Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911208560 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911208560.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. Č.. XXXX/ XX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Igorom Vargom, advokátom, Hviezdoslavova č. 4, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.05.2011 č. KRPZ-KE-KDI2-P-59/2011, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove č. ORP-P-744/DI-2010-I zo dňa 31.01.2011, ktorým tento rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným porušil § 3 ods. 2 písm. a/,b/, § 10 ods. 6 a § 66 ods. 2 písm. a/,d/ a e/ s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/ a písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 16.06.2010 v čase o 14.10 hod. po štátnej ceste I/18 mimo obce s dvoma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy označenej príkazovou dopravnou značkou C 22c v smere od Martina do Žiliny, viedol osobné motorové vozidlo, továrenskej značky AUDI A 8, 4,2 TDI Quatro s EČ I. U. v pravom jazdnom pruhu pre pomalé vozidlá, pričom keď sa nachádzal v km 473.00 v katastri obce W., pri prechádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, nedal prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádzal, čím došlo k stretu ľavej bočnej časti ním vedeného vozidla a pravej prednej bočnej časti osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT IBIZA 1.4, 16 V s evidenčným číslom D. XXXAX, ktoré viedol vodič V.. Q. E. a tým spôsobil dopravnú nehodu. Po kontakte uvedených vozidiel účastníci dopravnej nehody s vozidlom zastavili a žalobca po slovnom napadnutí vodiča E. nastúpil do vozidla a z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišiel preč. To, čo uviedol vodič E. hneď po dopravnej nehode, tvrdil aj s odstupom času, čo svedčí o hodnovernosti výpovede menovaného na rozdiel od výpovede žalobcu, ktorý v prvotnej výpovedi uviedol, že ani nevie či v uvedený deň išiel v danom úseku cesty a nepripúšťa možnosť, aby v tomto úseku cesty mal s niekým nejaký kontakt a aby vôbec zastavil vozidlo, na rozdiel od tvrdení v odvolaní. Žalobca bol na ústne pojednávanie o priestupku na deň 31.01.2011 predvolaný s dostatočným predstihom, a to dňa 31.12.2010, o čom svedčí doporučená zásielka určená do vlastných rúk žalobcu, ktorú tento vlastnoručne podpísal. Žalobca bol poučený, že ak sa v stanovenom termíne na ústne pojednávanie o priestupku bez náležitého ospravedlnenia nedostaví, bude priestupok prejednaný v jeho neprítomnosti. Nakoľko prvostupňový orgán v čase prejednania priestupku nemal vedomosť o žalobcovej práceneschopnosti a keďže sa tento včas neospravedlnil, správny orgán prejednal vec v jeho neprítomnosti. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok správne prihliadal na skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu z nedbanlivosti, pričom z miesta nehody odišiel a túto neoznámil. V priebehu objasňovania a prejednávania priestupku jednoznačne vyšli najavo skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ako poľahčujúcu okolnosť bral správny orgán do úvahy osobu žalobcu, ako aj skutočnosť, že tento za sledované obdobie dvoch rokov má v evidenčnej karte vodiča jeden záznam o porušení predpisov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankcie v dolnej hranici sankčného rozpätia, pričom ich druh a výmeru dostatočne zdôvodnil. Priestupok bol prvostupňovým správnym orgánom dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tvrdenia a námietky žalobcu, ktoré tento uviedol vo svojom odvolaní, hodnotí žalovaný ako neopodstatnené a jeho obranu považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Včas podanou žalobou zo dňa 13.06.2011, osobne podanou na Okresnom súde Trebišov dňa 15.06.2011 a po postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach (uznesením zo dňa 16.06.2011, č. k. 11S/2/2011-10), doplnenou podaniami zo dňa 24.08.2011 a 13.09.2011 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.05.2011, č. KRPZ-KE-KDI2- P-59/2011 a Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove zo dňa 31.01.2011, č. ORP-P-744/DI-2010-I a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že