Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201203 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812201203.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. s.r.o., H. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX zastúpeného C.. K. F., advokátkou, L. XX, XXX XX L. proti žalovanému W. - rancs s.r.o., N. H. č. XXX, XXX XX N. H., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 333,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. XXRob/X/XXXX-XX zo dňa 5.3.2012 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy konania vo výške 102,57 eur v lehote do 31.7.2012. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rožňava, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 5.3.2012 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 7.2.2012 podal žalobca na súd návrh na vydanie platobného rozkazu a výzvou zo dňa 7.2.2012 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý nebol zaplatený. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu vzal dňa 20.2.2012 návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalobcovi celú žalovanú sumu, čím odpadol predmet konania a žiadal priznať trovy konania. Súd prvého stupňa citoval ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. a uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia a tiež § 96 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, konanie zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne, z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zaplatenie žalovanej sumy žalobca preukázal písomným dokladom, a teda žalobca vzal dôvodne podaný návrh späť ešte počas trvania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, a teda argumentácia súdu o nezaplatení súdneho poplatku postráda logiku a opodstatnenie. Uviedol, že žalovaný preukázateľne zavinil, že právom podaný návrh bolo potrebné zobrať späť, a preto si žalobca v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. uplatnil nárok na náhradu trov konania správne a v súlade s ustálenou súdnou praxou a navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a návrhu na náhradu trov konania vyhovieť. Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a odvolaciemu súdu bol spis predložený so stanoviskom konajúcej sudkyne, že odvolaniu nemieni vyhovieť /konanie nezačalo a nebol zaplatený súdny poplatok, preto podľa § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania, vrátane konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba na zaplatenie sumy 333,60 eur s prísl. bola súdu prvého stupňa doručená dňa 7.2.2012. Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. „Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.“ Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že konanie v danej veci bolo začaté dňa 7.2.2012, kedy bola žaloba doručená súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že je pravdou tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca ani na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, tento nezaplatil. Ale zo spisu taktiež vyplýva, že žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne reagoval na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku podaním zo dňa 15.2.2012, v ktorom uviedol, že žalovaný po začatí konania dňa 14.2.2012 zaplatil žalovanú istinu a žalobca na zaplatení úrokov z omeškania netrvá, a preto berie späť žalobu v celom rozsahu, pričom súdny poplatok za návrh už neplatí a žalovaného navrhol zaviazať na náhradu trov konania vo výške 102,57 eur. Žalobca, ako tzv. pán sporu má právo disponovať so žalobou, v rámci ktorého práva má aj právo vziať späť žalobu. Uvedené právo žalobca využil, a pred rozhodnutím o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku oznámil súdu prvého stupňa, že žalobu berie v celom rozsahu späť pre zaplatenie istiny po začatí konania, žiada konanie zastaviť a zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy konania. Keďže dispozitívny úkon žalobcu so žalobou, ktorým je späťvzatie žaloby, má prednostné právo, súd prvého stupňa mal konanie zastaviť výlučne podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. na základe späťvzatia žaloby a nie aj pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. K nezaplateniu súdneho poplatku za návrh odvolací súd uvádza, že zaplatenie súdneho poplatku za návrh po tom, čo žalovaný už zaplatil dlžnú sumu, by bolo neúčelným výdavkom zo strany žalobcu, a preto žalobca správne postupoval, keď žalobu vzal späť a súdny poplatok za návrh nezaplatil. Žalovaný po obdržaní žaloby, späťvzatia žaloby a uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 5.3.2012 v podaní zo dňa 25.4.2012 uviedol, že záväzky oneskorene uhradil dňa 13.2.2012, avšak ďalšie náklady spojené s vecou už nemá možnosť uhradiť, keďže finančná situácia poľnohospodárov na začiatku roka je veľmi nepriaznivá, musel vykonať jarné práce, sejbu, čím vyčerpal všetky financie. Súd prvého stupňa konanie zastavil ako pre nezaplatenie súdneho poplatku tak aj späťvzatie žaloby, čo však správnosť výroku o zastavení konania nespochybňuje a uvedený výrok nadobudol právoplatnosť. Nesprávne sa však súd prvého stupňa vysporiadal s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania. V danom prípade žalobca vzal späť žalobu preto, že žalovaný dňa 14.2.2012 a teda po podaní žaloby zaplatil žalobcovi žalovanú istinu. Úhradu žalovanej sumy po začatí konania potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.4.2012. Uvedenú situáciu rieši ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že „Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“ Nárok na náhradu trov konania podľa uvedeného ustanovenia má oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného, a preto o otázke, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je možné uvažovať iba z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. V danej veci žalovaný tým, že zaplatil žalovanú istinu po začatí konania, uznal dôvodnosť žaloby a žalobca pre takéto správanie žalovaného vzal späť dôvodne podanú žalobu, a preto sa má za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto je podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola splatná dňa 23.10.2011 a nebola uhradená ani v lehote na plnenie, uvedenej vo výzve právnej zástupkyne zo dňa 12.1.2012, uplatnenej pred začatím konania. Ak sú splnené podmienky na náhradu trov konania, čo v danej veci splnené sú, náhradu trov konania je možné celkom alebo sčasti nepriznať iba v prípade, ak sú naplnené dôvody podľa § 150 ods.1, 2 O.s.p., podľa ktorého „1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. (2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.“ Podľa žalovaného takými dôvodmi je nepriaznivá situácia poľnohospodárov na začiatku roka, keď majú náklady s jarnými prácami a sejbou. Odvolací súd uvedené tvrdenie považuje za všeobecne známe, ktoré nie je potrebné dokazovať, avšak uvedené neznamená a žalovaný to ani netvrdí, že jeho neschopnosť hradiť trovy konania bude trvať počas celého roka a okrem toho predmetom činnosti žalovaného nie je iba poľnohospodárska výroba. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že nie sú dané podmienky na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods.1 O.s.p. Problémy žalovaného s úhradou trov konania odvolací súd zohľadní v lehote plnenia uvedenej povinnosti, ktorú určuje do 31.7.2012. V danej veci sa jedná o drobný spor /§ 200ea O.s.p./ a trovy konania predstavujú 1/3 žalovanej sumy. Právo nepriznať alebo znížiť trovy konania podľa uvedeného ustanovenia je dané v prípade, ak tieto sú neprimerané voči pohľadávke, pričom takými sú v prípade, ak sú takmer zhodné alebo prevyšujú žalovanú sumu, čo však nie je daný prípad, a preto odvolací súd má za to, že nie sú splnené podmienky na nepriznanie alebo zníženie trov konania podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Trovy konania žalobcu tvorí odmena za 3 úkony právnej služby po 26,56 eur - prevzatie veci, spracovanie žaloby a späťvzatie žaloby, rež. paušál 3 x 7,63 eur, celkom v sume 102,57 eur. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy konania vo výške 102,57 eur v lehote do 31.7.2012. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však také právo žalobca neuplatnil a žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.