Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200280 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200280.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: A. W. F., E.. XX.XX.XXXX K. A. A., S. X. (Ď. P. „.), S. štátnej príslušnosti, klanovej príslušnosti J., podkmeň M., K., U. K., Č. S.É. T. Z. T. S. B. Z. B. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v A. A., Č. A., S., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") Q.. Z. XXX, XXX XX D., zastúpenej Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-816-10/PO- Ž-2012 zo dňa 11.02.2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-816-10/PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-816-10/PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a citovaného zákona nepredĺžil navrhovateľke doplnkovú ochranu, ktorá jej bola poskytnutá dňa 10.01.2012 rozhodnutím odporcu ČAS: MU-450-15/PO-Ž-2011. Navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru D. požiadala dňa 12.11.2012 o predĺženie doplnkovej ochrany. Pri podaní žiadosti uviedla, že dôvody, pre ktoré jej bola poskytnutá doplnková ochrana stále pretrvávajú. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 06.02.2013 vykonaný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že: - žila v meste A., ktoré opustila z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie a z finančných dôvodov, - v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život zo strany Al Shabaab; ďalej poznamenala, že sa nechce vrátiť domov a že by chcela, aby za ňou prišiel osemročný syn, ktorý žije v S. s jej matkou. Iné dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky navrhovateľka v konaní pred odporcom neuviedla. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca poznamenal, že doplnková ochrana bola navrhovateľke poskytnutá na základe toho, že v prípade osoby navrhovateľky nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol ohrozený jej život alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia súvisiaceho s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, respektíve že by navrhovateľka nebola vystavená vážnemu bezpráviu počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Po podaní žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany však správny orgán v konaní zistil, že podmienky na ďalšie predĺženie doplnkovej ochrany s ohľadom na dikciu ustanovenia § 13a zákona o azyle v prípade navrhovateľky nie sú splnené. Odporcovi po vyhodnotení spisového materiálu vyplynulo, že voči osobe navrhovateľky nebolo vedené trestné konanie, navrhovateľka nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná oficiálnymi štátnymi orgánmi a rovnako nebolo preukázané, že by mala v krajine pôvodu nejaké problémy so S. štátnymi orgánmi. Preto odporca v prípade navrhovateľky hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčil. Podobne vylúčil i hrozbu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky odporca označil za stabilnú, respektíve zlepšujúcu sa. Dodal, že príslušníci Al Shabaab boli vládnymi vojskami vytlačení za hranice mesta A. a že vnútroštátny konflikt opustil teritórium hlavného mesta. Vo vzťahu ku hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu odporca konštatoval v prevažnej miere politickú, hospodársku, ako aj bezpečnostnú situáciu v S.. Uviedol, že situácia v krajine pôvodu navrhovateľky sa od augusta 2011 (kedy sa povstalci z Al Shabaab stiahli z kľúčových pozícií v meste A. a protivládne jednotky získali kontrolu nad viacerými oblasťami krajiny) podstatne zmenila. Správny orgán argumentoval návratom vnútorne presídlených osôb z koridoru W. do mesta A., nárastom počtu obyvateľov v A., zlepšením bezpečnostnej situácie v meste, ako i poskytovanou rozsiahlou humanitárnou pomocou. Taktiež poukázal i na prezidentské a parlamentné voľby (ktoré sa v krajine konali v roku 2012) s tým, že do S. sa vracajú aj medzinárodné mimovládne organizácie, diplomatické misie, ale i členovia somálskej diaspóry, žijúci v zahraničí. Správny orgán záverom rozhodnutia taktiež uviedol, že existencia asymetrických militantných incidentov v meste, ktoré idú na vrub tohto hnutia, nestačí na posúdenie a vyhodnotenie individuálnej situácie v prípade návratu navrhovateľky do A., ako situácie vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Zároveň podotkol, že je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu, lokalizáciu, ako aj štruktúru týchto útokov a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva z tohto titulu. Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi Al Shabaab sú najmä politicky činné osoby a príslušníci armádnych zložiek, pričom hlavným spôsobom boja hnutia sú najmä nástražné výbušné systémy, samovražedné útoky či mínometné útoky. Pri týchto útokoch síce dochádza i k obetiam na civilistoch, avšak je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov. Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil viaceré zdroje, najmä však informácie z Analýzy krajín pôvodu- S. zo dňa 24.08.2012, vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-036 a z analýzy vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-63 zo dňa 29.10.2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka prestala spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, odporca doplnkovú ochranu navrhovateľke v zmysle § 20 ods. 3 citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľke doplnková ochrana v zmysle § 15a ods. 1 písm. e) zákona o azyle zanikla. Opravným prostriedkom zo dňa 01.03.