neboli vykonané všetky dôkazy a k vykonaným dôkazom bol prisúdený nesprávny právny záver. Správny orgán zobral do úvahy pri rozhodovaní iba výpoveď poškodeného, nezabezpečil k nej dôkaz, napr. výpoveď môjho svedka, aj znalecké dokazovanie, keďže sú tam evidentné rozpory medzi fotodokumentáciou motorového vozidla A8 a výpoveďou poškodeného. Žalobca svojím konaním nespôsobil dopravnú nehodu, teda nemôže viesť vinu na škode, ktorá vznikla na motorovom vozidle SEAT IBIZA. Správny orgán pre nedostatok dôkazov nesprávne rozhodol. Žalobca ďalej poukazuje na to, že boli porušené jeho ústavné práva, keď chcel pred správnym orgánom vypovedať, na konanie bol riadne predvolaný, avšak pre nemoc upovedomil správny orgán, že sa v uvedený deň , t. j. 31.01.2011 nemôže dostaviť pre nemoc na ústne pojednávanie. Aj napriek tomu správny orgán rozhodol, dokonca to vyhodnotil tak, že žalobca sa nedostavil na prejednanie priestupku, nezobral do úvahy vôbec ospravedlnenie (doklad o PN) na vrátnici OO PZ Trebišov, ktoré urobil pred svedkom. Záver súdneho znalca, ktorého požiadal o zhodnotenie, vyvracia postup a vyhodnotenie dôkazov správnych orgánov. Podľa znalca v prípade poškodenia druhého vozidla od kolesa AUDI A8 je teoretický prípustné, že na základe zákonov fyziky, musia byť stopy na druhom vozidle od kolesa cyklického typu, tzv. cykloidy. Podľa konštrukcie pneumatík, buď priamo od bočnice pneumatiky a ak nie, tak priamo od ráfiku. V každom prípade by musela byť prinajmenšom poškodená zadná časť karosérie za kolesom vozidla A8. Žalovaný orgán v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na jeho predchádzajúce námietky uplatnené v odvolaní. Ohľadne preverenia jeho osoby nevykonal žiadny dôkaz. Z tohto dôvodu si myslí, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore s ust. § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2012 zaujal k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Trebišove dňa 24.02.2011 listom vyzval žalobcu na doplnenie skutočností uvádzaných v odvolaní o jeho práceneschopnosti, nakoľko odo dňa 24.01.2011 do 24.02.2011 na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Trebišove, ani na meno p. K. nebola doručená zásielka s uvedeným dokladom o práceneschopnosti žalobcu. Na výzvu správneho orgánu žalobca zaslal len doklad preukazujúci práceneschopnosť, o čom správny orgán pri prejednávaní priestupku nemal vedomosť. Žalovaný dáva zároveň do pozornosti, že výpovede žalobcu v odvolaní zo dňa 31.05.2011 a v doplnených žalobách zo dňa 24.08.2011 a 13.09.2011 sú rozdielne. Správne orgány nemali vedomosť o tom, že osádku vozidla AUDI A8, EČ I. U. tvorili ďalšie osoby tak, ako to v žalobe tvrdí žalobca, pričom však tento v prvotnej výpovedi uviedol, že ani nevie, či v uvedený deň išiel v danom úseku cesty a nepripúšťa možnosť, aby v tomto úseku cesty mal s niekým nejaký kontakt a aby vôbec zastavil vozidlo na rozdiel od svojho tvrdenia v odvolaní. Ak by bol žalobca zastavil svoje vozidlo na mieste spáchania dopravného priestupku, nebol by záznam o dopravnej nehode vykonaný na základe tvrdenia vodiča E. a jeho manželky. Taktiež by nebola vykonávaná rekognícia na zistenie totožnosti osoby, ktorá viedla motorové vozidlo AUDI A8, EČ I. U.. Jedným z dôkazných prostriedkov o tom, že uvedeného dopravného prostriedku sa dopustil majiteľ motorového vozidla AUDI A8, EČ I. U., bolo aj vykonanie pokusu rekonštrukcie spôsobu poškodenia vozidla SEAT IBIZA. Na záver vyjadrenia navrhuje, aby súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, konajúc v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmý nasledovný skutkový stav. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ORP-P-744/DI-2010-I zo dňa 31.01.2011 rozhodol, že žalobca dňa 16.06.2010 v čase o 14.10 hod. po štátnej ceste I/18 mimo obce s dvoma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy označenej príkazovou dopravnou značkou C 22c v smere od Martina do Žiliny, viedol osobné motorové vozidlo, továrenskej značky AUDI A 8, 4,2 TDI Quatro s EČ I. U. v pravom jazdnom pruhu pre pomalé vozidlá, pričom keď sa nachádzal v km 473.00 v katastri obce W., pri prechádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, nedal prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádzal, čím došlo k stretu ľavej bočnej časti ním vedeného vozidla a pravej prednej bočnej časti osobného motorového vozidla továrenskej značky SEAT IBIZA 1.4, 16 V s evidenčným číslom D. XXXAX, ktoré viedol vodič V.. Q. E. a tým spôsobil dopravnú nehodu. Po kontakte uvedených vozidiel účastníci dopravnej nehody s vozidlom zastavili a žalobca po slovnom napadnutí vodiča E. nastúpil do vozidla a z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, túto neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišiel preč. Žalobca týmto svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. a/,b/, § 10 ods. 6 a § 66 ods. 2 písm. a/,d/ a e/ s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/ a písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., a bola mu uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo toto prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 04.07.2010 okrem iného vyplýva jeho tvrdenie, že dňa 16.06.2010 viedol vozidlo on, avšak nevedel s istotou uviesť, či to bolo na úseku vozovky v katastri obce W.. Pripúšťa však, že tadiaľ mohol ísť. Zároveň však vylučuje, že by bol účastníkom dopravnej nehody na uvedenom úseku vozovky, rovnako tak, že by mal na tomto úseku cesty s niekým nejaký kontakt a že by zastavil svoje vozidlo. Ďalej zo záznamu vyplýva jeho tvrdenie, že jeho vozidlo bolo v tento deň ohliadnuté a nie je nijakým spôsobom poškodené. V poslednej dobe nebolo vozidlo nijako opravované a je na ňom pôvodný lak. Záverom svojho vyjadrenia ešte uvádza, že si nie je istý, ale dňa 15.06.2010 bol už s vozidlom v Ostrave a zdržal sa tam asi 2 - 3 dni. Zo záznamu o podaní vysvetlenia V.. E. zo dňa 04.07.2010 vyplýva, že dňa 16.06.2010 o 14.10 hod. riadil svoje osobné motorové vozidlo továrenskej značky SEAT IBIZA v rýchlejšom ľavom jazdnom pruhu, keď si v jednom z vonkajších spätných zrkadiel všimol bliknutie svetiel vozidla zozadu a v rýchlom slede na to si vpravo cez vozidlo všimol veľké osobné čierne vozidlo a následne na to zacítil náraz v prednej pravej časti vozidla a čierne vozidlo sa zaradilo pred jeho vozidlo do ľavého jazdného pruhu, kde začalo brzdiť až zastavilo, a teda on so svojím vozidlom bol nútený zastaviť tiež. Ďalej z jeho vyjadrenia vyplýva, že počas toho, ako vedľa seba zbadal čierne vozidlo až po náraz, nemenil smer jazdy ani smerovo ani spomalením alebo zrýchlením vozidla. Po zastavení prišiel k jeho vozidlu arogantný mladý muž, ktorý sa na jeho adresu vulgárne vyjadroval a vyhrážal sa mu. Na to mu vodič E. odpovedal, že zavolá políciu, aby táto v danej veci rozhodla. Následne na to vodič čierneho auta do neho nasadol a odišiel smerom na Žilinu. Následne po tom nadiktoval manželke, ktorá vo vozidle sedela vedľa neho, evidenčné číslo vozidla - I. U. a toto následne odovzdala privolanej polícii. Vodič E. v uvedenom zázname súčasne opísal vodiča AUDI tak, že išlo o muža vo veku cca 30 rokov, vysokého cca 180 cm, snedej pokožky, športovej postavy, na krku mal zlatú retiazku a vlasy mal kratšie, svetlé asi 5 cm dlhé. Z obsahu záznamu o podaní vysvetlenia Q.. E. - manželky vodiča E. zo dňa 04.07.2010 vyplýva totožné opísanie skutkového deja, ako v prípade V.. E.. Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 16.06.2010 vyplýva, že premávka na uvedenom úseku cesty bola neriadená, vyplývajúca z pravidiel cestnej premávky, rozhľadové podmienky boli dobré, viditeľnosť napriek vplyvu poveternostných podmienok neznížená. