Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209540 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811209540.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného A. O. so sídlom v K., pobočky P., Š.E. XX, proti povinnému T. Y., s.r.o., Š. XX, P., IČO: 31 694 756, o vymoženie 167,26 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er 973/2011-13 zo dňa 02.02.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,82 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi bolo dňa 09.11.2011 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 24.01.2012 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 32K 9/2011-284 zo dňa 04.07.2011 bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil, pretože povinný bol dňa 25.01.2012 vymazaný z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 32K 9/2011-284 zo dňa 04.07.2011, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože oprávnený mohol mať vedomosť o nemajetnosti povinného z Obchodného vestníka, ktorý je verejne prístupný. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 39,82 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška). V zmysle ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal minimálnu zákonnú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorú zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 6,64 Eur. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie oprávnený odvolanie. Uviedol, že na základe informácií zo svojho informačného systému zistil, že povinný bol naďalej evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, predkladal mesačné výkazy poistného a odvádzal odvody za svojho zamestnanca aj po zastavení konkurzného konania. Povinnému bola navyše vrátená časť nespotrebovaného preddavku vo výške 885 Eur, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 201/2011 dňa 19.10.2011. Povinný zanikol výmazom z Obchodného registra, čo oprávnený nijakým spôsobom nezavinil. Zastával názor, že zánik účastníka konania bez právneho nástupcu je dôvodom na zastavenie konania bez toho, aby súd zisťoval, či nie je naplnený iný dôvod na zastavenie exekúcie. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Súdny exekútor k doručenému odvolaniu oprávneného uviedol, že povinný podal návrh na vykonanie exekúcie až po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.10.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3710549811-GC04/11 zo dňa 12.09.2011 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 20.10.2011. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 09.11.2011. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 01.12.2009, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 32K 9/2011-284 zo dňa 04.07.2011 o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný ex offo dňa 25.01.2012. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd považuje za bezpredmetnú odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej v prípade zániku povinného súd nie je povinný zaoberať sa inými skutočnosťami odôvodňujúcimi zastavenie exekúcie. V každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ust. § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011). Ak súd prvého stupňa zistil nedostatok majetku povinného a povinný bol vymazaný z Obchodného registra z dôvodu, že konkurzné konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 32K/9/2011-284 zo dňa 04.07.2011 pre nedostatok majetku povinného zastavené, správne zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V takomto prípade je povinný uhradiť trovy exekúcie oprávnený podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou trov exekúcie, na úhradu ktorej súd prvého stupňa zaviazal oprávneného. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.