Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812010057 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812010057.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému K. G. a spol. pre zločin lúpeže podľa§ 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, odvolaní obžalovaných a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 1T/22/2012 zo dňa 15. 2. 2012 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 23. apríla 2012 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovanej A.. K. V., odvolanie obžalovaného K. G. a odvolanie obžalovanej A.. K. V.. II. Krajský súd - predseda senátu - podľa § 312 ods. 4 Tr. por. b e r i e na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora, krajským prokurátorom vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného K. G.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Rožňave rozsudkom sp. zn. 1T/22/2012 zo dňa 15. 2. 2012 uznal obžalovaných K. G. a A.. K. V. vinnými zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 25. 11. 2011 v čase od 10.00 hod. do 10.23 hod. v K., na ul. Y. č. X spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode o násilnom odcudzení vecí, resp. peňazí zo záložne, na osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 407 e.č. RV XXX BH, majiteľky - obžalovanej A.. K. V., ktorá aj uvedené motorové vozidlo riadila, prišli v Rožňave na ul. Jarnú, kde vozidlo zaparkovali pri chodníku vedúcom k budove bývalého kina, následne obžalovaný K. G. išiel skontrolovať, či je záložňa otvorená, pričom keď nevidel pracovníčku záložne, tak sa vrátil do vozidla, potom obžalovaná A.. K. V. odišla do záložne úmyslom zistiť, či je záložňa otvorená a či je v nej obsluha, po zistení prítomnosti obsluhy oznámila obžalovanému K. G., ktorý bol pripravený v čiernom oblečení, pred záložňou si natiahol na tvár kuklu, vošiel do záložne, položil na pult igelitovú tašku, namieril na pracovníčku záložne S. M. expanznú taliansku samonabíjaciu pištoľ zn. K (Kimar), model 85, Auto, kal. 9 mm, P.A., výrobného čísla : 11F19737 a pod hrozbou bezprostredného násilia jej povedal, aby do igelitovej tašky dala peniaze a zlato, pričom pracovníčka záložne sa zľakla a začala kričať, v dôsledku čoho obžalovaný K. G. upustil od svojho konania, zobral prázdnu igelitovú tašku a zo záložne utiekol do vozidla, kde ho čakala obžalovaná A.. K. V. a týmto vozidlom ušli. Súd im za to uložil : obžalovanému K. G. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks expanznej talianskej samonabíjacej pištole zn. K „Kimar“, model 85, Auto kal. 9 mm, P.A., výrobného čísla 11F19737. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obžalovanej A.. K. V. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. jej súd výkon tohto trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. j/ Tr. zák. jej uložil aj povinnosť v priebehu skúšobnej doby preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie a pravidelne po dohode s probačným a mediačným úradníkom preukazovať zdroje svojich príjmov. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní K. G., A.. K. V. a prokurátor. Obžalovaný K. G. podal odvolanie čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil sám, aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutok neplánoval, ráno mu povedala obžalovaná A.. K. V., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, že keď nezmení ich situáciu, tak ho opustí. Nechcel ju stratiť, spomenul si na lúpež, ktorú videl v televízii, avšak neskôr si uvedomil, čo robí a následne od svojho konania upustil. Nechcel nikomu ublížiť, nikomu nespôsobil žiadnu škodu, len chcel zmierniť zlú finančnú situáciu, nakoľko takmer naraz stratili pracovné miesta a nepodarilo sa im nájsť zamestnanie. Ďalej uviedol, že prokurátor mu ponúkol dohodu, že mu zníži trest, nechcel však svedčiť proti A.. V., lebo nechce, aby nevinná osoba bola potrestaná. Je čestným a pracovitým človekom, svoj čin oľutoval a na pojednávaní sa pani M. osobne ospravedlnil. