Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906200424 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7906200424.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného O. H. F. v O., so sídlom Q. O., O. Č.. X, proti povinnému U. L., bytom v O. I., D.. P. Č.. XXX/XX, pre vymoženie 7,02 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora U.. G.. W. M., so sídlom v O., Ž. Č.. X, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.8.2011 č.k. 23Er/41/2006-14 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 14,31 eur. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie preto exekúciu podľa§ 57 ods. 1 písm. c/ exekučného poriadku zastavil. Výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku majúc za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 14,31 euro. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie súd prvého stupňa nepriznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 po 6,64 eur za každú začatú hodinu a to za úkony v rozsahu 15 minút za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, v rozsahu 25 minút za spracovanie upovedomenia, v rozsahu 10 minút za spracovanie lustrácie, v rozsahu 10 minút za spracovanie správy oprávnenému, v rozsahu 25 minút za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a v rozsahu 10 minút za vrátenie poverenia. Podľa názoru súdu paušálnu odmenu je možné priznať len za úkony, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 15 ods. 1. Je zrejmé, že k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie je potrebný úkon exekútora, ktorým, je spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a teda k udeleniu poverenia nedochádza bez ďalšieho, ale presne podľa vymedzeného postupu upraveného v exekučnom poriadku. Pojem získanie poverenia v sebe zahŕňa aj vyhotovenie žiadosti a jeho udelenie na súdom. Rovnako je to aj v prípade vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie lustrácie, lebo za tieto úkony má exekútor priznanú paušálnu odmenu. Ďalej súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútori ním vyčíslenú odmenu a to za úkony spočívajúce v spracovaní správy oprávnenému, spracovaní návrhu na zastavenie exekúcie a spracovaní vrátenia poverenia. Mal za to, že sa jedná o administratívne práce, resp. kancelárske práce vykonávané súdnym exekútorom, prípadne jeho zamestnancami za ktoré nepatrí exekútorovi osobitná náhrada, nakoľko táto je už v odmene zahrnutá, čo vyplýva z ust. § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z.- Súd taktiež nepriznal exekútorovi poštovné vo výške 9,57 eur z dôvodu, že exekútor nerozpísal z čoho sa uvedená položka skladá. Súd zistil, že v exekútorskom spise sa nachádzajú dve doručenky, na ktorých je uvedené poštovné vo výške 2,36 eur a preto priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 2,36 eur. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zmenil a zaviazal oprávneného nahradiť mu trovy exekúcie v sume 39,37 eur. V odvolaní uviedol, že ak mu súd prvého stupňa nepriznal odmenu vyčíslenú za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a to za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie do Sociálnej poisťovne konal v rozpore s ust. §14 ods. 1 vyhl. č. č. 288/1995 Z.z., lebo táto vyhláška jednoznačne predpokladá odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených, ako aj paušálnou sumou za jednotlivé úkony. Má teda za to, že zo strany súdu prvého stupňa došlo síce k správnemu odôvodneniu týkajúce sa aplikácie vyhlášky, v konečnom dôsledku však došlo k jej nesprávnemu výkladu a použitiu. Má teda za to, že súd prvého stupňa nesprávne mu nepriznal odmenu za úkony, nakoľko odmena bola vyčíslená v súlade s § 14 vyhlášky. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v zmysle ktorého súd považoval úkony spracovanie správy oprávnenej, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, spracovanie vrátenia poverenia za administratívnu činnosť, pretože za administratívnu činnosť možno považovať hlavné úkony zamestnancov exekútora akými sú napr. vedenie evidenčných pomôcok, obsluha telekomunikačnej a inej kancelárskej techniky, založenie spisu, vedenie knihy došlej a odoslanej pošty. Samotný úkon vrátenie poverenia je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora vyplývajúcou z ust. § 60 Exekučného poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na skutočnosť, že vrátenie poverenia súvisí s ukončením exekučného konania nemôže ísť o administratívnu činnosť, má teda za to, že súd opäť nesprávne právne posúdil jeho hore uvedený úkon a nevzal do úvahy príslušné ustanovenie Exekučného poriadku. Naďalej trvá na vynaložených hotových výdavkoch a to poštovnom tak, ako boli vyčíslené v návrhu na zastavenie exekúcie. Súdu predložil exekučný spis a na spisovom obale v časti pošta a poplatky sa nachádza podrobný rozpis odoslanej pošty. Ďalej uviedol, že základom pre výpočet DPH je súčet odmeny a všetkých vynaložených nákladov, nakoľko aj tie podliehajú DPH. Aj keď zákonný text hovorí priamo len o odmene, súdny exekútor je toho názoru, že konajúci súd by mal zohľadniť zmysel a účel náhrady trov konania, pretože zákon neupravuje výnimku pre nepriznanie DPH len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia a preto by mal konajúci súd použiť taký výklad zákona, ktorý neobmedzuje, ani nepostihuje účastníka konania na jeho právach. Paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u exekútora DPH, ak nejde o úkony, ktoré neuplatnil vo svojom mene. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ako vecne správne potvrdil. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu ohľadom zistenia jednotlivých úkonov v exekučnej činnosti vykonaných súdnym exekútorom, ako aj právne posúdenie. Skutkový ale ani právny stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v napadnutom uznesení a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolaniu súdneho exekútora je potrebné uviesť, že pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena podľa § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky č. 288/1993 Zb. (v znení účinnom do 30.4.2008) paušálna odmena za získanie poverenia, je v tejto paušálnej odmene zahrnutá aj odmena za všetky administratívne úkony vykonané súdnym exekútorom v súvislosti so získaním tohto poverenia. Za takejto situácie už nemožno priznať súdnemu exekútorovi odmenu za uplatnený úkon spracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Tento úkon je totiž súčasťou exekučnej činnosti, za ktorú bola priznaná paušálna odmena v rámci získania poverenia. Rovnako, pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, je v tejto zahrnutá už aj odmena za činnosť spočívajúcu v spracovaní upovedomenia o začatí exekúcie. Za exekučnú činnosť, za ktorú patrí súdnemu exekútorovi odmena nemožno považovať ani uplatnené úkony a to spracovanie správy oprávnenému, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a spracovanie vrátenia poverenia vzhľadom k tomu, že ide iba o administratívne úkony a náhrada za tieto v súlade s § 25 vyhl.č. 288/1995 Z.z. je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Vo vzťahu k námietke súdneho exekútora ohľadom priznaného poštovného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je povinný nielen jednotlivé trovy exekučnej činnosti vyčísliť, ale aj konkrétne uviesť z čoho pozostávajú. Z vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom je zrejmé, že vo vyčíslení si uplatnil náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom vo výške 9,57 eur, avšak z tohto vyúčtovania nie je zrejmé, o aké poštovné sa jedná, preto nemožno vyčítať súdu prvého stupňa za nesprávny postup, ak z obsahu spisu súdneho exekútora zistil, že v tomto sa nachádzajú dve doručenky, na ktorých je uvedené poštovné vo výške 2,36 eur. Zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty je upravená v ust. § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. tak, že v prípade, ak exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak zvýšil súdnemu exekútorovi jeho odmenu o daň z pridanej hodnoty. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade oprávnený, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a súdny exekútor v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.