Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/183/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201167 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judita Juráková, členov JUDr. Jozef Kuruc, JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: X.. X.. X. A., B. X. Q. XX, E., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., Žriedlova č.3, Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Námestie Štefana Kluberta 7, Levoča, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.ÚVTOS a ÚVV-84/1-2012 zo dňa 1.8.2012, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaného riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči na základe podaného odvolania žalobcu podaného proti disciplinárnemu rozkazu vedúceho oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči č.3 zo dňa 4.11.2010 rozhodol tak, že prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods.1 písm.b/ z.č. 73/1998 Z.z. - zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov a odvolanie zamietol s poukazom na ust. § 243 ods.4 zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vojenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolateľ sa dopustil krivej výpovede za účelom vyvinenia práp. Q. z disciplinárneho previnenia a krivého obvinenia ppor. J., ktorého označil ako zodpovedného za plnenie, za ktoré bol disciplinárne potrestaný práp. Q.. Uvedeným konaním odvolateľ závažne a hrubo porušil základné povinnosti policajta stanovené zákonom č.73/1998 Z.z. uvedené v ust. § 48 ods.3 písm.f/, g/, h/ a i/ a služobnú prísahu. Uviedol ďalej, že disciplinárne opatrenie bolo vydané v súlade s ust. § 241 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., ak chýbala úradná pečiatka, resp. iný údaj na tomto rozhodnutí, odvolateľovi nič nebránilo podľa ust. § 241 ods.2 cit. zákona požiadať o nápravu, resp. o opravu chyby. Preto túto námietku považoval za irelevantnú. Žalovaný sa v podstatnej časti svojho rozhodnutia zaoberal so zamietnutým návrhom práp. Q. vo veci obnovy konania. Dôvodom disciplinárneho potrestania menovaného bolo porušenie základných povinností príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže uvedené v § 48 ods.3 písm.a/ a e/ zákona č.73/1998 Z.z. pri výkone štátnej služby dňa 9.2.2010. V uvedený deň boli práp. Q. spolu s ppor. A. ako veliteľom eskorty, velení denným rozkazom riaditeľky ústavu na vonkajšie nestrážené pracovisko s dozorom SALEV, s.r.o., kde došlo ku konfliktu medzi odsúdenou Š. a civilným zamestnancom uvedenej spoločnosti, ktorý ju verbálne napadol. Uvedenú skutočnosť však práp. Q. neoznámil napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala z interného predpisu - smernice na výkon služby na pracovisku SALEV, s.r.o.. Levoča uvedená v článku 3 písm. j/ „pravidelne podávať hlásenie veliteľovi zmeny o situácii na pracovisku a to po príchode na pracovisko, cez obedňajšiu prestávku, pred odchodom z pracoviska a v prípade vzniku mimoriadnej situácie“. O incidente informovali po návrate do ústavu až samotné odsúdené, zaradené na tomto pracovisku, a to ppor. X., vedúceho odborného referenta referátu zamestnávania, výroby a odbytu ústavu a kpt. F.. O.. Pokiaľ ide o samotný incident, ktorý sa odohral na uvedenom pracovisku dňa 9.2.2010, odvolateľ najprv uvedené poprel, že vedel o tomto incidente a až po následnom vyšetrovaní vo veci disciplinárneho konania voči Q. uvedené priznal, že o tejto skutočnosti vedel na základe disciplinárneho konania, ktorý sa viedol voči práp. Q.. Odvolateľ (žalobca) pri pohovore dňa 5.10.2010 uviedol, že dňa 9.2.2010 bol na istý čas, nepamätá si presne, ale určite viac ako pol hodinu, vystriedaný na stanovišti ppor. J. z dôvodu, že musel ísť na ošetrenie k zubnému lekárovi. Po jeho návrate mu ppor. J. oznámil, že sa na pracovisku vyskytol konflikt medzi odsúdenou a civilným zamestnancom, ktorý on už ale vyriešil a bude o tom informovať nadriadených v ústave. V tom čase (9.2.2010) uvedenú skutočnosť nepokladal za dôležitú, ktorú by mal oznamovať. Až na základe disciplinárneho konania vo vzťahu k práp. Q. k tejto skutočnosti chcel vypovedať. Vyšetrenie F.. O. dňa 10.2.2010 odvolateľ tvrdil, že