KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice29. 3. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/71/2011 z 29. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2012, sp. zn. 16CoE/71/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7906211596.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/71/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906211596
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7906211596.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Trebišov, M.R. Štefánika 178, Trebišov, proti povinnému: JGpal, spol. s.r.o., Kollárova 2/455,
Sečovce, IČO: 36 210 994, o vymoženie 396,83 € (11.955,-Sk) a trov exekúcie, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Werferova 1, 040 11 Košice pod č.k. EX 232/07, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.3.2011 sp.zn. 16Er/1329/06 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 90,68 €.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd v hore uvedenej exekučnej veci zastavil exekúciu a zaviazal
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 90,68 €.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 28.9.2010 oznámil exekútor
súdu, že žiada exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, vzhľadom na
nemajetnosť povinného.

Ďalej poukázal na to, že súdny exekútor šetrením majetkovej podstaty povinného zistil, že povinný je
nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe zápisnice z rozvrhového
pojednávania konaného podľa § 154 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. na exekútorskom úrade Mgr. Marcely
Zummerovej, Kpt. Nálepku 22, Michalovce dňa 29.1.2008 prihlásená pohľadávka nebola uspokojená z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov povinného.

Vzhľadom na súdnym exekútorom zistenú nevymožiteľnosť pohľadávky, súd poukazujúc na vyššie
uvedené zákonné ustanovenia exekúciu zastavil.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z toho, že pri zastavení exekúcie
musí rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).
Povinnosť nahradiť poverenému súdneho exekútorovi trovy exekúcie uložil oprávnenej preto, lebo
súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona patrí a povinného nemožno na náhradu trov
exekúcie zaviazať pre jeho nemajetnosť.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, a to do výroku o trovách exekúcie. Žiadala
uznesenie prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
nepriznať, resp. uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukazovala na
to, že nemohla predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, pretože povinný je do
dnešného dňa riadne zapísaný v obchodnom registri, povinný počas trvania exekúcie podával mesačné



výkazy až do apríla 2009 a dokonca vykonával aj úhrady a to napríklad 14.7.2008 v sume 4.847,-Sk a
12.8.2008 v sume 5.151,-Sk. Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávnenou podaný v roku 2006, pričom
nie zrejmé čo robil súdny exekútor za 5 rokov trvania exekúcie.

Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník a sudca ho predložil odvolaciemu súdu, pretože
nemienil odvolaniu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Preto krajský súd ako odvolací súd preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a to v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

V exekučnom konaní v zásade platí, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 196 a § 197 ods. 1
Exekučného poriadku). Výnimkou z tejto zásady je ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré upravuje, v
ktorých prípadoch pri zastavení exekúcie znáša trovy exekúcie oprávnený. V ods. 1 tohto ustanovenia je
určená zodpovednosť oprávneného za zavinenie zastavenia exekúcie; v ods. 2 je určená zodpovednosť
oprávneného na znášanie trov exekúcie pre prípad, že k zastaveniu exekúcie dôjde z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že k zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku preto, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na to, že ust. § 203 Exekučného poriadku taxatívne upravuje, v ktorých prípadoch hradí trovy
exekúcie oprávnený, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď na náhradu trov exekúcie podľa § 203
ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách potvrdil (§ 219
O.s.p.).

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ostatným účastníkom odvolacie trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.