Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/183/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910201281 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7910201281.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnených X) H.. U. F. a X) H.. H. F., oboch F., C. X, zast. matkou L.. C. F., F., C. X, proti povinnému H. F., H. S., J. XXX, o vykonanie exekúcie pre dlžné výživné s prísl., o odvolaní oprávnených v 1. a 2.rade a A.. E.. L. P., súdneho exekútora, Exekútorský úrad Košice, Žriedlová 3 (ďalej len exekútor) proti uzneseniu 6Er/84/2010-70 z 31.8.2011 Okresného súdu Trebišov r o z h o d o l : Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinnému sa ukladá povinnosť nahradiť E.. L. P., Exekútorský úrad Košice, Ž. X trovy exekúcie 63,22 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil a oprávneným uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 63,22 € a exekútorovi uložil povinnosť vrátiť súdu preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov 66,39 €, ktoré mu boli vyplatené 19.10.2010 na základe uznesenia 6Er/84/2010-9 z 9.2.2010 zo štátnych prostriedkov, všetko do 15 dní od doručenia uznesenia a vyslovil, že oprávnení a povinný nemajú právo na náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnení na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Košice I 22P/95/2008, 7108217699 zo 16.3.2009 podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, že OS Trebišov poverením č. 5811 060210* zo 16.4.2010 poveril vykonaním exekúcie exekútora, v ktorom mu zároveň priznal preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov 66,39 €, že exekútor mu predložil 1.5.2011 návrh oprávnených na zastavenie exekúcie z 9.2.2011 podľa § 57 ods.1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), že v podaní, v prílohe ktorého mu predložil návrh oprávnených na zastavenie exekúcie, si exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie, na náhradu ktorých podľa § 203 EP navrhol zaviazať oprávnených. Vychádzajúc z § 57 ods.1 písm.c) EP (jeho znenie citoval) uviedol, že exekútor si uplatnil trovy exekúcie celkom 116,47 € vrátane DPH. Citujúc znenie § 37 ods.1, § 196, § 200 ods.2, § 203 ods.1 EP uviedol, že preskúmal uplatnené trovy exekútorom a zistil, že exekútor si uplatnil paušálnu odmenu v celkovej sume 49,80 € podľa § 14, § 15 ods.1 písm.a), b), c), j) vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhl.) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie 12 x 3,32 € (39,84 €), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 € a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 € (17 x 3,32 = 49,80), že podľa § 15 ods.1 vyhl. sa odmeňujú len taxatívne uvedené úkony exekučnej činnosti a nie podľa toho, koľkým osobám sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, že exekútorovi priznal za doručenie príkazu na začatie exekúcie paušálnu odmenu iba 3,32 € a paušálnu odmenu 13,28 € (4 x 3,32). Ďalej mu priznal aj hotové výdavky podľa § 22 ods.1 vyhl. 47,26 €, pozostávajúce z poštovného 45,60 € a telekomunikačných poplatkov 1,66 € a 20% DPH 2,66 € z odmeny 13,28 €, podľa § 196 EP mu priznal trovy exekúcie celkom 63,22 €. Vychádzajúc z § 203 ods.1 EP k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávnených z dôvodu, že o zastavení exekúcie rozhodol na základe ich návrhu. O trovách konania oprávnených rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené. Ďalej uviedol, že uznesením 6Er/84/2010 - 9EX 116/2010 z 9.2.2010 právoplatným 4.3.2010 bol exekútorovi priznaný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov 66,39 € a nakoľko zastavil exekúciu na návrh oprávnených, o preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Uznesenie vo trovách exekúcie napadli včas podaným odvolaním oprávnení a exekútor. Oprávnení v odvolaní uviedli, že poverený exekútor na základe zápisnice Ex 116/2010-5 z 1.2.2010 mal vykonať exekúciu proti povinnému pre vymoženie výživného, že po dobu takmer jedného roka nekonal v rámci možnosti, že opakovane sa u neho informovali , bez výsledku, že vzhľadom na finančnú situáciu povinného sa po roku s povinným dohodli na vyplatení dlhu na výživnom, že na základe dohody o uznaní a zaplatení dlhu podali exekútorovi 9.2.2011 návrh na zastavenie exekúcie a vzhľadom na tieto skutočnosti nevidia dôvod na vyplatenie trov exekúcie, že rozhodnutím Okresného súdu(ďalej len OS) Košice I. 22P/35/2010 bolo priznané výživné 30 € mesačne, čo