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, konkrétne z fotografií č. 11,12 a č. 13 jasne vyplýva poškodenie vozidla továrenskej značky SEAT IBIZA , EČ : D. - XXXAX, a to na jeho pravej prednej časti. Z fotografií týkajúcich sa vozidla AUDI A8, EČ: I. U., ktoré boli vyhotovené pri ohliadke tohto vozidla dňa 04.07.2010, nevyplýva žiadne poškodenie tohto vozidla, čo bolo deklarované aj v zápisnici o ohliadke motorového vozidla zo dňa 04.07.2010. Opis vodiča AUDI, vodič E. spresnil v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 19.10.2010, kde uviedol, že tento mal od 25 do 45 rokov, bol opálený vyšportovanej postavy, pričom na ruke mal tetovanie. Vodič E. zároveň uviedol, že s vodičom AUDI sa nikdy nestretol a vozidlo AUDI A8, EČ: I. U., nikdy nevidel. Potvrdil, že osobu vodiča AUDI vnímal približne 1 až 2 minúty a že by ju možno dokázal spoznať na fotografii. Na rovnaké otázky správneho orgánu odpovedala aj manželka vodiča E., Q.. E., pričom jej odpovede sú, pokiaľ ide o opis podstatných skutkových okolností, zhodné s odpoveďami jej manžela. Rovnako aj ona potvrdila, že sa s vodičom AUDI nikdy nestretla a vozidlo AUDI A8, EČ: I. U., nikdy nevidela a zároveň, že by vodiča AUDI možno dokázala spoznať na fotografii. Dňa 19.10.2010 bola správnym orgánom prvého stupňa vykonaná rekognícia, pri ktorej boli vodič E., ako aj jeho manželka Q.. E. vyzvaní, aby na základe predloženého fotoalbumu, vo viacerých verziách usporiadania fotografií v ňom, označili tam osobu vodiča AUDI A8, EČ: I. U.. Zo záznamu o uvedenej rekognícii vyplýva, že vodič E. jednoznačne v oboch prípadoch rekokgnície identifikoval žalobcu ako vodiča AUDI A8, EČ: I. U.. Q.. E. na predložených verziách fotoalbumov, vodiča AUDI A8, EČ: I. U., neidentifikovala. Dňa 09.03.2010 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené na meno žalobcu, podľa ktorého bol tento neschopný práce od 24.01.2011 do 06.03.2011. Predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku na deň 31.01.2011 bolo žalobcovi doručené dňa 31.12.2010, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke do vlastných rúk. Predtým si žalobca predvolanie na pojednávanie na deň 19.10.2010 v odbernej lehote nevyzdvihol. Žaloba na pojednávaní súdu dňa 21.06.2012 uviedol: „Ja sa domnievam, že skutku, ktorý mi je kladený za vinu, som sa nedopustil. Ja som na ceste síce zastavil z toho dôvodu, že sa mi otvoril kufor na vozidle. Pán E. zastavil za mnou, ja som mu akurát povedal, že by nemal jazdiť tak pomaly, že by sa mal zaradiť do pravého pruhu, zabuchol som dvere a odišiel som preč. Poukazujem na skutočnosť, že ja som auto nemal poškodené, fotili ho policajti. Ja teda len na tom trvám, že ja som tú dopravnú nehodu nezapríčinil. To je všetko, čo môžem vo veci uviesť“. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu poukázala na záznam o podaní vysvetlenia žalobcom, ktorý sa nachádza v administratívnom spise žalovaného, kde žalobca uvádzal úplne iné skutočnosti ako na pojednávaní. Taktiež poukázala na fotodokumentáciu, ktorá bola vykonaná tri týždne po skutku zachytáva vozidlo nepoškodené, ale mohlo behom týchto troch týždňov dôjsť k výmene diskov a pokiaľ by žalobca zotrval na mieste, bolo by zistené priamo na mieste, či bolo poškodené vozidlo alebo nie. Preto žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Podľa § 66 ods. 2, písm. d/ a e/ zákona č. 8/2009 Z.z., účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody a zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zákon č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právna norma, predmetom úpravy ktorej sú pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za jej porušenie. Postup v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj postup pri ukladaní sankcií za tieto priestupky upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutiami prvostupňového a následne aj žalovaného správneho orgánu bol žalobca postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. uznaný za vinného zo spáchania tam uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie - pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Pokiaľ ide o formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, citovaný zákon č. 372/1990 Zb. bližšie špecifikuje len obsahové náležitosti výroku rozhodnutia. V ostatných smeroch je potrebné vychádzať z pravidiel upravených zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý tu platí ako všeobecná právna norma, ktoré sa týkajú zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie a rozhodnutia ako takého. Úlohou súdu v tomto konaní z hľadiska jeho prieskumnej právomoci bolo zistiť, či správne orgány získali dostatočné množstvo skutkových a právnych