Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/216/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911212786 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911212786.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným I.) W. B. , r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX N. a II.) W. B., U..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky vo výške 6.504,58 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska 16, Košice , pod sp.zn. EX 1919/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k.14Er/1004/2011-17 zo dňa 28.09. 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 1919/2011 zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému v I. a II. rade na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Erikom Končokom dňa 24.2.2011, č.k. RK-204/11-EK. Súd prvého stupňa z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný v I. a II. rade uzavreli dňa 30.4.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300008973. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 52 ods. 1,2,3,4, § 54, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov , § 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch táto zmluva je o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľmi (t.j. fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy s spotrebiteľskom úvere) a spotrebitelia v I . a II. rade sa zaväzujú poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom rozsudku nedostatky podľa § 45 ods. 1 a 2. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o revolvingovom úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní a preto je podstatná pre posúdenie exekučného titulu rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že v bode 18 - Zmluvných dojednaní Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z týchto alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému , pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), v spojení s § 221 ods.1 písm. h)§ 205 ods.2 písm. b), d) a f) O.s.p. žiadal, aby súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a súčasne aby súd uložil povinným v I. a II. rade zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 282,72 eur vrátane DPH (za 2 úkony + 2 paušálna náhrada). V odvolaní namietal predovšetkým, že nesúhlasí s dôvodmi na ktorých súd prvého stupňa založil svoju argumentáciu o neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, z ktorého rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradil exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie. Postup exekučného súd je tak bez zákonnej opory, teda v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore s právom EÚ. Je právne neakceptovateľné, kedy súd nielenže bez zákonnej opory, ale v rozpore s ňou zavádza procesný stav, ako by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná. Exekučný súd v tomto konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní ani v pozícií súdu konajúceho o zrušení rozsudku, ale má konať v rámci právomoci, ktoré mu § 44 Exekučného poriadku určuje. Konaním nad uvedený rámec, súd prvého stupňa porušil ústavné pravidlá - čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom oprávnený uviedol, že za neopodstatnené považuje aj závery súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Z dohodnutej rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba, podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť riešenia sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale je len alternatívou. Tiež poukázal na nesprávny preklad Smernice 93/13/EHS, čo je podstatné pre výklad slovenského zákona - § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Ohľadne určenia rozhodcov uviedol, že podľa zmluvnej dohody je výber rozhodcu na zmluvnej strane, podávajúcej žalobný návrh, ktorá voľba je v súlade so zákonom. Za podstatnú a oprávnenú považuje skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať pasivitu povinných svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky považuje za súladné so zákonom. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako aj posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia citoval. K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Ako vyplýva aj z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s r.o. v článku 18, kde v bode 1/ je uvedená možnosť prejednávať spory cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na žalobcovi, v bode 2/ je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či platnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov, a sú uvedené mená a priezviská 3 rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč, Mgr. Erik Končok). V ďalšom je uvedený postup v rozhodcovskom konaní, napr. že po uplynutí 7 dňovej lehoty od doručenia žalobného návrhu na predloženie vyjadrenia, už žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť, že ak sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, má rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, atď. K uvedenému postupu odvolací súd uvádza, že v ňom nie je žiadna zmienka o tom, že je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a i keď v bode 1/ je uvedená možnosť riešiť spory pred súdom alebo pred rozhodcami, v bode 2/ je uvedené, že akékoľvek spory budú s končenou platnosťou riešené v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ je aj v bode 1/ uvedené alternatívne riešenie sporov, výber alternatívy je vždy na žalobcovi, ktorým však v praxi je takmer vždy veriteľ , t.j. oprávnený a žalovaný, t.j. povinný nemá možnosť výber alternatívy ovplyvniť. Za dôležitú odvolací považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinný mal možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo osobe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví. Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č.93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky. V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený na jej vykonanie. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinným v I. a II. rade trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.