nezodpovedá ani celkovej sume trov exekútora, že suma priznaná exekútorovi pozostávajúca z poštovného 45,60 € a telekomunikačných poplatkov 1,66 € je neadekvátna vzhľadom na to, že exekútor ich kontaktoval poštou 1-2 listami, že inak sa na postup exekúcie informovali osobne. Žiadali uznesenie v bode II. o náhrade trov exekúcie oprávnenými zrušiť. Exekútor v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu obsiahnutom v odôvodnení uznesenia, v zmysle ktorého mu nepriznal odmenu za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie, tak ako bola uplatnená vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nestotožnil s odôvodnením týkajúcim sa počtu, koľkokrát bol predmetný úkon vykonaný, nakoľko mal za to, že práve z gramatického výkladu § 15 ods.1 písm.b) vyhl. vyplýva, že zákonodarca v nej použil jednotné číslo „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ - a nakoľko súdny exekútor vykonal úkon uvedený v § 15 ods.1 písm.b)vyhl. v predmetnom exekučnom konaní viackrát - konkrétne 12x, tak mu jednoznačne patrí odmena za každý vykonaný úkon uvedený v § 15 ods.1 písm. b) a d) vyhl., tak ako si ju uplatnil. Poukázal na to, že zákonodarca tým, že použil v predmetných ustanoveniach jednotné číslo, zreteľne vyjadril svoju vôľu, odmeniť každý ďalší súdnym exekútorom vykonaný úkon. Na vykreslenie situácie, ktorá by nastala v prípade, pokiaľ by bol výkon exekučnej činnosti odmeňovaný tak ,ako to odôvodnil súd, uviedol, že v exekučnom konaní, nakoľko povinný je fyzická osoba podnikateľ ,vydá po vykonaní lustrácie daňového úradu príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a po uplynutí lehoty na podanie námietok vydá exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, avšak bezúspešne, následne po vykonaní ďalších lustrácií exekútor zistí, že povinný je ako fyzická osoba zamestnaný, vydá príkaz na zrážky zo mzdy a z iných príjmov, ktorý sa doručuje platiteľovi príjmu povinného a následne aj exekučný príkaz na zrážky zo mzdy a z iných príjmov, že neskôr po uplynutí určitého času dôjde k situácii, kedy dá zamestnávateľ povinnému výpoveď a povinnému vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú vypláca príslušná pobočka sociálnej poisťovne a nakoľko zistil iný vhodný spôsob vykonania exekúcie, vydal príkaz na zrážky z dávok v nezamestnanosti a exekučný príkaz na zrážky z dávok v nezamestnanosti, ktoré doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, že v načrtnutom príklade by bolo povinnosťou exekútora vydať všetky uvedené príkazy, nakoľko je povinný vykonávať exekúciu v prospech oprávneného a to aj niekoľkými spôsobmi, že za všetky uvedené úkony by exekútorovi patrila odmena 3x3,32 € za doručenie príkazov na začatie exekúcie a rovnako aj odmena 3x3,32 € za doručenie exekučných príkazov. Ďalej mal za to, že základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty je súčet odmeny a všetkých vynaložených nákladov, nakoľko aj tie podliehajú u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, že aj keď zákonný text hovorí priamo len o odmene, súd by mal zohľadniť zmysel a účel náhrady trov konania, pretože zákon neupravuje výnimku pre nepriznanie DPH len z dôvodu chýbajúceho ustanovenia, a preto by mal použiť taký výklad zákona, ktorý neobmedzuje, ani nepostihuje účastníka konania na jeho právach, že paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u exekútora DPH, ak nejde o úkony, ktoré neuplatnil vo svojom mene a na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti , že exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 31/04-30 a uznesenie Daňového riaditeľstva SR a uviedol, že v neposlednom rade aj Slovenská komora exekútorov vypracovala svoje stanovisko, z ktorého vyplýva, že ak je súdny exekútor platcom DPH, má voči štátu daňovú povinnosť a základom pre určenie výšky DPH sú okrem odmeny exekútora aj všetky hotové výdavky vynaložené v danom exekučnom konaní, že nakoľko odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času tvoria protihodnotu, ktorú exekútor dostáva za svoju službu, a preto má byť z celej tejto protihodnoty vypočítaný základ dane a daň podľa § 22 zák. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej podotkol, že v zmysle § 2 Exekučného poriadku je „...štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“)“, že exekútor je fyzickou osobou, na ktorú štát preniesol časť verejnej moci za účelom plnenia jednej z najdôležitejších úloh štátu - ochranu práv a oprávnených záujmov občanov Slovenskej republiky, že Exekučný poriadok v § 5 priznal súdnemu exekútorovi postavenie verejného činiteľa, nie však postavenie štátneho orgánu, a preto pri výkone exekučnej činnosti využíva svoj majetok, ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby a nie majetkom štátu, že exekútorovi pri zabezpečovaní núteného výkonu povinnosti vznikajú nevyhnutné náklady, ktoré musí hradiť sám zo svojho majetku, že pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj súdny exekútor, a preto súd musí dbať o to, aby rozhodnutie o trovách exekúcie bolo spravodlivé aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a aby vzniknuté trovy exekúcie nevznikali na ťarchu súdneho exekútora. Poukázal na to, že náhrada trov exekúcie patriaca súdnemu exekútorovi za ním vykonanú prácu v prospech oprávneného je majetkovým právom exekútora, ktorého môže byť zbavený len vo verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom (čl.20 Ústavy Slovenskej republiky a čl.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd). Zastával názor, že rozhodnutie obsiahnuté v uznesení, týkajúce sa trov exekúcie, nie je v súlade s požiadavkou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania vyjadrenej v § 1 O.s.p. Navrhol podľa § 220 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti zmeniť a oprávneným uložiť povinnosť nahradiť mu trovy exekúcie 116,47 € ,do 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie, okrem výroku o trovách exekúcie, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O.s.p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 možno odvolanie rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a zistil, že pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, nie sú podmienky ani na potvrdenie (§ 219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221), lebo súd nesprávne vec správne posúdil, i keď správne rozhodol podľa § 203 ods.1 O.s.p., avšak cit. ust. v prejednávanej právnej veci nesprávne vyložil, pokiaľ oprávneným uložil povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že ich zavinením došlo k zastaveniu exekúcie. Z cit. § 203 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnení nemohli pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný počas exekúcie s nimi 9.2.2011 uzavrie dohodu o uznaní a zaplatení dlhu . Z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie (č.l.68) vyplýva, že oprávnení navrhli zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku, avšak na základe toho, že po dohode povinný uhradil pohľadávku a v skutočnosti dôvodom zastavenia exekúcie je to, že po vydaní rozhodnutia ,zaniklo právo ním priznané podľa § 57 ods.1 písm.f) Exekučného poriadku, na základe čoho možno vyvodiť jednoznačný záver, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávnených , ale že povinný zaplatil pohľadávku oprávnených, a preto povinnému bola uložená povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 63,22 € , do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. K výhradám uvádzaných v odvolaní exekútorom je potrebné uviesť: Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie, čo do výšky trov exekúcie, je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené v odvolaní. K argumentom, týkajúcich sa uplatnenej dane z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, je potrebné uviesť, že stanovisko Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, tak aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS31/04 zo 17.12.2004 vychádzali z (a týkali sa) právneho stavu, aký tu platil do 31.8.2005, avšak s účinnosťou od 1.9.2005, Čl. II. bod 112 zák.č. 341/05 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v § 196 EP pripojila druhá veta, a to že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, pričom poznámka pod čiarou č.17ba odkazuje na § 3 zák.č. 222/04 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zák.č. 651/04 Z.z. Kým nie je § 196 EP zosúladený s cit. zák.č. 222/04 Z.z. tak, že náhrada hotových výdavkov exekútora sa zahŕňa do základu DPH, teda dokiaľ je § 196 EP účinný v terajšom znení, musí ho súd aplikovať. Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa §142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Exekútor a povinný nemali v odvolacom konaní úspech, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnení si ich náhradu neuplatnili. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.