poznatkov, potrebných na rozhodnutie vo veci, a to tak z hľadiska práva hmotného, ako aj procesného. Ak žalobca v odvolaní (zo dňa 15.02.2011) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu namieta, že dňa 16.06.2010 zastavil motorové vozidlo, ktoré viedol z dôvodu, že mu na prístrojovej doske kontrolné svietidlo signalizovalo otvorený kufor, je toto jeho tvrdenie vysoko nepravdepodobné, najmä v situácii, že v tom čase so svojím vozidlom premával po značne frekventovanom úseku cesty I. triedy č. 18, kde je rýchlostný limit 90 km/ hod. Uvedenej námietke si žalobca sám protirečí, nakoľko už skôr, konkrétne pri podaní prvotného svojho vyjadrenia k dopravnej nehode dňa 04.07.2010 okrem iného uviedol, že nepripúšťa, aby v deň, kedy sa dopravná nehoda stala, zastavil svoje vozidlo, nakoľko by si to určite pamätal. Naproti tomu výpovede vodiča E. podporené výpoveďami jeho manželky, ktorá ako jeho spolujazdkyňa bola svedkom dopravnej nehody, hodnotí súd v kontexte udalostí, ako hodnovernejšie a presvedčivejšie, nakoľko tento opisoval udalosti týkajúce sa priebehu dopravenej nehody v priebehu celého správneho konania rovnako. V prípade rekognície vykonanej správnym orgánom dňa 19.10.2010 dokázal vodič E. aj po uplynutí viac ako štyroch mesiacov od dopravnej nehody spomedzi viacerých jemu neznámych osôb, jednoznačne určiť osobu žalobcu, ako vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Aj keď na vozidle žalobcu neboli pri jeho prehliadke dňa 04.07.2010 zistené žiadne stopy svedčiace o strete jeho vozidla s vozidlom vodiča E., a teda na samotnom vozidle žalobcu chýbal priamy dôkaz o jeho poškodení, je nutné si uvedomiť, že k prehliadke vozidla žalobcu došlo až niekoľko dní po dopravnej nehode, a preto jeho námietka o nepoškodení jeho vozidla, obstojí len čo do momentu, kedy sa táto prehliadka vykonala, čo potvrdil aj správny orgán, avšak nie už spätne ku dňu, kedy k dopravnej nehode došlo. Ak žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namieta, že odo dňa 24.01.2011 bol práceneschopný, a preto sa nemohol zúčastniť pojednávania o priestupku dňa 31.01.2011, (na ktoré bol s dostatočným časovým predstihom predvolaný, predvolaním zo dňa 27.12.2010, ktoré žalobca prevzal dňa 31.12.2010 ), bolo jeho povinnosťou túto práceneschopnosť správnemu orgánu osvedčiť a prípadne zároveň požiadať (túto možnosť mu správny orgán dal) o určenie prejednávania priestupku na iný deň. Ak žalobca tvrdí, že doručil správnemu orgánu doklad preukazujúci jeho práceneschopnosť na deň 31.01.2011, o čom však správny orgán nemá vedomosť, nepreukázal zároveň, keďže v tomto prípade dôkazné bremeno spočíva na pleciach žalobcu, kedy nastali účinky tohto doručenia. Z administratívneho spisu žalovaného naopak vyplýva, že žalobca na výzvu správneho orgánu zo dňa 24.02.2011, tomuto doručil (podaním podaným na poštovú prepravu dňa 09.03.2011) doklad o práceneschopnosti so začiatkom ku dňu 24.01.2011 a s ukončením ku dňu 06.03.2011, avšak nie doklad preukazujúci jeho tvrdenie, že doklad o svojej práceneschopnosti doručoval správnemu orgánu už skôr. Žalobca bol správnym orgánom predvolaný za účelom doplnenia vyjadrenia k dopravnej nehode už skôr konkrétne na deň 19.10.2010, avšak predvolanie v odbernej lehote neprevzal. To znamená, že ak ako tvrdí v žalobe nebol v čase dopravnej nehody vo vozidle sám, mohol na túto skutočnosť upozorniť už v priebehu správneho konania, čo však neurobil. Žalobné námietky, ako aj argumenty žalobcu, ktoré predostrel v priebehu administratívneho konania hodnotí súd aj vzhľadom na ich nejednotnosť, ktoré námietky pritom žalobca menil v správnom konaní podľa stavu dokazovania pred žalovaným ako účelové, svedčiace o jeho úmysle vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok, ktorého sa, ako z hora uvedeného nepochybne vyplýva, dopustil. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobné námietky žalobcu nepovažoval za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalovaného rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako vydanú v súlade so zákonom pomerom hlasov 3 : 0 ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.