o žiadnom konflikte nemá vedomosť, na uvedenú citáciu svojho vyjadrenia sa presne nepamätal a nevie čo uviedol do vyjadrenia zo dňa 1.3.2010. Vzhľadom na rozporuplné tvrdenia odvolateľa nemožno považovať takéto tvrdenie za prejav čestnosti deklarovanej v služobnej prísahe, ani za prejav nestrannosti výkonu štátnej služby, ak za neplnenie služobných povinností jedným z príslušníkov zboru má byť vyvodená disciplinárna zodpovednosť voči inému príslušníkovi zboru. Navyše fakt, že informáciu o incidente na pracovisku v čase jeho vzniku zamlčal a bagatelizoval, pretože ako sám 5.10.2010 vypovedal, že to vtedy nepokladal za dôležité a neskôr časom sa situácia vyhrotila a mal byť za ňu potrestaný práp. Q., ju použil na jeho obranu pred disciplinárnym trestom, nepochybne napĺňa podstatu porušenia povinnosti zdržať sa konania, ktorá by mohla viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo prospech iného. Rovnako skutočnosť, že z hľadiska naplnenia účelu výkonu trestu - nápravy odsúdených a ich resocializácie je dôležité, aby výkon služby v zbore bol realizovaný bezúhonnými a spoľahlivými príslušníkmi, ktorých úlohou je aj zabezpečenie výkonu práv odsúdených, je v konaní odvolateľa ďalšou priťažujúcou okolnosťou. Uvedený incident nadriadeným sám ako veliteľ eskorty nadriadený všetkým príslušníkom zaradeným na výkon služby na pracovisku a zodpovedný za výkon služby a služobnú disciplínu podľa čl. 3 písm. o/ a p/ Smernice neohlásil napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladá citovaný článok Smernice pod písm. j/. Odvolateľ bol v tejto oznamovacej povinnosti nečinný. Žalovaný sa vyjadril k žalobe dňa 15.5.2013, v tomto vyjadrení zotrval na svojom stanovisku, ktoré bolo predmetom odvolacieho rozhodnutia žalovaného s tým, že v závere svojho vyjadrenia uviedol, že dôvody - porušenie povinnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 48 ods.3 písm.f/, g/, h/ a i/ zákona o štátnej službe, pre ktoré bolo disciplinárne opatrenie disciplinárnym rozkazom žalobcovi uložené, sú v napadnutom rozhodnutí jasne konkretizované popísaním správania sa žalobcu v čase, keď pri spoločnom výkone služby došlo k disciplinárnemu previneniu iného príslušníka a tiež v čase, keď žalovaný viedol disciplinárne konanie voči tomuto príslušníkovi (Q.), ako i v čase vedenia konania o povolení obnovy disciplinárneho konania voči tomuto príslušníkovi. Konštatovanie o chabosti dôkazov, resp. o založení napadnutého rozhodnutia na dvoch, aj to nepriamych dôkazoch neobstojí, nakoľko dôkazy v disciplinárnom konaní boli vykonané a vyhodnotené v súlade so zákonom o štátnej službe. Podstata porušenia služobných povinností žalobcu nespočívala v tom, od koho a v akom čase sa o incidente dňa 9.2.2010 dozvedel, ktorý bol povinný ohlásiť, ale že si túto povinnosť v rozpore so služobnými predpismi nesplnil a dokonca svoju vedomosť o tejto skutočnosti poprel. Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že žaloba nebola dôvodná. Žalobca vytýka žalovanému, že v ďalšom konaní po zrušení rozhodnutia krajského súdu č. 6S/43/2011 zo dňa 29.9.2011 sa prvostupňový správny orgán neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože namiesto toho, aby žalovaný dostatočne a objektívne zistil skutkový stav veci, ktorý žalobca celý čas napádal, žalovaný svoje nové rozhodnutie len dôkladnejšie odôvodnil. Ďalej žalobca tvrdí, že k dôkazom, ktoré vymenoval pod bodmi 1 až 5 na druhej, tretej strane žaloby sa nemal možnosť vyjadriť, ovplyvniť ich obsah, či v danom čase si ich prečítať, požadovať opravu a doplnenie alebo ich autentickosť potvrdiť svojim podpisom. Ďalším žalobným dôvodom bola skutočnosť, že rôzne vyjadrenia, ktoré mal žalobca údajne povedať, žalobca povedal v rámci disciplinárneho konania vedeného proti jeho kolegovi ppor. Q., nie v rámci disciplinárneho konania, vedeného alebo začatého proti nemu. Výpoveď žalobcu, ktorou žalobca vypovedal pred poradnou komisiou dňa 22.4.2010 a 5.10.2012, je potrebné z hľadiska jej právnej povahy posúdiť ako svedeckú výpoveď taktiež podľa správneho poriadku. Žalobca v disciplinárnom konaní vedenom proti Q. nebol poučený, že vypovedá ako svedok. Takáto