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že je toho názoru, že trest, ktorý mu bol súdom uložený je neprimerane prísny vzhľadom k okolnostiam prípadu, ako aj vzhľadom k jeho osobným pomerom. Poukázal na poľahčujúce okolnosti prípadu, skutku sa dopustil pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov, nakoľko náhle prišiel o zamestnanie, ku skutku sa priznal a oľutoval ho, napomáhal pri objasňovaní skutku orgánom činným v trestnom konaní, ukázal a vydal všetky veci použité pri skutku. Podľa jeho názoru nemal súd prihliadať na to, že už bol raz súdne trestaný a tento skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nakoľko sa jednalo o skutok úplne inej povahy. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že niet priťažujúcich okolností, bol dôvod nato, aby súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Vyjadril ľútosť nad tým, čo spáchal a sľúbil, že v budúcnosti bude žiť tak, aby sa viac nedostal do rozporu do zákonom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil mu za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. miernejší trest. Obžalovaná A.. K. Tomášiková v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom, pretože orgány činné v trestnom konaní náležite nezistili skutkový stav a jej obrana nebola braná do úvahy. Súd nevykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy, ktoré navrhla a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o jej vine. K výpovedi svedkyne M. uviedla, že táto nevedela presne uviesť časový sled udalostí a podľa jej názoru aj keby súd prijal jej výpoveď za pravdivú, nijakým spôsobom nedokazuje jej spolupáchateľstvo na trestnom čine. Ďalej uviedla, že prvotná jej výpoveď bola pod extrémnym stresom, nátlakom okolností a času, ktorý trávila na policajnej chodbe. Podľa jej názoru v danom prípade domová prehliadka bola vykonaná nezákonne, pretože bola vykonaná bez príkazu sudcu a vzhľadom na to veci zaistené týmto úkonom sú nezákonné dôkazy a prvostupňový súd na ne nemal prihliadať. Navrhla preto, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, alternatívne ak by odvolací súd dospel k záveru, že doplnenie dokazovania nie je potrebné, aby rozhodol sám tak, že ju spod obžaloby prokurátora oslobodí. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd vo veci vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil skutkový stav a kvalifikoval konanie obžalovaných, avšak pochybil pri ukladaní trestov. Poukázal nato, že obidvaja obžalovaní sa v prípravnom konaní priznali k spáchaniu žalovaného skutku a zmenu výpovede obžalovaných považuje za účelovú. Má zato, že vina obžalovanej bola preukázaná výpoveďami poškodenej a z ďalších dôkazov, čo v odôvodnení rozsudku konštatuje aj samotný okresný súd. Obžalovaný K. G. sa dopustil závažného zločinu v čase podmienečného odsúdenia, preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje za nedostatočný. Dôvody, ktoré viedli okresný súd vo vzťahu k A.. V. k aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, nie sú mimoriadnymi okolnosťami a v odôvodnení takéhoto postupu súdu absentuje aj náležité odôvodnenie. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste u oboch obžalovaných a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný K. G. k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že toto považuje za neopodstatnené a nedôvodné, nakoľko trest odňatia slobody pri strede zákonnej trestnej sadzby § 188 ods. 2 Tr. zák. ako to navrhuje prokurátor, by nebol vyjadrením všetkých okolností skutku a najmä jeho postoja k svojmu konaniu. Podľa jeho názoru okresný prokurátor neberie zreteľ na poľahčujúce okolnosti prípadu a preto jeho odvolanie navrhol zamietnuť. V priebehu odvolacieho konania si zvolil obžalovaný obhajcu na plnú moc, čím došlo k zmene v osobe obhajcu. Obhajca obžalovaného K. G. na verejnom zasadnutí krajského súdu v svojom záverečnom návrhu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bolo založené na nezákonnom dôkaze a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Obhajca obžalovanej A.. K. V. sa v celom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátorka vo svojom záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaných, pretože považuje ich odvolanie za nedôvodné. Vo vzťahu k obžalovanému K. G. vzala odvolanie podané okresným prokurátorom späť, pretože dospela k záveru, že trest uložený okresným súdom je postačujúci. Vo vzťahu k obžalovanej A.. V. zotrvala na podanom odvolaní, pretože podľa