Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/162/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7905212776 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7905212776.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne E. U., V., Z. XXXX, proti žalovanej L. Š., N., A. XXXX/ XX, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 10C/239/2005-110 z 28.1.2011 Okresného súdu Trebišov r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou z 2.12.2004, došlou súdu prvého stupňa (ďalej len súd) 3.12.2004, domáhala, aby bol byt č.17, vchod 2, 8.posch., v bytovke s.č.XXXX/X, V., Z., zapísaný na LV č.XXXX k. ú. V. (ďalej len byt), vylúčený z exekúcie vedenej na súde pod 10Er/46/03, na tom skutkovom a právnom základe, že na návrh žalovanej prebieha pred súdom exekučné konanie na vymoženie peňažnej pohľadávky 178 568,80 Sk s prísl., proti povinnej M. P., nar.X.X.XXXX, naposledy bytom A., N. XXXX/XX, že exekučné konanie, na základe poverenia súdu, realizuje JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, Exekútorský úrad Humenné, Snina, Partizánska 1057/21 (ďalej len exekútor), že listom z 25.11.2004 obdŕžala príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky - finančných prostriedkov, vyplývajúcich z užívania bytu, že zároveň prebieha exekučné konanie, smerujúce k predaju bytu z dôvodu, že v Katastri nehnuteľnosti (ďalej len KN), Správy katastra Snina je ako jeho vlastníčka evidovaná M.. P.Á., že údaje KN nezodpovedajú skutočnosti, že byt je jej vlastníctvom na základe písomnej kúpno-predajnej zmluvy z 23.7.1997 a nadobudla ho od. M.. P., že po uzavretí kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny sa do bytu aj nasťahovala a spolu s rodinou v ňom býva, že je akceptovaná ako jeho vlastníčka aj Spoločenstvom vlastníkov bytov, Z. XXXX, že po jeho odkúpení prevzala na seba všetky práva a povinnosti vo vzťahu k správcovi domu Bytovému družstvu V., že od r.1997 ho užíva ako svoje vlastníctvo, že ho akceptuje aj M.. P., avšak z dôvodu jej neprítomnosti nemohla konvalidovať nedostatky kúpnej zmluvy a zabezpečiť zmenu vlastníka v KN. Súd rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzal do úvahy, že žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa dosiaľ nie je zapísaná v KN ako vlastníčka bytu, že kúpnopredajná zmluva nespĺňa náležitosti pre zápis, že zmluva o prevode nehnuteľnosti bola žalobkyňou uzatvorená v r.1997, že exekúcia bola začatá v jej prospech v apríli 2002 a žaloba na vylúčenie veci z exekúcie bola podaná súd v r.2004, že žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si svoje vlastnícke práva dala do poriadku a že exekúcia predajom nehnuteľnosti je vykonávaná oprávnene. Z rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Humenné 5C/261/2004-63 z 24.10.2006 konštatoval, že žaloba žalobkyne proti žalovanej M.. P. o určenie vlastníckeho práva k bytu bola zamietnutá a že rozsudkom 7Co/209/2006-95 z 24.4.2008 Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove, právoplatným 18.6.2008, bol tento rozsudok potvrdený. Citujúc znenie § 132 ods.1,2 a § 133 ods.2 O. z., uzavrel, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu, že nebol povolený vklad kúpnej zmluvy do KN, ako základná podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva pri prevode nehnuteľnosti, že kúpna zmluva, ktorú mala uzavrieť s M.. P., neobsahovala príslušné náležitosti, a preto nebol povolený vklad uvedenej zmluvy do KN a že nemohli nastať ani konštitutívne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu (tieto skutočnosti mal za preukázané z predložených listinných dôkazov a to z rozsudkov 5C/261/04 OS Humenné a KS v Prešove 7Co/209/2006), že jednoznačne bolo preukázané, že byt nepatrí medzi veci nepodliehajúce exekúcii [§ 114 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP)] a, že nepatrí medzi veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené (§ 115 EP). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., so zreteľom na to, že žalobkyňa nemala v konaní úspech a žalovanej trovy nevznikli. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a uviedla, že ním boli porušené jej ústavné práva na riadne konanie a právo mať zást., že súd aj napriek včasnému ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho odročenie, vo veci konal a rozhodol, čím znemožnil účinnú obranu a predloženie dôkazov (ako dôkaz označila ospravedlnenie neúčasti s potvrdením o odoslaní faxom). Ďalej uviedla, že predmet exekúcie, t.j. byt postavený na parc.č.1121/171 v k. ú. V., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 75/2277 a spoluvlastnícky podiel 75/2277 na pozemku - parc.