Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoE/44/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911213124 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911213124.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinným: 1/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., F. XXXX/XX, a 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., F. XXXX/XX, o vymoženie 3 961,54 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom pod sp. zn. EX 1963/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 27. septembra 2011 č. k. 14Er/1039/2011-21 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka sp. zn. RK-549/11-EK z 5. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.5.2011 a vykonateľným sa stal 4.6.2011 v znení opravného uznesenia RK-549/11-EK z 3. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 26.07.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Týmto rozhodcovským rozsudkom boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne oprávnenému zaplatiť sumu 3 961,54 € spolu s úrokmi z omeškania so splácaním nesplatenej časti jednotlivých splátok úveru podľa zmluvy, splatných v termínoch podľa dohodnutého splátkového kalendára postupne zostupným spôsobom od 31.12.2009 do 30.11.2010 vo výške 9 % ročne a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 49,79 Eur. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8000065950 z 19.1.2007, ktorou oprávnený pre povinných schválil úver v sume 108 000,- Sk, z čoho poskytnutá čiastka predstavovala sumu 54 000,- Sk a ktorou povinný ad 1/ ako dlžník a povinná ad 2/ ako spoludlžník 1 sa zaviazali tento úver splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 3 000,- Sk; poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 1 500,- Sk, RPMN bola 63,87 %. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že priznaná istina pozostáva z nesplatenej časti istiny úveru v sume 2 467,82 Eur a sankcií, ktoré boli určené v podobe zmluvných pokút v sume 1 493,72 Eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 2 a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, 53 ods. 1 a 5 a § 54 Občianskeho zákonníka. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom konštatoval, že klauzula o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka obsiahnutá v zmluve, ani označenie zmluvy ako zmluvy o úvere uzavretej podľa ustanovení Obchodného zákonníka nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách s poukazom na to, že spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svojej postavenie. Súd prvého stupňa vyzdvihol, že ide o zmluvu vopred predtlačenú na formulári, do ktorého sa vpisujú len údaje o dlžníkovi a výška úveru, odkazujúcu na zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere obchodnej spoločnosti (ďalej aj len „všeobecné úverové podmienky“ alebo len „VÚP“). S poukazom na túto skutočnosť konštatoval, že povinní nemali možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úveru oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, mali teda možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa preskúmal aj rozhodcovskú doložku (bod 18 VÚP) z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 1 Obč. z.). Zistil, že rozhodcovská doložka ako súčasť VÚP nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch zo zmluvy a v súvislosti s ňou, navyše, že rozhodcovská doložka splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Vychádzajúc z tohto zistenia uzavrel, že posudzovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, a preto napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. z. a v zmysle § 53 ods. 5 Obč. z. je absolútne neplatná, že exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučnému súdu oprávnený vytýka, že preskúmavaním exekučného titulu prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci daný a vymedzený exekučným poriadkom, pretože je oprávnený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Z týchto zákonných ustanovení podľa neho ani v širšom zmysle nevyplýva, žeby exekučný súd mal právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Poukazuje na bod 47 odôvodnenia rozhodnutia vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristína Rodriguez Nogueira a na rozsudok vo veci Mostaza Claro, v zmysle ktorých nie je možné, aby vnútroštátny (národný) súd naprával opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a nie je taktiež možné, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Súdu vytýka, že v dôsledku jeho postupu opomenutie, či zmeškanie lehoty nahradil svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd koná nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého vyvodzuje svoju právomoc. Odhliadnuc od vyššie uvedeného závery exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky považuje za právne neopodstatnené. Zdôraznil, že žalujúcou osobou, a teda osobou v zmysle posudzovanej rozhodcovskej doložky rozhodujúcou o tom, či spory z predmetnej zmluvy budú rozhodované v konaní pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, môže byť tak dodávateľ ako aj spotrebiteľ. To znamená, že ak žalobu bude podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, a teda sám môže žalobou na základe vlastnej voľby, či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí, uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Poukazuje aj na to, že ak spotrebiteľ má postavenie žalovaného v konaní pred všeobecným súdom, ani v tom prípade si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude podaná žaloba alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Z týchto dôvodov nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že ide o rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej spotrebiteľovi nie je umožnené dosiahnuť rozhodovanie sporu zo zmluvy všeobecným súdom. Namieta aj proti nadväzujúcemu záveru exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky a považuje ho za neprimeraný zásah. Zastáva totiž názor, že pokiaľ je možnosť dvoch výkladov platnosti určitého právneho úkonu, pričom jeden z nich umožňuje právny úkon aspoň sčasti považovať za platný, výklad pripúšťajúci aspoň jeho čiastočnú platnosť vždy má prednosť pred takým výkladom, ktorý jeho platnosť absolútne nepripúšťa. V tomto smere poukazuje aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. z., v zmysle ktorej uvedené ustanovenie nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nie je neprijateľnou podmienkou. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba (§ 201 a 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Oprávneného preto postupujúc v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval, aby sa vyjadril k možnému použitiu § 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Oprávnený vo vyjadrení k výzve uviedol, že zmluva, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, jednoznačne spĺňa požiadavku dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Zmluva obsahuje zmluvné ustanovenia vrátane rozhodcovskej doložky na dvoch neoddeliteľných stranách, pričom rozhodcovská doložka je obsiahnutá v článku 18 zmluvných ustanovení (všeobecných úverových podmienok - pozn. odvolacieho súdu), na zadnej strane dokumentu. Zákon č. 244/2002 Z. z. (o rozhodcovskom konaní) nevyžaduje osobitné podpísanie rozhodcovskej doložky v už podpísanom dokumente, ani žiadny zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy, pričom je jasné, zrozumiteľné a všeobecne akceptované, že podpísanie dokumentu tvoreného viacerými stranami je písomný súhlas a prejav vôle byť viazaný celým obsahom dokumentu. Dovolávajúc sa toho, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania je oprávnený zaoberať sa len skutočnosťami uvedenými v odvolaní, sa domnieva, že v posudzovanej veci odvolací súd nie je oprávnený posudzovať rozhodcovskú doložku, pretože takýmto postupom by mohlo dôjsť k odňatiu práva účastníka konania na podanie opravného prostriedku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Súd prvého stupňa daný skutkový stav posudzoval podľa inej hmotnoprávnej normy ako odvolací súd, ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa § 213 ods. 2 OSP, nedochádza tým k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených]. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí ma písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto sa jej riešením zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 OSP. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka z 5. mája 2011 sp. zn. RK-549/11-EK v znení opravného uznesenia z 3. júna 2011 sp. zn. RK-549/11-EK, v ktorom rozhodca uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo dojednaním ustanovení čl. 18 zmluvy (v skutočnosti ide o rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., teda vo všeobecných úverových podmienkach - poznámka odvolacieho súdu). Obsahom spisu sú všeobecné úverové podmienky oprávneného vo fotokópii, sú obsiahnuté na jednej strane listu papiera, nie sú podpísané oprávneným ani povinnými, s fotokópiou zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000659550 (ďalej len „úverová zmluva“) boli spojené obyčajnou kovovou spinkou za pomoci kancelárskej zošívačky, teda nie sú a ani neboli jej neoddeliteľnou súčasťou, napriek tomu, že sa to v texte úverovej zmluvy konštatuje (bod 8.). V bode 8. posudzovanej úverovej zmluvy sa okrem iného konštatuje, že zmluvné strany v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú vo VÚP, ktoré majú byť uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy, že povinní sa s nimi zoznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Zmluva má celkovo 12 bodov, pričom rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani v jednom z nich, k jej podpisu došlo zo strany povinných v Trebišove, 17.1.2007 a zo strany oprávneného v Bratislave, 19.1.2007. Hoci aj za predpokladu, že obsah predložených VÚP je skutočne totožný s tými, ktoré v čase podpisu originálu úverovej zmluvy mali byť uvedené na jej zadnej strane (v spise o tom niet dôkazu), podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu oprávneného a povinných na týchto VÚP nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK) a ako to vykladá oprávnený. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že posudzované VÚP sú účastníkmi úverovej zmluvy podpísané, pretože títo podpísali samotnú úverovú zmluvu nachádzajúcu sa na zadnej strane toho istého listu papiera, s týmto jeho názorom nie je možné súhlasiť. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje s názorom oprávneného, že podpísanie dokumentu tvoreného viacerými stranami je písomným súhlasom a prejavom vôle konajúcej osoby byť viazaný celým obsahom podpísaného dokumentu. Niet pochýb o tom, že skutočne zákon nevyžaduje, aby účastníci zmluvy, obsah ktorej je písomne zachytený na viacerých stranách, za účelom potvrdenia svojej vôle byť viazaný jej obsahom opatrili svojím podpisom osobitne každú z týchto strán. V posudzovanej veci však o takýto prípad nejde. Všeobecné úverové podmienky, ktoré sa podľa textu úverovej zmluvy mali nachádzať na zadnej strane toho istého listu papiera ako úverová zmluva, nie je súvislým pokračovaním úverovej zmluvy, ale ide o iný dokument. Je preto nesprávne uvažovať o tom, žeby malo ísť o zmluvu obsiahnutú na viacerých stranách, a preto žeby nebolo potrebné podpisovať osobitne každú z nich. Úverová zmluva je celkom jednoznačne obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinných a oprávneného, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. VÚP už nie sú teda kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na rozdiel od zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Obchodného zákonníka, (okrem poistnej zmluvy) v prípade zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorých sa vyžaduje písomná forma, všeobecné obchodné podmienky (VOP, ktoré v posudzovanom prípade nazývame VÚP) sa stanú súčasťou zmluvy, len ak ich účastníci podpíšu, resp. ak by sa ustanovenia VOP priamo prevzali do zmluvy. Nepostačuje ale klauzula, ktorá odkazuje na úpravu VOP (VÚP) bez toho, aby tieto boli podpísané. Preto potom ak v posudzovanej veci rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskom úvere je obsiahnutá vo VÚP, ktoré účastníkmi zmluvy nie sú podpísané, pričom pre platné dojednanie rozhodcovskej doložky zákon vyžaduje písomnú formu, takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné. Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo uvedené zmluvné dojednania nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/ 146/2011 z 13.10.2011). Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto nedôvodné. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešným povinným trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.