výpoveď nemôže byť použitá ako dôkaz, nielen v disciplinárnom konaní jeho kolegu, ale vôbec nemôže byť táto výpoveď použitá ako dôkaz v žiadnom konaní, teda ani v disciplinárnom konaní proti nemu samotnému. Samotný záznam zo dňa 7.10.2010 iba kopíruje obsah nezákonne získaných dôkazov. Žalobca namieta zákonnosť a priamosť vyššie uvedených „dôkazov“, na ktorý žalovaný správny orgán zakladá svoje nové rozhodnutie. Žalovaný v novom rozhodnutí nijako nekonkretizoval, ktorú povinnosť z vyššie uvedených povinností a ktorý svojim konaním mal žalobca porušiť. Taktiež nie je jasné, kedy k porušeniam týchto povinností malo zo strany žalobcu dôjsť a kedy sa o nich žalovaný správny orgán mohol dozvedieť. V tomto kontexte žalobca opakovane poukazuje na to, že správny orgán nedodržal 30 dňovú zákonnú lehotu na vydanie disciplinárneho opatrenia. V súvislosti s dokazovaním poukázal na vyjadrenie kpt. F.. O., ako aj výpoveď ppor. Ľ. J.. Zo žalobných dôvodov žalobcu vyplýva, že žalobca poukazuje na dôkazy, ktoré už v prvostupňovom správnom rozhodnutí boli konkretizované, ide o zmenu výpovede žalobcu v čase, keď nastal incident a tesne po ňom (v čase keď došlo k šetreniu uvedenej udalosti dňa 10.2.2010) a obsahu ktorého je vyslovene uvedené, že žalobca menil obsah pôvodných vyjadrení a výpovedí podaných počas disciplinárneho konania s príslušníkom práp. Q., dokonca spísal čestné vyhlásenie za účelom vyvinenia práp. Q. z disciplinárneho previnenia a s úmyslom uznať zodpovedným za konanie práp. Q. príslušníka ppor. J.O.. V súvislosti s čestným prehlásením v novom rozhodnutí sa žalovaný s uvedeným čestným prehlásením už nezaoberal, ale prekvalifikoval správanie sa žalobcu na krivú výpoveď za účelom vyvinenia práp. Q. s disciplinárneho previnenia a krivého obvinenia ppor. J., ktorého žalobca označil ako zodpovedného za konanie, za ktoré bol disciplinárne potrestaný práp. Q.. Súd bol toho názoru, že bola splnená základná podmienka pre uloženie disciplinárneho opatrenia v súvislosti s ust. § 48 ods.3 písm.f/ zákona č.73/1998 Z.z., pretože v danom prípade žalobca nepravdivo uvádzal skutočnosti, týkajúce sa plnenia služobných povinností iných príslušníkov. Dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu boli získané zákonným spôsobom. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm.f/ zák.č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak žalobca nepravdivo uvádzal skutočnosti, aby „pomohol“ v disciplinárnom konaní ppor. Q., z uvedených dôvodov je naplnená skutková podstata uvedeného zákonného ustanovenia, teda zneužil informáciu získanú v súvislosti s výkonom služby na prospech iného tak, aby pomohol tomuto kolegovi aby nebol disciplinárne stíhaný svojimi výpoveďami, ktoré v priebehu disciplinárneho konania vo vzťahu k nemu menil. Vzhľadom na to, že žalobca bol veliteľom eskorty, súd je toho názoru, že aj bez ohľadu na to, či uvedení policajti, ktorí boli v tom čase pri výkone štátnej služby ako dozorujúci v uvedenej firme, po návrate z ošetrenia žalobca bol povinný získať informácie, či sa neudialo na pracovisku niečo neobvyklé (udialo sa to, že odsúdená bola napadnutá), teda uvedený incident aj bez ohľadu na to, či by mu Q. alebo J. túto skutočnosť oznámili, zo zákona je povinný vykonávať štátnu službu nestranne, dodržiavať služobnú disciplínu, čo je uvedené v prísahe policajta a má sa zdržať konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím sa naplnila aj skutková podstata ust. § 48 ods.3 písm.g/, h/ a i/ citovaného zákona. Podľa ust. § 241 ods.5 citovaného zákona, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak chýbajúca náležitosť rozhodnutia bola u žalobcu zistená, túto povinnosť mohol odstrániť podľa citovaného zákonného ustanovenia tak, že by originál takého rozhodnutia predložil na opravu príslušnému orgánu policajného zboru. Ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán získal dôkazy vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu žalobcu zákonným spôsobom, o týchto skutočnostiach bol žalobca upovedomený, ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 22.3.2010 a 5.10.2010, následne 7.10.2010. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie zo dňa 23.10.2010, ktorým Z. H. prehlasuje, že policajti J. a Q. boli prítomní pri ospravedlnení sa Z. odsúdenej Š., uvedené čestné prehlásenie pre disciplinárne konanie, týkajúce sa tak Q., ako aj žalobcu, nemá vypovedaciu hodnotu, pretože len deklaruje stav, teda objektívnu skutočnosť, že uvedení policajti v tom čase mali službu. Ďalšie čestné prehlásenie zo dňa 22.9.2010, ktorým F.. X. A. prehlasuje skutočnosti, že v čase incidentu sa nenachádzal na pracovisku, je tiež len deklarujúcim čestným prehlásením, ktorým sa osvedčuje to, že žalobca nebol prítomný v tom čase na pracovsiku, ale kauzálne nemá súvislosť ani vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k ostatným výpovediam žalobcu, ktorým v podstate kryl správanie sa Q.. Tvrdenie žalobcu, že nebol vypočutý ako svedok, nezodpovedá pravde, pretože zo záznamu o oznámení rozhodnutia zo dňa 5.11.2010 (č.l. 19) je uvedené, že po vyhlásení disciplinárneho rozkazu ppor. X.. A. uviedol, že porozumel poučeniu aj dôvodom vyhlásenia disciplinárneho rozkazu, ale odmieta ho písomne potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodom uloženia disciplinárneho opatrenia, uvedené v disciplinárnom rozkaze. Záverom súd uvádza, že pokiaľ ide o namietanú preklúziu práva, k preklúzii práva nedošlo, pretože správny orgán sa o krivom obvinení príslušníkov dozvedel dňa 5.10.2010, pričom do 30-tich dní bol vydaný aj disciplinárny rozkaz, teda dňa 4.11.2010. Podľa ust. § 57 ods.1 citovaného zákona (zákon č.73/1998 Z.z.) za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30-tich dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca mohol požiadať ministra podľa ust. § 59 ods.3 cit. zákona aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia, čo žalobca nevyužil. Je súčasne potrebné zdôrazniť, že pokiaľ prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nevykonávali žiadne nové dôkazy, ako to namietal žalobca v žalobe, uvedené nebolo potrebné, vzhľadom na to, že v administratívnom spise bol dostatok dôkazov z výpovedí príslušných policajtov k tomu, aby správny orgán vyvodil záver z akých dôvodov došlo k porušeniu služobných povinností všetkých policajtov, ktorí v tom čase vykonávali službu a následne u žalobcu, z akých dôvodov došlo k porušeniu služobných povinností, ktoré boli podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí a postačovali v vyvodeniu záveru ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe nenapadol druh disciplinárneho opatrenia - zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov, ktoré podľa názoru súdu je prísnejší trest ako bol uložený ppor. Q., preto s otázkou druhu uloženia disciplinárneho opatrenia sa nezaoberal (§ 53 ods.1 písm.b/ cit. zákona). Podľa ust. § 47 zák.č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 52 ods.1, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa ust. § 56 ods.1 a 2 zákona č.73/1998 Z.z.; pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu žalovaného a po vyhodnotení dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru, že konanie, ktoré bolo žalobcovi kladené za vinu, bolo v správnom konaní dostatočným spôsobom preukázané obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Podstatnou skutočnosťou pre uloženie disciplinárneho opatrenia bolo to, že policajti, ktorí v inkriminovanom období 9.2.2010 vykonávali službu na pracovisku SALEV s.r.o. neohlásili v čase incidentu napadnutie odsúdenej zamestnancom firmy, uvedení policajti tento incident neoznámili bezodkladne ústavu, až následne keď odsúdené sa sťažovali pracovníkovi ústavu až po tomto oznámení sa uvedení policajti vyjadrovali ako k tomu incidentu došlo. Dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdili, že predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový a následne aj žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí, boli zadovážené a vykonané v súlade s ustanovením § 238 ods.1 a 2 citovaného zákona a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 238 ods.4 cit. zákona. Podľa ust. § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č.757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.