Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201435 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201435.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Y. Y. N., I.. XX.XX.XXXX O. N., B. Z., N. X. L. (Ď. Y. „.), Š. B. N. L., S. B. I., N. O., B. B. O. N. B. X., I.. X, W. Č. Y., N., N., G. Č. W. B. B. G. T. I. O., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: W.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 25.10.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 25.10.2012 ČAS: W.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Štát n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: W.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 25.10.2012 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR počas hraničnej kontroly pred pracovníkmi T. B. Č. I. G. dňa 27.07.2012 z dôvodu, že v N. bol členom politickej strany a preto bol neustále prenasledovaný, atakovaný zo strany vojakov a žil v nebezpečenstve. Na územie SR pricestoval medzinárodným vlakom z U., ku kontrole predložil svoj cudzinecký pas, o ktorom bolo zistené, že bol pozmenený a povolenie na pobyt Francúzska bolo tiež falošné. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odporca zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa počas vstupného pohovoru. Prihliadol na to, že dôvodom jeho žiadosti je po prvé členstvo v politickej strane Ú. E. X. F. M. B. (Ď.Y. Y. „.), ktorej členom sa stal počas štúdia na univerzite v N. vo februári 2007 kvôli spolubývajúcemu, synovi hovorcu U., s ktorým vykonával osvetu na univerzite a v pobočke strany v N.. V septembri 2008 sa zúčastnil manifestácie, počas ktorej bol políciou zadržaný a po štyroch dňoch prepustený. Koncom marca 2009 na internáte univerzity čelil so spolubývajúcim fyzickému útoku dvoch mužov v uniformách, asi policajtov, ktorí ich bez slova začali biť a striekať na nich slzotvorný plyn a jeden z policajtov zakričal, nech už nehovoria slovo „N.“. Podarilo sa mu ujsť z izby, no bajonetom bol porezaný v podpazuší. V nemocnici sa stretol so zraneným študentom, ktorý mu povedal o fyzických útokoch aj na iných izbách internátu a smrti jedného študenta. Po týždňovom pobyte v nemocnici odišiel na farmu v blízkosti mesta Z., kde žil bez problémov u matkinej priateľky. Od marca 2009 sa už politicky neangažoval. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal tiež druhým dôvodom navrhovateľovej žiadosti s tým, že v decembri 2010 navrhovateľ opustil N. a začal študovať na U.N. G.S. U. O. G.I.T.. Dňa 28.06.2011 mu zomrela matka a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov štúdium prerušil v roku 2012, a to aj z dôvodu, že sa na U. necítil v bezpečí. V marci - apríli 2012 hľadala U.Á. polícia osobu tmavej pleti a preto bol vyvedený z internátu a po preverení jeho osoby bol políciou prepustený. Na základe negatívnych skúseností s políciou a U. občanmi sa pokúšal vybaviť si vízum do Európskej únie a známy v N. mu pomohol vybaviť povolenie na pobyt do Francúzska. Dňa 26.07.2012 vycestoval z U. a na U.-M. hraniciach požiadal o azyl. Ako tretí dôvod navrhovateľ uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život pred štátnymi orgánmi N.. Odporca na základe vyhodnotenia skutočností uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“). Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil aktuálne informácie o U. a politickej situácii v tejto krajine z informácií Migračného úradu, podrobne uvedených v napadnutom rozhodnutí. Z nich bolo zistené, že U. je opozičnou politickou stranou ako jedinou alternatívou k vládnej strane Ľ. M. B. T. F. X. M. prezidenta N.. Navrhovateľ krajinu pôvodu opustil v decembri 2010, kedy v N. nevládlo žiadne zostrené násilie. Správy nasvedčovali tomu, že demonštrácie U. sa často zvrhli k násilnostiam, pri ktorých musela zasahovať polícia, no bežní členovia strany neboli prenasledovaní zo strany štátnych orgánov za svoju činnosť v strane, ak táto nemala kriminálny charakter. Stúpencov U. je v N. až 18 miliónov a nie