jej názoru trest uložený okresným súdom za prijatia probačného dohľadu nie je v súlade so zákonom, resp. nie je dostatočne odôvodnený. Následne po výsluchu svedka H. V., exmanžela obžalovanej A.. V., ktorý vykonal krajský súd priamo na verejnom zasadnutí, ponechala rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu u obžalovanej na rozhodnutí krajského súdu. Obžalovaný K. G. uviedol, že ľutuje, čo spáchal a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, prípadne aby mu uložil nižší trest a aby tak dostal druhú šancu. Obžalovaná A.. K. V. sa pripojila k záverečnému návrhu svojho obhajcu a uviedla, že chce sa vrátiť k rodine a starať sa o svojich dvoch synov a o ich ďalšiu výchovu. Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru vyjadrenému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd, až na pochybenie, na ktoré krajský súd ďalej poukáže, v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia vykonaných dôkazov podľa názoru krajského súdu vyčerpávajúco nevysporiadal s namietaným úkonom prípravného konania a to s „ohliadkou miesta úkrytu osôb podozrivých z lúpeže“. Vo vzťahu k tomuto úkonu sa krajský súd stotožnil s názorom obhajoby, že takýto úkon Trestný poriadok nepozná a že vo svojej podstate išlo o vykonanie domovej prehliadky bez jej nariadenia vydaním príkazu v zmysle § 100 ods. 1 Tr. por. a teda bez splnenia zákonných predpokladov, ktoré Trestný poriadok pre vykonanie takéhoto úkonu výslovne predpisuje. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tomuto úkonu predchádzalo konanie policajta v zmysle ustanovenia § 103 Tr. por., ktoré upravuje vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok, čo mal aj krajský súd preukázané z príslušnej zápisnice zo dňa 25. 11. 2011, z ktorej vyplýva, že dňa 25. 11. 2011 o 10.50 hod. v zmysle ustanovenia § 103 ods. 2, 3 Tr. por. s poukazom na § 105 Tr. por. bolo prikročené k vykonaniu vstupu do obydlia - bytu č. 28 na ulici U., na 8. poschodí v Rožňave, pričom tento úkon bol vykonaný za prítomnosti nezúčastnenej osoby v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2, 6 Tr. por. Samotný úkon vstupu do obydlia bol v danom prípade s poukazom na povahu trestného činu a konkrétne časové súvislosti bezpochyby úkonom, ktorý neznesie odklad smerujúci k predvedeniu osoby, resp. osôb, čím sa zároveň bezpochyby rozumie aj úkon smerujúci k obmedzeniu osobnej slobody osoby na účely jej predvedenia, vrátane možnosti postupu vykonania osobnej prehliadky už zadržanej osoby v zmysle § 99 ods. 4 Tr. por., teda osobnej prehliadky v prípade dôvodného podozrenia, že má pri sebe zbraň, resp. inú vec, ktorou by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osoby, čomu podľa názoru krajského súdu zodpovedal aj postup polície spočívajúci v použití donucovacieho prostriedku. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na skutočnosť, že skutok bol spáchaný dňa 25. 11. 2011 v čase od 10.00 hod. do 10.23 hod. a k samotnému vstupu do obydlia došlo o 10.50 hod., teda bezprostredne po jeho spáchaní, za poznatku, že v predmetnom byte sa mali nachádzať osoby podozrivé zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., teda lúpeže spáchanej so zbraňou, ktorá bola následne, ako to vyplýva z výpovede obžalovaného a jeho vyjadrení, dobrovoľne vydaná. Z vyššie uvedených dôvodov nemal krajský súd žiadne pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov prípravného konania v zmysle § 103 Tr. por., ako o neodkladnom úkone vykonanom bezprostredne po spáchaní trestného činu lúpeže so zbraňou za účelom predvedenia osôb, pričom tento úkon z hľadiska časových súvislostí a aj jeho povahy bezpochyby predchádzal vykonaniu namietanej domovej prehliadky, ktorá ani podľa názoru krajského súdu nebola vykonaná v súlade s ustanovením § 100 Tr. por. Samotná domová prehliadka a jej nezákonnosť však vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dostatok ďalších vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré okresný súd podrobne poukázal, nemala žiadny vplyv na rozhodnutie o vine obžalovaných a z uvedeného dôvodu nemala žiadny vplyv ani na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd si až na vyššie uvedený nedostatok v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd sa po dôslednom preskúmaní spisového materiálu a vykonaného dokazovania stotožnil so záverom okresného súdu, že skutok sa stal spôsobom uvedeným v obžalobe a že obaja obžalovaní v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd v tejto súvislosti správne vo vzťahu k trestnému činu lúpeže poukázal na skutočnosť, že trestný čin lúpeže je dokonaný už s použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný. V predmetnej trestnej veci mal tak aj krajský súd preukázané, že obžalovaní sa dohodli, že svoje finančné problémy si vyriešia vylúpením záložne a v súvislosti s tým si úlohy podelili tak, že obžalovaný K. G. samotné lúpežné prepadnutie vykoná a obžalovaná A.. K. V. ho do blízkosti záložne dovezie, zistí, či je záložňa otvorená a či sa v nej nachádza a následne ho odvezie. Tieto skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu nepochybne vyplývajú jednak z pôvodných výpovedí obžalovaných a jednak z výpovede poškodenej S. M., z ktorej zároveň vyplýva, že obaja obžalovaní už pred kritickým dňom v záložni boli, čo aj sami priznali. Podrobne okresný súd na podklade vykonaného dokazovania rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku samotný spôsob spáchania skutku, okolnosti súvisiace s konaním oboch obžalovaných, vrátane miery ich účasti na skutku, konanie poškodenej a logické závery z toho vyplývajúce, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil, na ktoré v podrobnostiach poukazuje a ktorých ďalšie uvádzanie by bolo len ich opakovaním. Dôsledne sa okresný súd zaoberal aj rozpormi vo výpovediach samotných obžalovaných na hlavnom pojednávaní, návrhom na doplnenie dokazovania a vyrovnal sa aj s ich obhajobou, že na lúpežnom prepadnutí sa nedohodli a že obžalovaná A.. V. nevedela, že obžalovaný G. ide prepadnúť záložňu, ale že ide vybrať šperky, ktoré predtým založili. Obhajoba obžalovaných založená na takýchto tvrdeniach je nepresvedčivá a nelogická a aj podľa názoru krajského súdu ide o obhajobu účelovú v snahe zbaviť trestnej zodpovednosti obžalovanú. Vzhľadom na oboma obžalovanými prezentovanú zlú finančnú situáciu, je aj podľa názoru krajského súdu zjavne nelogické a nehodnoverné tvrdenie obžalovanej, že si myslela, že obžalovaný ide do záložne vybrať šperky, na ktoré mu mala dať peniaze priateľka, keďže výberom založených šperkov by sa jej finančná situácia nevyriešila. V tomto smere správne poukázal okresný súd aj na tvrdenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že po tom, ako bola v záložni a zistila, že jej zlaté veci tam nie sú si myslela, že obžalovaný šiel do záložne tieto veci kúpiť. Žiadne pochybenie nezistil krajský súd ani vo vzťahu k výroku o treste, ktorým bol obžalovanému K. G. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, teda úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd veľmi podrobne zhodnotil osobu obžalovaného, vrátane jeho charakteristík a predchádzajúceho života. Podstatnou skutočnosťou majúcou vplyv na uloženie trestu bolo predchádzajúce odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/78/2010 zo dňa 26. 5. 2010, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., za ktorý mu bol po schválení dohody o vine a treste uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, vrátane obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, ktorému sa riadne podroboval. Z uvedeného je zrejmé, že skutku v predmetnej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Podrobne zhodnotil a ustálil okresný súd vo vzťahu k osobe obžalovaného aj pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a po celkovom zhodnotení jeho osoby a dôslednom zhodnotení všetkých skutočností majúcich vplyv na druh a výmeru trestu dospel k správnemu a zákonnému záveru o uložení trestu úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, ktorý považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny z hľadiska tak individuálnej a generálnej prevencie. Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste a návrh na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., teda uloženie trestu pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, dospel krajský súd k záveru, že pre použitie tohto ustanovenia ako mimoriadneho inštitútu nie sú splnené zákonné podmienky. Okolnosti týkajúce sa samotného skutku, na ktoré obžalovaný poukázal v dôvodoch odvolania, vrátane jeho priznania, spolupráce, charakteristík a životnej situácie sú podľa názoru krajského súdu dostatočne zohľadnené v tom, že obžalovanému bol trest odňatia slobody pre skutok spáchaný v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia uložený úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorú Trestný zákon pre zločin lúpeže spáchaný so zbraňou, teda v ustanovení § 188 ods. 2 Tr. zák. určuje vo výmere 7 až 12 rokov nepodmienečne. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský prokurátor vzal odvolanie vo vzťahu k obžalovanému K. G. späť priamo na verejnom zasadnutí krajského súdu, predseda senátu postupom podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzal späťvzatie odvolania na vedomie. Z uvedeného dôvodu ani neprichádzalo do úvahy uloženie prísnejšieho trestu obžalovanému. V súlade so zákonom je aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a trest prepadnutia veci použitej na spáchanie trestného činu v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Podrobne zhodnotil okresný súd aj osobu obžalovanej A.. K. V., ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná. Vo vzťahu k jej osobe však krajský súd na návrh obhajoby doplnil dokazovanie výsluchom jej exmanžela H. V., ktorý vykonal priamo na verejnom zasadnutí, vzhľadom na vyjadrenia obžalovanej vyplývajúce zo spisového materiálu, že by sa chcela vrátiť k svojej rodine, teda k exmanželovi a dvom synom, o ktorých výchovu sa chce naďalej starať. Z jeho výpovede mal krajský súd preukázané, že ich vzťah bol dobrý aj po rozvode a je dobrý aj toho času a to aj vo vzťahu k deťom. Obžalovaná aj po rozvode chodila k deťom robiť bežné veci, variť im, šiť. Svedok uviedol, že z jeho strany tu je možnosť, aby sa jeho bývalá manželka vrátila k rodine, a k ich dvom synom, ktorí sú vo veku 16 a pol a 18 rokov, nakoľko je potrebná aj výchova zo strany matky. Toho času žije s deťmi sám a bol by rád, keby sa starali o spoločné deti. Prítomnosť matky deťom chýba, jeden zo synov začal chodiť k psychologičke, starší syn mal dokonca problémy so žalúdkom z nervozity a zo stresov. Žije v trojizbovom nadštandartnom byte a na spoločnú výchovu sú splnené všetky podmienky. S deťmi sa obžalovaná pravidelne stretávala a učila sa s nimi. Obžalovaná sa v tejto súvislosti vyjadrila, že sa chce vrátiť k rodine a starať sa o deti a ich ďalšiu výchovu. Krajská prokurátorka ponechala po výsluchu svedka rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu u obžalovanej A.. V. na rozhodnutí krajského súdu. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Citované ustanovenie upravuje podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Tak okolnosti prípadu, ako aj pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Po doplnení dokazovania vo vzťahu k osobe obžalovanej A.. K. V. dospel krajský súd k záveru, že boli zistené dostatočne významné okolnosti, existujúce v čase rozhodovania o treste, ktoré sú takého charakteru, že je zjavné, že trest odňatia slobody ukladaný v rámci zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere 7 až 12 rokov nepodmienečne by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. Z vyjadrení obžalovanej a aj z výsluchu jej bývalého manžela mal krajský súd preukázané, že obžalovaná sa chce vrátiť k svojmu bývalému manželovi a k dvom dospievajúcim synom s tým, že bývalý manžel chce, aby sa obžalovaná k rodine vrátila a starali sa spoločne o deti, ktoré bezpochyby potrebujú, aj vzhľadom na ich vek, aj prítomnosť matky a jej podiel na výchove. Vzhľadom na význam kompletnej rodiny pre výchovu dospievajúcich detí a skutočnosť, že v osobe obžalovanej ide o osobu, ktorá nebola doposiaľ súdne trestaná, je krajský súd toho názoru, že za daných okolností možno účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, v danom prípade podmienečným trestom odňatia slobody. Dlhá skúšobná doba s probačným dohľadom, spolu s uloženou povinnosťou dáva záruku tomu, že v prípade, že obžalovaná nedodrží stanovené podmienky, bude musieť vykonať podmienečne odložený trest odňatia slobody. To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.