č.1121/171, zast. plochy o výmere 362 m2, na ktorom je dom postavený a je v súčasnosti zapísaný v KN vo vlastníctve povinnej, minimálne od 16.10.1997 dobromyseľne užíva a nepretržite drží spolu so svojim manželom X. U., čo preukazujú aj potvrdenia Mestského úradu v V. z 2.12.2009 a potvrdenia správcu bytového domu z toho istého dňa (ako dôkaz označila fotokópie potvrdení). Citujúc znenie § 134 ods.1 O. z. tvrdila, že spolu s manželom užívajú a teda držia uvedený byt viac ako 10 rokov a podľa cit. ust. O. z. sú jeho vlastníkmi a preto nemôže byť, vrátane prísl. a spoločných častí a zariadení predmetom exekúcie a, že na plynutie vydržacej lehoty nemá vplyv ani tento súdny spor, pretože nie je sporom o určenie vlastníctva alebo sporom o vydanie veci tým, ktorý sa domnieva, že je jej vlastníkom. Keďže uplynula lehota na vydržanie predmetu exekúcie a nedošlo k zmene zápisu v KN, ktorý by potvrdzoval jej vlastníctvo k predmetu exekúcie - uviedla ďalej - bola nútená spolu s manželom podať žalobu na súd, ktorý by mal určiť, že spolu s ním sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto bytu ( ako dôkaz označila kópiu žaloby), že na začatie tohto súdneho sporu dal súhlas aj jej manžel a z dôvodu právnej istoty žiadala pripustiť ho na svojej strane ako účastníka, pretože v spore o určenie vlastníctva sú účastníkmi konania obaja manželia. Na základe týchto skutočností považovala rozsudok za nespravodlivý, vydaný v rozpore so zák. a porušujúci dobré mravy. Navrhla preto rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu na nové konanie a konanie prerušiť do doby právoplatného rozhodnutia o určení, kto je vlastníkom bytu. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s tvrdením žalobkyne o tom, že minimálne od 16.10.1997 byt dobromyseľne užíva, odvolávajúc sa na § 134 ods.1 O. z. a že vlastnícke právo k nemu nadobudla vydržaním, nesúhlasí. Vymenovala zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a tvrdila, že až v prípade kumulatívneho splnenia všetkých uvedených zákonných predpokladov sa oprávnený držiteľ veci stáva jej vlastníkom a že je presvedčená, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním -dobromyseľnosť a oprávnená držba. Poukázala na to, že žalobkyňa nebola oprávneným držiteľom bytu, že za oprávnenú držbu sa považujú výlučne prípady, kedy držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, že dobrá viera sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti, nemôže sa vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, že musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva, že žalobkyňa mala pôvodne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu na základe kúpnej zmluvy, že návrh na vklad do KN bol zamietnutý, že už okamihom doručenia rozhodnutia príslušnej správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu pre žalobkyňu vznikli pochybnosti o existencii jej práva k nemu, o ktorých vedela a musela vedieť a teda najneskôr od toho okamihu, nie je možné jej držbu bytu považovať za oprávnenú, že vydržacia doba prestala plynúť a, že sa nestala a ani sa nemohla stať vlastníčkou bytu vydržaním. Tvrdila tiež, že ďalšou skutočnosťou, spochybňujúcou dobromyseľnosť a oprávnenú držbu bytu žalobkyňou je rozhodnutie OS Humenné 5C/261/2004 z 24.10.2006, ktorým súd zamietol jej žalobu o určenie, že je vlastníčkou bytu, že okrem dobromyseľnosti a oprávnenej držby nebol splnený ani ďalší zákonný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu vydržaním, a to držba bytu žalobkyňou po dobu 10 rokov, že pre plynutie vydržacej doby platí, že táto doba musí byť nepretržitá, musí uplynúť bez prerušenia, že ak dôjde k jej prerušeniu, po odpadnutí dôvodu prerušenia začína plynúť nová vydržacia doba a dovtedy uplynutá doba držby sa stáva bezvýznamnou, že rozhodnutím príslušnej správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva, že takýto záver potvrdzuje nielen odborná prax, ale aj konštantná judikatúra slovenských a českých súdov a publikované odborné názory. Z publikovaných rozhodnutí poukázala, napr. na rozhodnutie NS ČR 22Cdo240/203 a uviedla, že obdobne judikoval aj ÚS ČR v rozhodnutí III.ÚS50/04. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa už v minulosti podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva k bytu, vedenú na OS Humenné pod 5C/261/2004, ktorú súd 24.10.2006 zamietol a KS v Prešove rozsudkom 7Co/209/2006 z 24.10.2006 rozsudok potvrdil, že uvedenými rozhodnutiami došlo k prerušeniu vydržacej doby a keďže do tohto okamihu žalobkyňa nebola oprávnenou držiteľkou bytu po dobu 10 rokov, nestala sa a ani sa nemohla stať jeho vlastníčkou vydržaním a, že iné dôvody, než uvedené v predchádzajúcom bode tohto vyjadrenia, neuvádza. Napokon, citujúc znenie § 205 ods.2 O. s. p., uviedla, že dôvody odvolania žalobkyne nie je možné subsumovať ani pod jeden zo zákonných dôvodov pre jeho podanie, nakoľko nevytkla žiadne vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, nenamietla jeho nesprávne skutkové zistenia, naopak, skutkové zistenia, z ktorých v rámci napadnutého rozhodnutia vychádzal, sú správne, neuviedla žiadne skutočnosti podľa § 205a O. s. p., ktoré by nemohla bez vlastnej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu a nenamietala nesprávne právne posúdenie, naopak, napadnuté rozhodnutie je aj po právnej stránke správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola toho názoru, že odvolanie je len obštrukciou, brániacou uspokojeniu jej oprávneného nároku v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti navrhla odvolanie odmietnuť, resp. rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Účastníčky konania sa napriek riadnemu predvolaniu na odvolacie pojednávanie nedostavili ani nepožiadali o odročenie (žalovaná podaním zo 6.3.2012, došlým odvolaciemu súdu 9.3.2012, žiadala o ospravedlnenie z pojednávania, lebo sa ho nemôže zúčastniť z rodinných dôvodov), preto bola vec prejednaná v ich neprítomnosti. Odvolací súd, podľa § 213 ods.4 O. s. p., doplnil dokazovanie výpisom z KN okres V., Obec V., k. ú. V. - výpisom z LV č.XXXX - čiastočným z 27.2.2012 k parc. reg. „C“ č.1121/171 s výmerou 362 m2, zast. plochy a nádvoria a stavby s.č.XXXX na parc.č.1121/171 - bytový dom, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), preto rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa uplatnila v odvolaní odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., t.j. že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a aj keď výslovne neuvádza odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod. Žalobkyňou tvrdená vada konania, t.j. že sa jej, resp. jej zást. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nebola zistená. Podľa Čl.48 ods.2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. V § 115 ods.1 O. s. p. je súdu uložená povinnosť, aby na nariadené pojednávanie predvolal, o. i. účastníkov, resp. ich zást. a potom závisí už len od účastníka, resp. jeho zást., či svoje právo využije alebo nevyužije, t. zn., že súd môže prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, resp. jeho zást. za predpokladu, že nepožiadal - z dôležitého dôvodu - o odročenie pojednávania. Podľa § 42 ods.1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Žalobkyňa tvrdí, že napriek včasnému ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho odročenie súd vo veci konal a rozhodol, čím jej znemožnil účinnú obranu a predloženie dôkazov a ako dôkaz predložila ospravedlnenie neúčasti s potvrdením o odoslaní faxom. Predvolanie na pojednávanie 28.1.2011 bolo žalobkyni doručené 21.12.2010 a jej zást. - advokátovi 10.12.2010 (doručenky pri č.l.104), ktorý faxovým podaním z 26.1.2011 (č.l.104a), došlým súdu 27.1.2011, ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu jeho kolízie s pojednávaním konaným na OS v Prešove vo veci Bytové družstvo Prešov c/a H. 7C/54/2007, oznámil, že 28.1.2011 bude podaná určovacia žaloba na určenie vlastníctva k bytu a zároveň pojednávanie žiadal odročiť a vytýčiť nový termín. Súd mohol vec prejednať v neprítomnosti žalobkyne a jej zást., lebo ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania, podané faxom, zást. žalobkyne do 3 dní nedoplnil, preto na toto podanie súd nebol povinný prihliadnuť, navyše kolízia pojednávania s pojednávaním, konaným v inej veci, nie je - ani podľa súdnej praxe - sama o sebe dôvodom na odročenie pojednávania, ktoré možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd prvého stupňa použil na správne zistený skutkový stav iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Tento do úvahy prichádzajúci odvolací dôvod je daný. Výpisom z LV č.XXXX - čiastočným z 27.2.2012 bolo preukázané, že žalobkyňa spolu s manželom sa stala vlastníčkou bytu vrátane podielu na pozemku pod bytovým domom, na základe titulu nadobudnutia - rozsudku 10C/63/2011 z 11.1.2012 OS Humenné. So zreteľom na túto novú právnu skutočnosť, zistenú v odvolacom konaní, bude povinnosťou súdu vec opätovne právne posúdiť a o nároku žalobkyne (po prípadnom vykonaní ďalších účastníkmi konania navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení podľa § 132-135 O. s. p.) opätovne rozhodnúť a vyrovnať sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní a vo vyjadrení k nemu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.). Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.). Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.