sú správy o tom, že by bol niekto postihovaný iba v dôsledku príslušnosti k U.. V správach o situácii v N. sa spomínajú násilnosti zo strany vládnych síl, ale aj samotnej opozície, keďže sám opozičný kandidát S. G. z U. odmietol uznať legitímne víťazstvo N. v prezidentských voľbách v roku 2011 a pred voľbami vyzýval k násiliu. Fakt, že v N. prebehli 28.11.2011 prezidentské a parlamentné voľby s medzinárodnými pozorovateľmi, je znakom toho, že politická situácia nie je až taká nedemokratická a že by sa v prípade N. jednalo o diktátora, ktorý získal moc násilím. Podľa vyjadrenia navrhovateľa voči nemu nikdy nebolo vedené trestné konanie, nikdy nemal problémy s armádou, či súdnictvom. V septembri 2008 bol s inými demonštrantami U. zadržaný políciou za účasť na manifeste, no po štyroch dňoch bol bez sankcií prepustený, čo nenapĺňa žiadne známky diskriminácie, ktoré by dosahovali úroveň perzekúcie. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne hodnotil výpovede navrhovateľa a dôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Tvrdenie navrhovateľa, že v marci 2009 mali dvaja muži v policajných uniformách vtrhnúť do izieb na internáte univerzity s použitím slzotvorného plynu a mali ho bodnúť bajonetom, podľa názoru odporcu postráda logickosť a narúša vierohodnosť jeho výpovede. Z dostupných zdrojov sa správnemu orgánu nepodarilo potvrdiť, či sa takýto incident odohral a z tohto obdobia nie sú správy o tak závažných incidentoch z politických dôvodov. Odporca považoval za dosť nepravdepodobné, že by štátne orgány krajiny v prípade eliminácie príslušníkov opozičných strán použili len dvoch príslušníkov polície, čo je v rozpore s dostupnými informáciami. V prípade použitia slzotvorného plynu by útočníci museli mať na hlavách plynové masky a rozprávali by nezrozumiteľne, no podľa výpovede navrhovateľa jeden policajný príslušník kričal, aby už nikdy nevyslovovali meno predsedu U. G.. Počas vstupného pohovoru to navrhovateľ nespomenul. Navrhovateľ by bol paralizovaný slzotvorným plynom a kvôli sťaženému dýchaniu by sa mu nepodarilo opustiť priestor izby bez použitia plynovej masky. Odporca považoval taktiež za nepravdepodobné, že by polícia použila bajonet s profilom polkruhu a preto výpoveď navrhovateľa považoval v tomto smere za nedôveryhodnú. V prípade záujmu štátnych orgánov krajiny o jeho osobu by navrhovateľ nečelil iba jedinému útoku počas dvojročnej činnosti člena U.. Nepodarilo by sa mu bez problémov vybaviť cestovný pas a legálne letecky opustiť krajinu pôvodu, pretože štátne bezpečnostné služby zaviedli v roku 2010 bariéry a kontrolné stanoviská a bol by zadržaný. Navrhovateľ nikdy nečelil praktikám štátnych orgánov, vyplývajúcim zo správ v administratívnom spise. Sám navrhovateľ uviedol, že politickú angažovanosť zanechal v marci 2009 a teda nemohol byť predmetom záujmu štátnych orgánov. Za rozporuplné označil odporca vyjadrenie navrhovateľa ohľadom členského preukazu, ktorý mal získať v roku 2007. Podľa jeho tvrdení vlastní členský preukaz modrej farby, no U. vydáva členom členské karty len v bielej farbe. Ďalej odporca uviedol, že v marci 2009 sa navrhovateľ odsťahoval k matkinej priateľke na farmu, kde žil bez problémov a nebol nútený opustiť krajinu pôvodu. Navrhovateľ tiež uviedol, že si vybavil víza do Tuniska, no nepodarilo sa mu včas vycestovať z N., ale za účelom štúdia odišiel študovať na U.. Navrhovateľ nebol nútený opustiť krajinu pôvodu, pretože od marca 2009 nebol politicky aktívny a nečelil žiadnym problémom. V decembri 2010 odišiel z N. študovať na U.. Podľa záveru odporcu, ak navrhovateľ ním prezentované dôvody vyriešil tým, že odišiel do iného štátu, kde zjavne nehrozia akékoľvek zásahy štátnych orgánov N., udelenie azylu nie je možné. Sám navrhovateľ sa ochránil pred prípadnou hrozbou a medzi prezentovaným dôvodom jeho odchodu z krajiny a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné. Ohľadom druhého dôvodu žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu na území SR, že na