Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/185/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200217 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812200217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky L. H. nar. XX.XX.Q. proti odporcovi W. H. nar. X.XX.Q. bývajúcemu U. M. D. X.. C. Č.. Q. Č. F. za účasti matky L. G. nar. XX.X.Q. bývajúcej v F. D. X.. Z. Č.. XX o zmenu osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 3.4.2012 č.k. 7P 17/2012-38 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril navrhovateľku v čase rozhodovania prvostupňového súdu ešte maloletej do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu 26 € mesačne od 1.4.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o určenie výživného zrušil, pretože nemá finančné prostriedky na úhradu stanoveného výživného, pretože poberá dávky pomoci v hmotnej núdzi. V rámci možností zakupuje pre navrhovateľku rôzne vecné dary a to oblečenie, kozmetiku a podobne. Konštatoval, že poberá dávky štátnej sociálnej pomoci a to príspevok na bývanie 2.046 Kč, dávku pomoci v hmotnej núdzi a to príspevok na živobytie 5.970 Kč a doplatok na bývanie 3.701 Kč. Má mesačné náklady na domácnosť a to nájomné 5.346 Kč, elektriku 500 Kč, plyn 400 Kč, televízia 350 Kč a splátka dlžného nájomného 1.000 Kč. Navrhovateľka ani jej matka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zverení navrhovateľky do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. a dodáva, že určené výživné súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcich z ustanovení Zákona o rodine, konkrétne § 62 a § 75 ods. 1. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. K námietkam odporcu, že mu jeho príjem vzhľadom na jeho finančnú situáciu neumožňuje platiť výživné v stanovenej výške odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Z uvedeného dôvodu sú jeho odvolacie námietky vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke v minimálnom rozsahu právne irelevantné. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľky v odvolacom konaní zaniklo zákonné zastúpenie rodičmi dieťaťa a preto je oprávnená výživné, ktoré je jej osobným právom preberať, prípadne vymáhať sama. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.