Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909208044 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7909208044.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Q. riaditeľstvo Y. zboru v Q., Q. 8, Q., IČO: 00 735 868, proti povinnému O. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XX, zomr. X.X.XXXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 33,19 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 14Er 457/2009-19, Ex 899/2009 z 21.2.2012 Okresného súdu Trebišov r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, Exekútorský úrad Košice, trovy exekúcie vo výške 52,13 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) z toho dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok, pričom súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 52,13 €. Súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1 a § 203 ods. 2 EP tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie celkom vo výške 52,13 €, určenej podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.1.2009. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť, lebo nesúhlasil s dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Podľa jeho názoru mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a týmto dôvodom je strata procesnej spôsobilosti povinného bez právneho nástupcu, a nie nemajetnosť povinného. Uviedol, že nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie mala byť exekútorovi známa ihneď po preskúmaní jeho majetkových pomerov, exekútor však dal návrh na zastavenie exekúcie až keď zistil, že povinný zomrel. Nesúhlasil ani s výrokom o trovách exekúcie a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (rozsudok Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983, séria A, č. 70) a právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2008, podľa ktorého Exekučný poriadok ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku ponesie svoje náklady sám. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Bol toho názoru, že bola splnená podmienka na uhradenie exekučných trov oprávneným, a k námietkam oprávneného uviedol, že exekučné trovy si nemohol uplatniť v dedičskom konaní, nakoľko toto bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Podľa jeho názoru na povolanie exekútora nie je aplikovateľné ani rozhodnutie ESĽP Van der Mussele c. Belgicko z 23.11.1983 a jeho aplikáciu v tomto prípade považoval za účelovú a bez nadväznosti na obsah rozhodnutia a skutkový stav v tomto exekučnom konaní. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a po zistení, že povinný Zsolt Balog, nar. 11.8.1960, zomrel dňa 5.4.2011 a uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 9D 255/2011 z 22.8.2011 bolo dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy zastavenej exekúcie a pri rozhodovaní o trovách zastavenej exekúcie správne aplikoval ust. § 203 ods. 2 EP, a preto správne zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi ním účelne vynaložené trovy exekúcie. Skutočnosti, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Smrťou povinného zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, avšak jeho právnymi nástupcami na základe univerzálnej sukcesie sa stali jeho dedičia, ktorí vstúpili do jeho práv (§ 107 v spojení s § 251 ods. 3 O.s.p.), a preto neobstojí názor oprávneného, že povinný zanikol bez právneho nástupníctva a dôvodom zastavenia exekúcie mala byť strata procesnej spôsobilosti povinného. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, a preto z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.