území U. čelil problémom s obyvateľmi a štátnymi orgánmi tejto krajiny, podľa záveru odporcu tieto možno považovať z hľadiska posudzovania jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany ako občanovi N. za absolútne irelevantné, pretože na U. vycestoval za účelom štúdia. O poskytnutie medzinárodnej ochrany na U. nepožiadal a žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo bol nútený opustiť krajinu, okrem nedostatku finančných prostriedkov. Navrhovateľ si zabezpečil falošné francúzske povolenie k pobytu, s cieľom dostať sa na Slovensko. Odporca osobu navrhovateľa označil za nedôveryhodnú. Odporca zohľadnil tiež stanovisko právnej zástupkyne navrhovateľa, že tento má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov tým, že pôsobil v opozičnej strane, verejne kritizoval zriadenie v N. a preto jeho politické presvedčenie bolo známe štátnym zložkám a preto bol subjektom prenasledovania. Odporca individuálne preskúmal prípad navrhovateľa so zohľadnením aktuálnej situácie v krajine pôvodu a dospel k záveru, že v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákone o azyle. Výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca dospel k záveru, že v prípade návratu do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí mučenie ani neľudské zaobchádzanie, pretože nebol trestne stíhaný a ani sa nedopustil takého konania, ktoré by k tomu viedlo. Problémy navrhovateľa s políciou v marci 2009 nepredstavovali takú závažnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by mu hrozilo vážne bezprávie. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že navrhovateľ v krajine pôvodu žil ešte rok a až potom ju opustil. Podľa názoru odporcu, všeobecne deklarované príčiny subjektívnych obáv navrhovateľa z možnej ujmy v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, postrádajú akúkoľvek objektívnu príčinu odôvodnenosti jeho strachu, t. j. v jeho prípade absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Tento záver odporca odôvodnil bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu, vyplývajúcou z informácií, uvedených v rozhodnutí odporcu. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ krajinu opustil s platným pasom z dôvodu štúdia v zahraničí a v prípade návratu s týmto platným pasom aj po dlhšej dobe by nemal mať žiadne problémy pri svojom návrate. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 12.12.2012 opravný prostriedok prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a žiadal rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, na základe toho nesprávne vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodného a z uvedeného dôvodu sa riadne nezaoberal jeho dôvodmi na udelenie azylu, teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke. V opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na skutočnosti ním uvádzané pri jeho výsluchu pred odporcom z dôvodu, že existuje reálna hrozba jeho prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov ako člena opozičnej politickej strany U. a preto existuje odôvodnená obava z prenasledovania. Odporca neudelenie azylu odôvodnil tiež vyhodnotením navrhovateľa ako nedôveryhodného, na základe subjektívneho posúdenia povereného pracovníka správneho orgánu, nepodloženého objektívne zisteným stavom veci. Odporca aj uviedol, že sa zaoberal stanoviskom právnej zástupkyne, no v ňom boli uvedené citácie z informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že členovia strany U. sú vystavení prenasledovaniu, k čomu sa odporca nevyjadril a neodôvodnil, prečo sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne. Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ namietal poukazom na § 8, § 2 písm. d/ zákona o azyle a § 32 Správneho poriadku, že v N. nie je demokratické zriadenie a príslušníci strán, odporujúci vládnucej strane, sú unášaní, mučení a zabíjaní a preto navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 07.01.2013, doručeného odvolaciemu súdu dňa 11.01.2013, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Správny orgán argumentoval všetkými dôvodmi žiadosti navrhovateľa s tým, že po objektívnom a komplexnom vyhodnotení navrhovateľovej výpovede boli jeho tvrdenia, že mu v krajine pôvodu hrozí politická perzekúcia, vyhodnotené ako nedôveryhodné. Navrhovateľ sa síce sťažoval na celkovú, všeobecne nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, avšak obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do N. sa mu nepodarilo opodstatniť, rovnako ako skutočnosti, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu mal byť vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. Dočasne zhoršená politická situácia v dôsledku konania prezidentských volieb, ani stresy z dôvodu konfliktných situácií v krajine, i keď podopreté prehlásením žiadateľa o tom, že by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine, nie sú dôvodom na to, aby podľa názoru odporcu zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v Slovenskej republike, ktorú si po nezákonnom vstupe na jej územie vybral za svoju cieľovú krajinu. Pojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na deň 20.03.2013, sa zúčastnil navrhovateľ a zástupkyňa navrhovateľa - poverená zamestnankyňa Centra právnej pomoci, zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré žiadal uskutočniť v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu vypovedal o svojej činnosti v opozičnej strane U. a o zlej situácii v krajine pôvodu, aj v súvislosti s voľbami prezidenta N.. Vypovedal tiež o tom, že keď zistil, že zložky tajnej polície sú mu na stope, po dlhom ukrývaní sa rozhodol krajinu opustiť a odísť na U., kde sa však stal obeťou policajnej represie po bitke medzi U. a africkými študentmi. Z toho dôvodu sa rozhodol pricestovať na Slovensko na základe falošného preukazu a tvrdil, že jeho destináciou nebolo Francúzsko, ale demokratický štát. Namietal, že v prípade návratu do N. jeho život by bol ohrozený, pretože tajná polícia monitoruje svojich občanov, najmä tých, ktorí pobudli istý čas v Európskej únii a častokrát sú obvinení z podpory opozície len kvôli tomu, že bývali istý čas v Európe. Svoje tvrdenia zhrnul tak, že v krajine neexistuje sloboda tlače, neexistujú nezávislé súdy, vládna moc má pravdu, väznice sú plné neodsúdených, ale uväznených ľudí, mnohí jeho priatelia sú už mŕtvi a aj v jeho prípadnom návrate by ho vládna moc neváhala mučiť, či zabiť a preto žiadal na Slovensku o azyl. Poverená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na návrhu, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku mala za to, že odporca vec nesprávne právne posúdil pri nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, keď dospel k záveru, že navrhovateľ je osobou nedôveryhodnou napriek tomu, že uvádzal také skutočnosti o krajine pôvodu - N., ktoré sú v súlade s odporcom zabezpečenými správami o krajine pôvodu a teda záver odporcu je aj v rozpore so spisovým materiálom. Zámena slovosledu v názve strany nemôže viesť k záveru odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Trovy konania si neuplatnila. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd uvádza, že podľa jeho názoru tieto námietky nie sú dôvodné. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Navrhovateľ svoju žiadosť odôvodňoval príslušnosťou k opozičnej strane U., ktorej bol radovým členom. V septembri 2008 podľa tvrdenia navrhovateľa bol s inými demonštrantami tejto strany zadržaný políciou za účasť na manifestácii, no po štyroch dňoch ho bez sankcií prepustili. V marci 2009 mal potom čeliť problémom s políciou a dvoma mužmi v policajných uniformách, ktorí ho mali na izbe internátu napadnúť za použitia slzotvorného plynu a bodnúť bajonetom. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti odporca vo svojom rozhodnutí vyhodnotil a podrobne poukázal na to, že jeho tvrdenia postrádajú logickosť a narúšajú vierohodnosť jeho výpovedí. Odporca vo svojom rozhodnutí pritom zdôraznil, že navrhovateľ si bez problémov vybavil cestovný pas a legálne letecky opustil krajinu pôvodu napriek bezpečnostným opatreniam štátu na letiskách, pričom navrhovateľ politickú angažovanosť zanechal v marci 2009 a nemohol byť predmetom záujmu štátnych orgánov, keď členov alebo stúpencov U. je niekoľko miliónov, údajne až 18 miliónov. Navrhovateľ v decembri 2010 odišiel z N. študovať na U.. Tým sa aj sám ochránil pred prípadnou hrozbou a medzi prezentovaným dôvodom odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl, uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné. Nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa odôvodnil odporca vo svojom rozhodnutí rozporuplným vyjadrením navrhovateľa ohľadom členského preukazu, skutočnosťou, že si zabezpečil falošné francúzske povolenie k pobytu, no tvrdil, že jeho cieľom bolo dostať sa na Slovensko. Odporca zdôraznil tiež výpovede navrhovateľa ohľadom jeho činnosti ako člena U., hoci od marca 2009 nebol politicky aktívny a nečelil žiadnym problémom na farme matkinej priateľky. Nelogicky tiež vyznievali jeho tvrdenia ohľadom vycestovania do G.. K stanovisku právnej zástupkyne odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal všetky skutočnosti, týkajúce sa navrhovateľa individuálne so zohľadnením aktuálnej situácie v krajine pôvodu. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby, nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Navrhovateľ legálne vycestoval z N. na U. v decembri 2010. Navrhovateľ sa teda presídlil do iného štátu na obdobie niekoľkých rokov, podľa dĺžky štúdia, v ktorom zjavne akékoľvek zásahy štátnej moci N. nehrozili, pričom na U. sa zdržiaval viac ako jeden rok a preto udelenie azylu nie je možné z dôvodu, že po prvé sám navrhovateľ sa ochránil pred prípadnou hrozbou a po druhé, medzi prezentovaným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné. Skutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na U., respektíve z nedostatku finančných prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na U. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa na U. vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú U. orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. U. je členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou U. právneho systému. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava. Odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území N. L. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti i krajskému súdu, v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle a ako to namietal navrhovateľ na pojednávaní krajského súdu. Nedôvodnou je preto aj odvolacia námietka, že navrhovateľ uvádzal také skutočnosti o krajine pôvodu, ktoré sú v súlade s odporcom zabezpečenými správami o krajine pôvodu a preto záver odporcu je v rozpore so spisovým materiálom, pričom odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci keď dospel k záveru, že navrhovateľ je osobou nedôveryhodnou. Krajský súd k tomu uvádza, že odporca sa zaoberal individuálnymi okolnosťami žiadosti navrhovateľa, ktorý od marca 2009 zanechal politickú angažovanosť a ešte pred prezidentskými voľbami odišiel v decembri 2010 legálne na U.. Odporca osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nedôveryhodnú pri posudzovaní jeho individuálnych dôvodov žiadosti o azyl, nie z hľadiska všeobecného posudzovania zložitej situácie v N.. V samotnom opravnom prostriedku navrhovateľ namietal iba skutočnosti a ich právne posúdenie v súvislosti s rozhodovaním o udelení azylu, ale nenamietal skutkové, ani právne dôvody neposkytnutia doplnkovej ochrany, ktoré namietal so svojou zástupkyňou až na pojednávaní, hoci v návrhu žiadal napadnutý rozsudok zrušiť aj v časti o neudelení doplnkovej ochrany. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Odporca zistené skutočnosti v svojom rozhodnutí náležite právne odôvodnil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, jeho poverená zástupkyňa si trovy konania neuplatnila, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.