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 04.03.2013, sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-816-10/ PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku argumentovala: - že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci (podľa názoru splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky sa v administratívnom spise odporcu nachádzali iba jednostranné pozitívne a nedostatočné informácie z krajiny pôvodu navrhovateľa s ohľadom na neustále sa meniacu bezpečnostnú situáciu; zároveň dodala, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli dostupné mnohé správy z rôznych zdrojov, potvrdzujúce útoky, samovražedné útoky, ako aj bombardovanie v hlavnom meste A. a v jeho okolí; splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky rovnako trvala na tom, že útoky na hlavné mesto A. so správami o úmrtiach civilistov naďalej pretrvávajú, že Al Shabaab sa k väčšine útokov hlási a že toho času Al Shabaab prešiel na partizánsky spôsob boja; taktiež poznamenala, že odporca pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy postavenie navrhovateľky ako osamelej ženy a v tomto kontexte neposudzoval jej žiadosť a neskúmal hrozby, ktorým by bola vystavená, keby bola nútená vrátiť sa do krajiny svojho pôvodu) a - že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (uvedený odvolací dôvod splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky oprela o skutočnosť, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch nerozhodol tak, aby v rozhodovaní správneho orgánu nevznikali neodôvodnené rozdiely; zároveň poznamenala, že odporca krátko pred vydaním rozhodnutia poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu reálnej hrozby vážneho bezprávia osobám pochádzajúcim z mesta W., vzdialeného iba 25 km od A.). S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľky stále trvajú a že by navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu bola vystavená hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti. Na podporu svojich tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky súdu doložila informácie o krajine pôvodu navrhovateľky (časovo datované k mesiacom júl a október 2012), mapujúce bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky, ako i kópiu listu zo dňa 22.01.2013 od IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“), v rámci ktorej IOM konštatoval, že z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v S. toho času nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti S.P. B. X.. Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-816-10/PO- Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť. Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci realizované tak vykonaním pohovoru s navrhovateľkou, ako i vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľky, ktoré boli založené do spisu. Opätovne poukázal na pozitívne zmeny v bezpečnostnej situácii S. a stabilizáciu situácie v krajine. Zároveň dodal, že navrhovateľke nehrozí vážne individuálne ohrozenie života alebo osobnej integrity z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho alebo medzinárodného konfliktu, a to pre práve prebiehajúcu normalizujúcu a stabilizujúcu sa bezpečnostnú situáciu. K odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, týkajúcej sa skutočnosti, že iným žiadateľom o azyl z toho istého regiónu doplnková ochrana poskytnutá bola, odporca uviedol, že správny orgán nepochybil, ak posudzoval každý prípad individuálne s prihliadnutím na jednotlivé špecifiká. Zároveň odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža/33/2011 a poukázal na rozdiely v bezpečnostnej situácii v rámci jednotlivých častí S. (napr. v meste W.) a na potrebu individuálneho skúmania bezpečnostnej situácie v mieste, kam sa osoba žiadateľa má reálnej aj vrátiť. Vo vzťahu k dokumentu od IOM, predloženého splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľky, správny orgán uviedol, že po jednom roku od vytlačenia teroristov z mesta A. sa dobrovoľne vrátilo do mesta vyše milión jeho pôvodných obyvateľov. Zároveň správny orgán súdu predložil dotazník, ktorým odporca oslovil iné členské štáty Európskej únie a v ktorom sa niektoré štáty vyslovili pozitívne o vykonávaní návratov do S.. Záverom v nadväznosti na námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, že odporca nezobral do úvahy postavenie navrhovateľky ako osamelej ženy, správny orgán udal, že navrhovateľku za osamelú nepovažujem nakoľko v meste A. stále bývajú jej rodinní príslušníci, konkrétne jej matka, syn a súrodenci. Taktiež poznamenal, že navrhovateľka v konaní neuviedla, že by z titulu postavenia ženy mala čeliť hrozbám v krajine pôvodu (navrhovateľka sa naopak odvolávala na všeobecnú bezpečnostnú situáciu a na finančné dôvody) a teda že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny orgán neskúmal žiadosť navrhovateľky nad rámec dôvodov, ktoré mu sama poskytla vo svojich výpovediach. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v spojení s § 156 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1, ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2013 o 10:00 hod.. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V zmysle § 15a ods. 1 zákona o azyle v znení zákona č. 451/2008 Z. z. doplnková ochrana zaniká: a) udelením azylu na území Slovenskej republiky, b) udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany, d) smrťou, e) nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo f) zrušením doplnkovej ochrany. Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle) Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať. Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odporcu v prípade nepredĺženia doplnkovej ochrany v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. f) bod 1 a 2 zákona o azyle, nakoľko navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom neuviedla, že by sa bola v krajine pôvodu dopustila skutku, za ktorý by jej mohol byť uložený trest smrti a preto možno vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Samotná navrhovateľka uviedla, že v S. nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, že by mala v krajine pôvodu nejaké problémy so S. štátnymi orgánmi a teda vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v prípade navrhovateľky bolo možné taktiež vylúčiť. Krajský súd sa do tejto miery stotožnil so závermi odporcu a uvádza, že odporca pri rozhodovaní o tejto otázke považoval do značnej miery tvrdenia samotnej žiadateľky, z ktorých vychádzal, za určujúce. Vo vzťahu k ustanoveniu § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle však krajský súd považoval závery odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné a najmä časovo aktuálne závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľky v mieste jej posledného bydliska- v meste A., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu. Zjavným pochybením v prípade preskúmavaného rozhodnutia bol taktiež charakter doložených správ, z ktorých správny orgán pri písaní rozhodnutia vychádzal (jednalo sa o správy prevažne politického a hospodárskeho charakteru a správy sa len okrajovo venovali bezpečnostnej situácii v krajine- najmä z pohľadu útokov na civilistov po tvrdenom stiahnutí Al Shabaab z kľúčových pozícií v meste A.). Obsahový charakter doložených správ teda krajský súd považuje za nedostatočný a najmä nerelevantný pre možnosť správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej ochrany tak, ako to namietala navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne. So zreteľom na uvedené bude preto v ďalšom konaní povinnosťou odporcu doplniť: - dokazovanie doplnením aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v S., konkrétne v meste A., so zameraním sa na život civilistov, - ako i aktuálne informácie o realizovaní, respektíve nerealizovaní asistovaných dobrovoľných návratov do S., a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľky a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu. Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľky sú/ nie sú dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle a či tieto predstavujú/ nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle. Povinnosťou odporcu v konaní bude taktiež vysporiadať sa s prípisom IOM zo dňa 22.01.2013, v zmysle ktorého sa z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti S. B. X. nerealizujú. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu dotazníka odporcu (s názvom „Ad hoc prieskum o azylovom konaní a návratoch do S.“ zo dňa 30.10.2012), predloženého súdu spolu s vyjadrením k opravnému prostriedku navrhovateľky, konštatuje, že: - Bulharsko: dobrovoľné, ako i nútené návraty NIE SÚ vykonávané, - Malta: dobrovoľné návraty NIE SÚ vykonávané, - Portugalsko: priame návraty NIE SÚ vykonávané, - Slovinsko: dobrovoľné návraty NIE SÚ vykonávané, - Španielsko: návraty NIE SÚ vykonávané, - Holandsko: nútené návraty NIE SÚ vykonávané, dobrovoľné návraty sú považované za možné, - Nórsko: nútené návraty NIE SÚ vykonávané, pri dobrovoľných návratoch Nórska policajná prisťahovalecká služba napomáha, - Švédsko: za rok 2012 zaregistrovalo 4 návraty do S., - Spojené kráľovstvo: nevidí žiadnu prekážku na odsun do akejkoľvek oblasti S.. S ohľadom na uvedené zistenia správneho orgánu bude povinnosťou odporcu vysporiadať sa taktiež i s otázkou realizácie nútených návratov do S.. K námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky ohľadne neposudzovania žiadosti navrhovateľky v kontexte „navrhovateľka ako osamelá ženy“ krajský súd udáva, že nakoľko navrhovateľka v priebehu celého konania pred odporcom zmienenú skutočnosť ani raz neuviedla, odporca nepochybil, ak v odôvodnení rozhodnutia k tomuto tvrdeniu v súlade so zákonnou úpravou stanovisko ani logicky nezaujal. V nadväznosti na druhú odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, týkajúcu sa povinnosti odporcu ako správneho orgánu rozhodovať o skutkovo obdobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, odvolací súd s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sža/33/2011 zo dňa 19.07.2011 záverom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že správny orgán poskytol v iných prípadoch žiadateľom istú formu medzinárodnej ochrany nie je sama o sebe dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia odporcu a taktiež z nej nie je možné vyvodiť záver, že správny orgán nerešpektoval princíp predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorý je uvedený v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tejto súvislosti zároveň súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v azylovom konaní je správny orgán povinný každú žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany posúdiť individuálne. S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 11.02.2013 ČAS: MU-816-10/PO-Ž-2012 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2 z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (podaním zo dňa 04.04.2013, nachádzajúcim sa na č. l. 35 súdneho spisu) a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. krajský súd rozhodol vo výroku tohto rozsudku tak, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.