Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12Cbi/2/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7008200313 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7008200313.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CAMEA car, a.s., Levočská 107/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 493 678, zast. SPOLOČNÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, JUDr. Stanislav Oravec, advokát, ul. Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: JUDr. Jana Závodská, Alžbetina 3, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu GEOCONSULT, a.s., Werferova 1, Košice, IČO: 31 651 194, zast. Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 808 539 o vylúčenie nehnuteľností, takto r o z h o d o l : Vylučuje z konkurznej podstaty úpadcu parcely vedené na LV 7924 a to parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2, XXXX/X o výmere XXXX m2, XXXX/X o výmere XXX mX a z parcely č. XXXXX/XX výmeru vo výške XX m2. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podaným žalobným návrhom sa domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. R. ako parcely č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere XXX m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere XXX m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXXX m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX mX a č. XXXXX/XX - zastavané plochy o výmere 427 m2, sa vylučujú zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu GEOCONSULT, a.s., Werferova 1, Košice, IČO: 31 651 194. Žalovaný bude povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobnom návrhu podrobne opísal prevod nehnuteľností od pôvodného vlastníka Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ako aj genézu jednotlivých novovytvorených parciel. Na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje právny režim, ktorý upravuje § 19 ZKV, ako aj právnu úpravu § 19a Zákona o privatizácii č. 92/1991 Zb. Žalobca nadobudol majetok sám, alebo prostredníctvom právnych predchodcov v 90-tych rokoch s cieľom vybudovať na nich jednak predajňu motorových vozidiel ako aj kompletný autoservis. Z tohoto dôvodu v tomto areáli bol realizovaný náročný investičný projekt, na nehnuteľnostiach boli osadené rôzne inžinierske siete tak, aby spĺňal účel, na ktorý bol určený. Pre financovanie tohto zámeru bolo potrebné zobrať pôžičky, čo dokumentujú aj zmluvy o zriadení záložných práv aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohoto súdneho konania. Podľa názoru žalobcu si aj on zaslúži právnu ochranu, keďže je v tomto areáli podniku 20 rokov a v súčasnej dobe má znova obhajovať svoje právo na vlastníctvo majetku. Urobili sme si prieskum rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, aj Ústavného súdu, ktoré sa touto problematikou zaoberajú a z rozhodnutí vyplýva, že všeobecné súdy nemajú zaujímať len formalistický výklad pri aplikácii práva, ale majú aj pri posudzovaní ochrany práv vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tzn., že nemajú nekriticky preberať každú právnu ochranu, ktorá poškodzuje vlastnícke práva, ktoré subjekty v minulosti žalobca nadobudol, vlastnícke práva k viacerým pozemkom, ktoré sú súčasťou veľkého areálu. Aj reálne rozdelenie a následný predaj či speňaženie v konkurznej podstate nie je dosť možné, tieto pozemky sú zastavané, preto by prichádzalo do úvahy len odstránenie stavieb alebo následné riešenie vzťahov pri stavbe na cudzom pozemku. Podľa názoru žalobcu nemožno poskytnúť ochranu nárokov uplatnených správcom konkurznej podstaty tým, že na pokyn veriteľov zapíše do súpisu majetok, ktorý žalobca v dobrej viere nadobudol, tento spravoval do takej miery, že všetky pozemky sú zastavané. Žalovaná vo svojom vyjadrení okrem iného k parcelám č. XXXX/XX, č. XXXX/X a č. XXXX/X uviedla, že zo získaných podkladov, ako aj zo zmluvy o prevode majetku č. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) a úpadcom (ďalej len „Privatizačná zmluva“) vyplynuli nasledovné skutočnosti: Predložené dokumenty preukázali, že nehnuteľnosti - parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere XXXX mX a parcela č. XXXX/X, zastavané plochy, o výmere XXX mX žalovanému, resp. úpadcovi nikdy nepatrili, nakoľko boli predmetom privatizačnej zmluvy uzatvorenej FNM SR so spoločnosťou EKOZDROJE, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov (ďalej len „EKOZDROJE“) a boli predmetom kúpno-predajných zmlúv, ktoré uzatvárala s tretími osobami práve táto spoločnosť. Spoločnosť EKOZDROJE, nadobudla majetok privatizačnou zmluvou FNM SR, ešte predtým ako bola uzatvorená R. zmluva. Nakoľko si spoločnosť EKOZDROJE neplnila záväzky z privatizačnej zmluvy riadne a včas, FNM SR od zmluvy odstúpil a následne uzatvoril R. zmluvu s úpadcom. Z uvedeného dôvodu im neprináleží posudzovať platnosť uzatvorených zmlúv a nakladanie s privatizovaným majetkom pôvodným nadobúdateľom majetku FNM SR, spoločnosťou EKOZDROJE, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov. Zároveň je však nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko neboli predmetom prevodu podľa R. zmluvy. K parcelám č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXXX/XX (ďalej aj „Nehnuteľný majetok“) uviedla, že zaradenie Nehnuteľného majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu bolo vykonané dôvodne, lebo úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto Nehnuteľného majetku, lebo tento Nehnuteľný majetok bol prevedený na tretie osoby na základe absolútne neplatných právnych úkonov, t.j. právnych úkonov, ktoré sa síce považujú za existujúce, ale ich následky nenastanú. K parcele č. XXXXX/XX - dňa 31.1.1998 uzatvoril úpadca ak predávajúci so spoločnosťou GEOCONSULT IGHP, a.s., so sídlom Werferova č. 1, Košice, (ďalej len „GEOCONSULT IGHP, a.s.“ ) ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol na kupujúceho okrem iných aj následovné nehnuteľnosti: parcelu evidovanú pod č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, zastavané plochy, parcelu č. XXXX/X, o výmere XXX m2, ostatné plochy a parcelu č. XXXXX/X o výmere XXXX m2, ostatné plochy (ďalej len „Kúpna zmluva 1“). Vklad Kúpnej zmluvy 1 bol do katastra nehnuteľností povolený dňa X.X.XXXX. Geometrickým plánom č. XX/XX došlo k rozdeleniu parciel, pričom vznikla aj nová parcela č. XXXXX/ XX o výmere XXX mX - ostatné plochy; táto parcela bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX medzi spoločnosťou GEOCONSULT IGHP, a.s. a žalobcom (ďalej len „Kúpna zmluva 2“). K parcele č. XXXX/XX - vyhlásením o vklade nehnuteľností do základného imania zo dňa X.X.XXXX vložila spoločnosť GEOCONSULT IGHP, a.s. časť svojich nuhnuteľností, ktoré nadobudla Kúpnou zmluvou 1, vrátane parcely č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, zastavané plochy, do majetku spoločnosti RAMIRA s.r.o., so sídlom Werferova 1, Košice (ďalej len „Kúpna zmluva 3“). K parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/XX uviedla, že parcela č. XXXX/X, ktorú nadobudla RAMIRA, s.r.o. Vkladom nehnuteľností sa následne znovu delila a to geometrickým plánom č. XXX/XX, kedy vznikla nová parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy. RAMIRA, s.r.o., dňa X.XX.XXXX ako predávajúci uzatvorila s pani G. J. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj parcely č. XXXX/XX a parcely č. XXXX/X (ďalej len „Kúpna zmluva 4“). Uvedené parcely sa následne znovu rozdelili, a to geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Následne žalobca dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s pani G. J. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj zostatku parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a zostatku parcely č. XXXX/X, o výmere XXX m2 (ďalej len „Kúpna zmluva“). Dôkaz: Kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX (Kúpna zmluva 1) Vklad nehnuteľností Kúpna zmluva zo dňa X.XX.XXXX (Kúpna zmluva 4) Kúpne zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX - už sa nachádzajú v spise (Kúpna zmluva 2, Kúpna zmluva 3, Kúpna zmluva 5) Prehľad prevodov a delenia parcely č. XXXX/X Kúpnu zmluvu 1 považuje za absolútne neplatný právny úkon z nasledovných dôvodov: Ako už uviedli, úpadca uzatvoril s FNM SR Privatizačnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol aj Nehnuteľný majetok, ktorého vylúčenie je predmetom tohto súdneho sporu. Kúpnu cenu za privatizovaný majetok úpadca FNM SR nikdy v plnom rozsahu nezaplatil. V čl. V ods. 2 a v čl. VIII ods. 3 R. zmluvy, v nadväznosti na ust. § 19a ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy 1 ju uvedené: „Do splatenia celej kúpnej ceny, je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. ....Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné.“ Z uvedeného je zrejmé, že akýkoľvek prevod nehnuteľností alebo ich časti, ktoré úpadca nadobudol na základe Privatizačnej zmluvy na tretie osoby je pre rozpor so zákonom neplatný. O tom, že FNM SR predchádzajúci písomný súhlas úpadcovi na prevod majetku nikdy neudelil, svedčí jeho stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX. Dôkaz: stanovisko FNM SR zo dňa 20.10.2008. Je nesporné, že aj v slovenskom právnom poriadku platí stará rímska zásada „Nemo plus iuris, ad alium transfere potest quam ipso habet“, čiže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, s výnimkami uvedenými v zákone (napr. nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča), a preto tvrdia, že Vklad nehnuteľností, Kúpna zmluva 2, Kúpna zmluva 3, Kúpna zmluva 4 a Kúpna zmluva 5 sú absolútne neplatné právne úkony. Je nesporné, že spoločnosť GEOCONSULT IGHP, a.s. sa z dôvodu absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy 1 nikdy nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto ich nemohla vložiť do spoločnosti RAMIRA, s.r.o. Žalobca síce uzatvoril: a) So spoločnosťou GEOCONSULT IGHP, a.s. Kúpnu zmluvu 2, avšak je nesporné, že spoločnosť GEOCONSULT IGHP, a.s. sa nikdy nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto ich na základe Kúpnej zmluvy 2 nemohla platne previesť na žalobcu, b) So spoločnosťou RAMIRA, s.r.o. Kúpnu zmluvu 3, avšak je nesporné, že spoločnosť RAMIRA, s.r.o. sa z dôvodov absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy 1 uvedených vyššie, nikdy nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto ich nemohla na základe Kúpnej zmluvy 3 previesť na žalobcu, c) S G. J. Kúpnu zmluvu 5, avšak je nesporné, že pani G. J. sa nikdy nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko ich nadobudla od nevlastníka spoločnosti RAMIRA, s.r.o. (viď dob b), a nemohla predmetné nehnuteľnosti preto platne previesť na základe Kúpnej zmluvy 5 na žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdí, že žiadnu z kúpnych zmlúv neuzatvoril so samotným úpadcom. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nerozporuje, avšak zastávajú názor, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky, či je úpadca aj naďalej vlastníkom Nehnuteľného majetku. Táto skutočnosť zaváži len v prípade nadobudnutia parcely č. XXXX/X, parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/XX z dôvodov, ktoré sú uvedené v článku I. bode 1, ich vyjadrenia. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že na parcelách, ktoré postupne nadobudol kúpnymi zmluvami, realizoval počas uplynulých rokov investičnú výstavbu. Táto skutočnosť však nemá na posúdenie neplatnosti právnych úkonov podľa ich názoru žiaden vplyv. Zároveň sa domnievajú, že je irelevantné skúmať, či žalobca mal možnosť preveriť si skutočnosť, za akých podmienok úpadca svoj majetok prevádzal a či splnil podmienky, ktoré mu zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ukladal. Zastávajú názor, že protiprávnosť konania úpadcu má zo zákona za následok neplatnosť právnych úkonov, a to nielen právnych úkonov medzi privatizujúcou spoločnosťou (úpadca) a nadobúdajúcou spoločnosťou (neplatnosť Kúpnej zmluvy 1.), absolútnou neplatnosťou postihuje aj „... všetky na ne nadväzujúce právne úkony.“ (ustanovenie § 19a ods. 4 Zákona č. 92/1991 b. v znení neskorších predpisov), a preto je otázka skúmania dobromyseľnosti účastníkov ďalších neplatných právnych úkonov v tomto prípade nedôvodná a nadbytočná, lebo tu preukázateľne neuplynula 10 ročná doba na vydržanie z dôvodu, že správca konkurznej podstaty JUDr. Jana Závodská listom zo dňa 22.1.008, doručeným žalobcovi dňa 28.1.2008 oznámila, že nehnuteľnosti, špecifikované v liste, vrátane parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXXX/XX, zaradila do konkurznej podstaty úpadcu. Ako už uviedli Kúpna zmluva 1 bola uzatvorená dňa 31.1.1998 a právne účinky nadobudla vkladom do katastra nehnuteľností dňa X.X.XXXX, a preto majú za to, že dňom XX.X.XXXX bola lehota na vydržanie nehnuteľností pretrhnutá a žalobca sa vydržania nemôže úspešne domôcť. Na pojednávaní navrhla vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu parcely vedené na LV XXXX a to parcely č. XXXX/XX o výmere XXX mX, XXXX/X o výmere XXXX m2, XXXX/X o výmere XXX m2 a z parcely č. 16340/15 výmeru vo výške 69 m2. Súd na základe uznania žalovanou postupoval v súlade s ustanovením § 153a ods. 1 O.s.p. a výrok rozsudku, ktorým boli vylúčené nehnuteľnosti z konkurznej podstaty v tomto rozsudku neodôvodňoval na základe § 157 ods. 4 O.s.p. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, stanoviskami účastníkov a zistil nasledovné: Konkurz na majetok dlžníka GEOCONSULT a.s., Werferova 1, Košice, IČO: 31 651 194 bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K 43/98-14 zo dňa 17.3.1999 a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Ľudmila Droppová. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4K/43/1998-239 zo dňa 14.9.2007 bola do funkcie nového správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. Jana Závodská. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 4K/43/1998-299 zo dňa 11.2.2008 bolo uložené žalobcovi v zmysle § 19 ods. 2 ZKV, aby podal žalobu na vylúčenie nehnuteľností uvedených na LV 7924 k.ú. Prešov zo súpisu konkurznej podstaty. Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného predmetom ďalšieho konania bolo rozhodnutie o vylúčení parciel č. XXXX/XX o výmere XXX mX, XXXX/XX o výmere XXX m2, XXXX/X o výmere XXX m2 a XXXXX/XX o výmere XXX m2 (pôvodne parcela o výmere XXX m2 znížená o 69 m2). Z listinných dôkazov súd zistil, že zo zmluvy o predaji podniku č. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorú uzavreli Fond národného majetku a GEOCONSULT a.s. (úpadcom) podľa zákona č. 92/91 Zb. okrem iného došlo aj k prevodu nehnuteľného majetku na úpadcu. V zmluve bola zakotvená aj povinnosť zákazu nescudzovať nadobudnutý majetok bez súhlasu Fondu národného majetku do tej doby, kým nebude uhradená kúpna cena. Vklad týkajúci sa prevodu nehnuteľnosti z tejto zmluvy bol povolený Okresným úradom v Prešove katastrálnym odborom dňa X.X.XXXX. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi úpadcom a kupujúcim GEOCONSULT IGHP, a.s., zo dňa XX.X.XXXX boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na kupujúceho s tým, že vklad v katastri bol povolený dňa X.X.XXXX. Následne zo spoločnosti GEOCONSULT IGHP, a.s. boli realizované prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam až k žalobcovi, ktorá okolnosť je medzi účastníkmi konania nesporná. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty v konkurznom spise dňom 23.1.2008 rozšírila konkurznú podstatu o vyššie uvedené nehnuteľnosti s poznámkou podľa § 19 ods. 2 ZKV o nárokoch. Správkyňa konkurznej podstaty doručila žalobcovi oznámenie o rozšírení konkurznej podstaty, ktorú prevzal dňa 28.1.2008, ktorá okolnosť je taktiež nesporná. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od povolenia vkladu na prvého kupujúceho GEOCONSULT IGHP a.s. od úpadcu, t.j. od povolenia vkladu dňa 9.2.1998 až do 28.1.2008, kedy sa žalobca dozvedel, že nie je dobromyseľný, neuplynula doba 10 rokov, teda neprešla 10-ročná lehota na vydržanie, tak ako to ustanovuje § 134 OZ. Pri rozhodovaní súd dospel k záveru, že úpadca uzatvoril neplatnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou GEOCONSULT IGHP, a.s., a následne sú neplatné všetky právne úkony, ktorými sa s nehnuteľnosťou disponovalo a že právni predchodcovia žalobcov nemohli byť v držbe sporných nehnuteľností dobromyseľní po dobu najmenej desiatich rokov. Pokiaľ ide o právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy so spoločnosťou GEOCONSULT IGHP, a.s. a následnej neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktorými sa spornými nehnuteľnosťami disponovalo, opiera súd tento právny záver na základe ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej iba zákona), do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb,, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom privatizovaného majetku možný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený potup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti, alebo jeho vklad do odchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný. Podľa § 19a ods. 3 zákona, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Podľa § 19a ods. 4 zákona, úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Pokiaľ ide o žiadosť úpadcu o udelenie súhlasu FNM SR, vykonané dokazovanie súdu (č.l. 43) nepreukázalo, že úpadca požiadal FNM SR o súhlas na predaj majetku. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, zo spisového materiálu vyplýva, že FNM SR si v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu - GEOCONSULT IGHP, a.s. uplatnil pohľadávku vo výške 13 173 369,86 Sk ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa Zmluvy o predaji podniku č. XXXX/XXXX, z ktorej nesplatená kúpna cena bola uplatnená vo výške 11 900 000 Sk. Celková kúpna cena bola v zmluve o predaji majetku dohodnutá vo výške 13 900 000 Sk, pričom prvá splátka bola splatná do 30 dní od podpísania zmluvy, t.j. do XX.X.XXXX a do XX.XX.XXXX, t.j. do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola splatná aj druhá splátka vo výške 1 000 000 Sk. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bola splatná kúpna cena vo výške 2 mil. Sk a v tejto výške aj bola uhradená. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi úpadcom a GEOCONSULT IGHP, a.s., Košice bola kúpna cena dohodnutá vo výške 7 mil. Sk, ktorá bola splatná v splátkach, pričom do dňa vyhlásenia konkurzu boli splatné dve splátky v celkovej sume 2 000 000 Sk. Podľa § 19a ods. 3 zákona bol úpadca sumu 2 mil. Sk povinný uhradiť FNM SR. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvú splátku vo výške 1. mil Sk úpadca uhradil pred uzavretím zmluvy medzi úpadcom a GEOCONSULT IGHP, a.s. a časť kúpnej ceny vo výške 2 mil. Sk, ktorú mal úpadca obdržať od GEOCONSULTU IGHP, a.s. mal uhradiť FNM SR, a teda ku dňu vyhlásenia konkurzu mal uhradiť sumu 3 mil. Sk, avšak, ako je uvedené, uhradil iba sumu 2 mil. Sk. Z uvedeného súd vyvodil záver, že úpadca kúpnu cenu, ktorú obdržal od GEOCONSULT IGHP, a.s., Košice, nepoužil na úhradu kúpnej ceny pre FNM SR, a teda aj keby mu FNM SR udelil súhlas na predaj majetku, tak úpadca porušil zákonnú povinnosť uvedenú v § 19a ods. 3 zákona, keď získané prostriedky nepoužil prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútny neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený a posudzuje sa so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, pritom zákonom sa tu myslí nielen Občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. V prejednávanom prípade ide o zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právnej ochrany žalobcu, prednesený právnym zástupcom, súd ich považoval za právne irelevantné. Obdobne aj námietku žalobcu o prípadnom problematickom speňažovaní predmetného majetku v konkurze, z dôvodu zastavania pozemkov, ktoré by bolo potrebné odstrániť, je neopodstatnená. Súd poukazuje na to, že v tomto konkurznom konaní sa v obdobných veciach, bez akýchkoľvek právnych problémov, bez odstraňovania stavieb, sa v súlade s prísl. ustanoveniami ZKV speňažujú samostatné pozemky - nehnuteľnosti ako veci podľa § 119 ods. 2 OZ. Súd dospel k záveru, že právny úkon spočívajúci v uzavretí zmluvy medzi GEOCONSULTOM a.s. (úpadcom) a kupujúcim GEOCONSULT IGHP je absolútne neplatným právnym úkonom, tak ako je to uvedené v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň bolo preukázané, že žalobca tento neplatný právny úkon nepreklenul ani vydržaním a to z dôvodu, že nesplnil zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 134 OZ spočívajúcej v nepretržitej dobromyseľnej držbe počas 10 rokov, na základe čoho návrh na vylúčenie veci ako nedôvodný zamietol. Súd pri rozhodovaní vychádzal z predbežnej otázky, že vlastníctvo pozemkov pri neplatnom právnom úkone prináleží úpadcovi. Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (1Obo 87/2010 zo dňa 6.10.2010 a 2 Obo 17/2012 zo dňa 30.4.2012). Súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pričom postupoval podľa ustanovenia § 150 O.s.p.. Dôvody osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal spočívajú v tom, že správca konkurznej podstaty bol povinný postupovať podľa § 19 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. a až na základe predložených listinných dôkazov po podaní žalobného návrhu tento zistil, že dôvody udávané žalobcom ohľadom vylúčených parciel sú dôvodné. Správca konkurznej podstaty je totiž povinný aj v pochybnostiach zapísať do súpisu konkurznej podstaty majetok v zmysle § 18 ZKV a preto nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť, že v priebehu konania sa preukáže oprávnenosť nároku žalobcu. Poučenie: Proti rozsudku, proti výroku o vylúčení vecí z konkurznej podstaty, vydanému na základe uznania odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, v ktorom popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí návrhu a trovám možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.