sa
v odôvodnení predmetného uznesenia uvádza, že žalovaná ho odovzdala žalobkyni v 1.rade za účelom
následného predaja do Trnavy a následného vyplatenia nedoplatkov za byt z výťažku predaja tohto auta,
že ďalej tvrdila, že auto užíva žalobkyňa v 1.rade ako keby ho sama vlastnila, že toto tvrdenia žalovanej
je nepravdivé a vymyslené. Poukázali na to, že žalovaná požiadala žalobkyňu v 1.rade, aby auto mohlo
byť odstavené v jej garáži, nakoľko žalovaná nevlastní garáž, kde by auto mohlo byť zaparkované, že
žalobkyňa v 1.rade preto auto prijala do dočasnej úschovy v priestoroch svojej garáže, ktorú vlastní spolu
s manželom a na aute dala vykonať nevyhnutné servisné úpravy potrebné na jeho odstavenie, že auto
nepoužíva, ani ho nikdy nepoužívala, že má svoje vlastné osobné motorové vozidlo a taktiež členovia
jej rodiny auto nepotrebujú, že auto je odstavené a garážované a napokon uviedli, že PO predstavuje
procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zaistiť
podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkov konania, že preto
podali návrh na jeho nariadenie, a zároveň aj žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
bytu.

Na základe uvedených skutočností, pretože boli a stále sú bezprostredne ukrátené vo svojich
vlastníckych právach a hrozí ujma aj na hodnote prenajatého bytu, jeho možným poškodením, zničením
alebo iným disponovaním žalovanou, členmi jej rodiny alebo osobou, ktorej byt neoprávnene prenajala,
žiadali vyhovieť ich odvolaniu a uznesenie zrušiť a priznal im trovy konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pozorne si prečítala odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie PO, pričom s jeho obsahom sa vzhľadom na ďalšie žalobkyňami uvedené
nepravdivé a vymyslené skutočnosti absolútne nestotožnila a vychádzajúc z jej skoršieho vyjadrenia k
návrhu na nariadenie PO zo 17.11.2011 uviedla pre doplnenie k meritu veci, že žalobkyne do dnešného
dňa (na rozdiel od nej) hodnoverne nepreukázali užívanie spoločne zdedeného bytu treťou osobou,
resp. jeho vydanie do nájmu akejkoľvek tretej osobe, že z jej strany už došlo k predloženiu relevantného
dôkazu na vyvrátenie ich tvrdení o prenechaní bytu do užívania tretej osoby (viď čestné prehlásenie
obyvateľov 5.a 6.poschodia obytného domu na ul. F. N. X X. E.), že do dnešného dňa predmetný byt nikto
neobýva. Zároveň opätovne zdôraznila, že na úhrade nákladov spojených s bytom sa podieľala sama,
že žalobkyne ako spoluvlastníčky dosiaľ neprejavovali a aj naďalej neprejavujú záujem o ich úhradu.
Z dôvodu opätovného preukázania uvedených skutočností poukázala na existenciu ďalších nositeľov
dôkazov v predmetnej právnej veci, konkrétne svedkov W.. E., O.. X.X.XXXX, V. F. N. X, E.Ž. R. D. X.,
O.. XX.X.XXXX, V. D. XXXX/XX, E. a súčasne navrhla, aby sa v prípade potreby pristúpilo k vykonaniu
výsluchom svedkov a keďže predmetný byt reálne nikto neobýva, nikto ho neužíva ako nájomca a v
žiadnom prípade nedochádza k jeho poškodzovaniu, či ničeniu, nezakladajú sa tvrdenia žalobkýň na
reálnom skutkovom základe (pričom tieto tvrdenia boli z jej strany jednoznačne vyvrátené, aj podaným
dôkazom), a preto nie sú naplnené podmienky pre vydanie PO. Žiadala odvolanie žalobkýň zamietnuť
a uznesenie potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p., lebo je vecne správne a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože
dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

PO je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné
zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je



namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia PO sú jednak stanovené
výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax
a jeho nariadenie prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby o. i. dočasne boli upravené pomery
účastníkov, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok
očividne vylúčený a záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené, ďalej navrhované PO musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude
predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie PO (vzťah, ktorý
sa PO upraví, bude upravený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby). Okrem toho musí
súd uvážiť, či v dôsledku PO nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením PO získa žalobca), ďalej PO nie je možné vydať
tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu
predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa PO vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav
v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah PO by mal byť zásadne odlišný
od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že PO
možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne tak, aby
nariadenie PO nevyvolalo, hoci len dočasne, taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi
konania.

Vychádzajúc z uvedených zásad bol urobený záver, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky
pre vydanie navrhovaného PO.

K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení treba dodať, že
žalobkyne ani neosvedčili aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, pretože skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
PO zostali iba na úrovni ich tvrdenia aj keď sa v konaní o nariadenie PO sa nevykonáva dokazovanie
v tom rozsahu, v akom sa vykonáva pri zistení skutkového stavu v rozhodovaní o veci samej, nárok
navrhovateľa musí byť aspoň pravdepodobný, resp. osvedčený i keď aj istota je tu vítaná. Žalobkyne
v návrhu na nariadenie PO uvádzajú, že žalovaná zasahuje do výkonu ich spoluvlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudli spolu so žalovanou každá po 1/3 v rámci dedičského konania
po ich neb. Otcovi R.. M., že žalovaná uvedenú nehnuteľnosť prenajíma ako celok bez ich súhlasu,
avšak tieto svoje tvrdenia nepodložili žiadnym hodnoverným dôkazom, pričom popierajú pravdivosť
vyjadrenia žalovanej, avšak samy pravdivosť svojho tvrdenia ničím neosvedčili ani nepreukázali. Aj
keď je PO zabezpečovací prostriedok, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených
a ohrozených práv účastníkov konania, napriek tomu musí byť splnená základná podmienka na
jeho nariadenie, a to osvedčenie základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, že je potreba dočasného zabezpečenia ochrany
porušených a ohrozených práv účastníkov, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané a neboli tým
splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie PO. Naopak, žalovaná predloženým
čestným prehlásením, podpísaným obyvateľmi 5.a 6.poschodia obytného domu na ul. F. N. X X. E.
(fotokópia čestného prehlásenia na č.l. 16) z 15.11.2011 osvedčila, že v predmetnom byte č. XX O. X.P. v
uvedenom obytnom dome nemajú obyvatelia domu podpísaní na čestnom prehlásení žiadnu vedomosť
o tom, že by predmetný byt bol obývaný osobou, resp. osobami v nájomnom alebo v inom vzťahu so
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Skutočnosti uvádzané žalobkyňami ohľadom ďalšieho predmetu dedičstva osobného - motorového
vozidla značky Ford Galaxy sú bez právneho významu, keďže nemá žiaden súvis s navrhovaným PO.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.



Podľa § 151 ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Žalobkyne nemali ani v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na ich náhradu a žalovaná si
ich náhradu neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/159/2011

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7811209463)

  1. 16. 12. 2011Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9C/159/2011 z 16. 12. 2011
  2. 9. 4. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/69/2012 z 9. 4. 2012 (toto rozhodnutie)