Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/192/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200326 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812200326.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa U. F. R., s.r.o. L., I. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou V. F., s.r.o. L., I. 5, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi V. Y. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. 98, prechodne bytom M. XXX, okres Z., Česká republika, za účasti vedľajšieho účastníka B. na ochranu občana spotrebiteľa P., Y. XX, J., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného E.. C. H., advokátom, nám. R. č. 7, R., o zaplatenie 819,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. XXRob/X/XXXX-XX zo dňa 21.6.2012 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 141,79 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania 19,12 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň uložil Daňovému úradu L. vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v sume 42,37 eur do troch dní od doručenia právoplatného uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 819,99 eur a 13% ročného úroku z omeškania zo sumy 615,76 eur od. 9.12.2006 do zaplatenia, náhrady trov konania vo výške 49,00 eur a trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 211,89 eur od odporcu. Konštatoval, že príslušný súd vydal dňa 17.1.2012 platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že právny zástupca navrhovateľa dňa 31.5.2012 zobral žalobu späť v celom rozsahu, z dôvodu ktorého súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p, v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Uviedol, že navrhovateľ žalobu vzal späť potom, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania, pričom späťvzatie žaloby je potrebné hodnotiť ako procesný neúspech navrhovateľa v konaní, nakoľko k späťvzatiu nedošlo z dôvodu správania sa odporcu po podaní návrhu na súd v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Uviedol ďalej, že vedľajší účastník je občianskym združením na ochranu občana spotrebiteľa, preto sám zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V týchto súvislostiach trovy právneho zastúpenia vzniknuté z dôvodu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajúce z dvoch úkonoch právnych služieb a to prevzatie a príprava veci a podanie odporu obsahujúceho námietku premlčania, nehodnotil ako účelne vynaložené trovy konania potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Zdôraznil, že použitie ustanovenia § 150 O.s.p. na danú vec je nenáležité a správanie žalobcu, keď plošne na celom území Slovenska uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky, nedávajú predpoklad na použitie ustanovenia § 150 O.s.p. Uviedol, že navrhovateľ je informovaný o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, čo sa prejavilo v podobe masívnych späťvzatí množstva žalôb a môže preukázať, že v množstve sporov už iba jeho vstup do konania spôsobil, že navrhovateľ zobral späť žalobu. Ďalej uviedol, že súd sa nezaoberal tým, že v osobe navrhovateľa ide o súčasť silnej nadnárodnej siete 49-tich spoločností takmer v 30-tich krajinách, pričom len samotný navrhovateľ zamestnáva 210 zamestnancov. Táto spoločnosť nemá problém zabezpečiť si vlastné právne oddelenie, pretože vymáhanie pohľadávok je jedným z hlavných predmetov činnosti navrhovateľa. Zmyslom práva však na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Pokiaľ by sa argumentovalo tým, že združenie má možnosť podpory od štátu, poukázal na § 25 ods. 6 zák.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého má združenie možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, avšak po opakovaných žiadostiach v priebehu posledných dvoch rokov napokon ministerstvo schválilo združeniu finančnú podporu vo výške 4.000,00 eur, avšak takýto finančný príspevok pri objeme činnosti vykonávanej združením na podporu spotrebiteľov nepokrýva ani len poštovné výdavky. Táto zákonná možnosť združenia čerpať finančné prostriedky na podporu svojej činnosti tu síce existuje, avšak realita praxe je úplne iná a podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než skutočnej. Najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníka, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta, ani združenia, ak áno tak len výnimočne. Uviedol, že do konaní vstupujú voči dodávateľom, ktorí podľa jeho skúseností najviac porušujú spotrebiteľské práva. Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, týka sa technického zabezpečenia, pracovných prostriedkov a pomôcok slúžiacich na ich spracovanie, vrátane adekvátnych kancelárskych priestorov. Združenie však nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv je realizovanie činnosti prostredníctvom ochotných advokátskych kancelárií. Ich cieľom je, aby sa spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení, aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát, a aby dodávatelia prestali nie v dobrej viere doslova skúšať súdy, aby im priznávali premlčané nároky, nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nároky po použití nekalých obchodných praktík. Zastával názor, že v danej veci súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V nadväznosti na to citoval čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Zdôraznil, že o dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z.z. vyplýva, že navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že sú to práve Združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na nich nadväzujúca vnútroštátna právna úprava preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania, poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením na súdoch. Ďalej poukázal na to, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, pričom ústavný rozmer práv účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal a zároveň poukázal aj na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z uvedeného vyvodil záver, že aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ a práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže však poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácií proti dodávateľom. S poukazom na vyššie uvedené mal teda za to, že v danej veci mal súd jednoznačne aplikovať aj pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Vedľajšiemu účastníkovi totiž vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a keďže z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý žalobu zobral späť, má vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného nárok na náhradu trov konania. Navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 141,79 eur na účet právneho zástupcu E.. C. H. a zároveň uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi aj trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 eur na účet právneho zástupcu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, keďže v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže právny zástupca urobil úkony, ktoré mohol urobiť priamo vedľajší účastník. Zdôraznil, že samotné Združenie na ochranu občanov musí byť z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a zároveň poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp.zn. XXC/ XX/XXXX a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XCo/XX/XXXX. Ďalej uviedol, že ak sa združenie dáva zastúpiť advokátom, potom by samo malo znášať s tým spojené náklady. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú podľa navrhovateľa účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práve, konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXCo/XX/XXXX, Okresného súdu Bratislava I sp.zn. XC/XX/XXXX, Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/XX/XXXX a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCo/XXX/XXXX. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p. zastával názor, že združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával tiež názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiaden z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 eur. Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie, proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ navrhovateľ ako aj vedľajší účastník konania na strane odporcu poukazovali na rozhodnutia iných krajských a okresných súdov, odvolací súd len uvádza, že tieto nie sú pre toto konanie záväzné. V prejednávanej veci je nepochybné, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p. umožňuje, aby do konania ako vedľajší účastník v prípade spotrebiteľských zmlúv vstúpila právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vo veci vystupovať ako vedľajší účastník na ochranu odporcu, v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a nepochybne má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom, teda zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a v súvislosti s týmto zastúpením aj právo na náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.3.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie E.. C. H., advokáta, ako splnomocneného zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Y. XX, J., v ktorom oznámil, že v danej veci uvedené združenie vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na strane odporcu. Ďalším podaním, doručeným súdu dňa 20.4.2012, ktorému predchádzal prípis zo strany súdu spolu aj s návrhom navrhovateľa a vydaným platobným rozkazom, ktorý prevzal zástupca vedľajšieho účastníka dňa 17.4.2012, zaujal vedľajší účastník aj vecné stanovisko k návrhu, v ktorom uplatnil námietku premlčania práva navrhovateľa a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a zároveň vyčíslil trovy konania za dva úkony právnej služby, režijný paušál a DPH. Následne bolo súdu doručené podanie navrhovateľa a to dňa 31.5.2012, ktorým oznámil späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a navrhol, aby súd konanie zastavil. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska, preto ak vezme navrhovateľ návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Uvedené neplatí pre prípad, ak bol pre správanie odporcu vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Keďže je nesporné, že právny zástupca prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu a po oboznámení sa s vecou zaujal aj stanovisko vo veci samej, potom ako mu bol zo strany súdu doručený návrh s prílohami a následne navrhovateľ a to bez uvedenia dôvodu zobral návrh späť v celom rozsahu, možno vyvodiť záver, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol. K návrhu navrhovateľa na rozhodnutie o trovách konania aplikovať v danej veci ust. § 150 O.s.p., v zmysle ktorého o trovách konania nesprávne rozhodol aj súd prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie zákona predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie je dôvodné vtedy, ak by aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Pri jeho použití musia byť dané jednak „dôvody hodné osobitného zreteľa“ a aj v prípade ich existencie, musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Pokiaľ navrhovateľ jeho aplikáciu odôvodňuje tým, že konaním vedľajšieho účastníka, keď sa dal zastúpiť právnym zástupcom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, keďže by mal byť sám schopný z podstaty svojej existencie poskytnúť právnu pomoc, odvolací súd uvádza, že právo na právne zastúpenie a to i vedľajšieho účastníka, je jedným zo základných práv každého účastníka konania zakotveného Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu len táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje použitie § 150 O.s.p. Odvolací súd považuje za účelné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a to odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vo veci) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.a/, b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vyplýva z tarifnej hodnoty veci 819,99 eur a tarifná hodnota jedného úkonu právnej služby je 51,45 eur. K odmene patrí režijný paušál 7,63 eur ( § 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 23,63 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Za účelne vynaložené trovy konania tak odvolací súd považuje sumu 141,79 eur z titulu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 220 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa na povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 141,79 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eur. Predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy, v dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (spísanie odvolania ) vo výške 16,60 eur znížila na jednu polovicu, teda na čiastku 8,30 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Po pripočítaní režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2012 vo výške 7,63 eur a 20% DPH v sume 3,19 eur, celkové trovy vynaložené vedľajším účastníkom v odvolacom konaní predstavujú sumu 19,12 eur, ktorú sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.