KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice27. 5. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/3/2013 z 27. 5. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 27. mája 2013, sp. zn. 5Saz/3/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200280.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200280.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: A. W. F., E..
XX.XX.XXXX K. A. A., S. X. (Ď. P. „.), S. štátnej príslušnosti, klanovej príslušnosti J., podkmeň M., K.,
U. K., Č. S.É. T. Z. T. S. B. Z. B. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v A. A., Č. A.,
S., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR") Q.. Z. XXX, XXX XX D., zastúpenej
Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča,
pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-816-10/PO-
Ž-2012 zo dňa 11.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS:
MU-816-10/PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-816-10/PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 v zmysle
ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") z dôvodu nesplnenia podmienok podľa §
13a citovaného zákona nepredĺžil navrhovateľke doplnkovú ochranu, ktorá jej bola poskytnutá dňa
10.01.2012 rozhodnutím odporcu ČAS: MU-450-15/PO-Ž-2011.

Navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru D. požiadala dňa
12.11.2012 o predĺženie doplnkovej ochrany. Pri podaní žiadosti uviedla, že dôvody, pre ktoré jej bola
poskytnutá doplnková ochrana stále pretrvávajú.

Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 06.02.2013 vykonaný pohovor, v
rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že:

- žila v meste A., ktoré opustila z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie a z finančných dôvodov,

- v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život zo strany Al Shabaab; ďalej poznamenala,
že sa nechce vrátiť domov a že by chcela, aby za ňou prišiel osemročný syn, ktorý žije v S. s jej matkou.

Iné dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky navrhovateľka v
konaní pred odporcom neuviedla.



Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca poznamenal, že doplnková ochrana bola
navrhovateľke poskytnutá na základe toho, že v prípade osoby navrhovateľky nebolo možné s
dostatočnou istotou vylúčiť, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu nebol ohrozený jej život
alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia súvisiaceho s nepriaznivou bezpečnostnou
situáciou, respektíve že by navrhovateľka nebola vystavená vážnemu bezpráviu počas vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu.

Po podaní žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany však správny orgán v konaní zistil, že podmienky na
ďalšie predĺženie doplnkovej ochrany s ohľadom na dikciu ustanovenia § 13a zákona o azyle v prípade
navrhovateľky nie sú splnené.

Odporcovi po vyhodnotení spisového materiálu vyplynulo, že voči osobe navrhovateľky nebolo vedené
trestné konanie, navrhovateľka nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná oficiálnymi štátnymi orgánmi
a rovnako nebolo preukázané, že by mala v krajine pôvodu nejaké problémy so S. štátnymi orgánmi.
Preto odporca v prípade navrhovateľky hrozbu vážneho bezprávia v podobe uloženia trestu smrti alebo
jeho výkonu vylúčil. Podobne vylúčil i hrozbu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

Súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky odporca označil za stabilnú, respektíve zlepšujúcu sa.
Dodal, že príslušníci Al Shabaab boli vládnymi vojskami vytlačení za hranice mesta A. a že vnútroštátny
konflikt opustil teritórium hlavného mesta.

Vo vzťahu ku hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z
dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu odporca konštatoval
v prevažnej miere politickú, hospodársku, ako aj bezpečnostnú situáciu v S.. Uviedol, že situácia v
krajine pôvodu navrhovateľky sa od augusta 2011 (kedy sa povstalci z Al Shabaab stiahli z kľúčových
pozícií v meste A. a protivládne jednotky získali kontrolu nad viacerými oblasťami krajiny) podstatne
zmenila. Správny orgán argumentoval návratom vnútorne presídlených osôb z koridoru W. do mesta
A., nárastom počtu obyvateľov v A., zlepšením bezpečnostnej situácie v meste, ako i poskytovanou
rozsiahlou humanitárnou pomocou. Taktiež poukázal i na prezidentské a parlamentné voľby (ktoré sa
v krajine konali v roku 2012) s tým, že do S. sa vracajú aj medzinárodné mimovládne organizácie,
diplomatické misie, ale i členovia somálskej diaspóry, žijúci v zahraničí.

Správny orgán záverom rozhodnutia taktiež uviedol, že existencia asymetrických militantných incidentov
v meste, ktoré idú na vrub tohto hnutia, nestačí na posúdenie a vyhodnotenie individuálnej situácie
v prípade návratu navrhovateľky do A., ako situácie vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu. Zároveň podotkol, že je potrebné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu,
lokalizáciu, ako aj štruktúru týchto útokov a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva z tohto
titulu. Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi Al Shabaab sú najmä politicky činné osoby a príslušníci
armádnych zložiek, pričom hlavným spôsobom boja hnutia sú najmä nástražné výbušné systémy,
samovražedné útoky či mínometné útoky. Pri týchto útokoch síce dochádza i k obetiam na civilistoch,
avšak je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov.

Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil viaceré zdroje, najmä však informácie z
Analýzy krajín pôvodu- S. zo dňa 24.08.2012, vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-036 a z
analýzy vydanej ODZS pod číslom ODZS-2012/000140-63 zo dňa 29.10.2012.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka prestala spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany
uvedené v § 13a zákona o azyle, odporca doplnkovú ochranu navrhovateľke v zmysle § 20 ods. 3
citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľke doplnková ochrana v zmysle § 15a ods. 1 písm. e)
zákona o azyle zanikla.



Opravným prostriedkom zo dňa 01.03.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 04.03.2013, sa
splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-816-10/
PO-Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku argumentovala:

- že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci (podľa názoru splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľky sa v administratívnom spise odporcu nachádzali iba jednostranné pozitívne
a nedostatočné informácie z krajiny pôvodu navrhovateľa s ohľadom na neustále sa meniacu
bezpečnostnú situáciu; zároveň dodala, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli dostupné
mnohé správy z rôznych zdrojov, potvrdzujúce útoky, samovražedné útoky, ako aj bombardovanie v
hlavnom meste A. a v jeho okolí; splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky rovnako trvala na tom,
že útoky na hlavné mesto A. so správami o úmrtiach civilistov naďalej pretrvávajú, že Al Shabaab
sa k väčšine útokov hlási a že toho času Al Shabaab prešiel na partizánsky spôsob boja; taktiež
poznamenala, že odporca pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy postavenie navrhovateľky ako
osamelej ženy a v tomto kontexte neposudzoval jej žiadosť a neskúmal hrozby, ktorým by bola
vystavená, keby bola nútená vrátiť sa do krajiny svojho pôvodu) a

- že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (uvedený odvolací dôvod splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky oprela
o skutočnosť, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch nerozhodol tak, aby v rozhodovaní
správneho orgánu nevznikali neodôvodnené rozdiely; zároveň poznamenala, že odporca krátko pred
vydaním rozhodnutia poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu reálnej hrozby vážneho bezprávia osobám
pochádzajúcim z mesta W., vzdialeného iba 25 km od A.).

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že
dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľky stále trvajú a že by navrhovateľka v prípade
návratu do krajiny pôvodu bola vystavená hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti.

Na podporu svojich tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky súdu doložila informácie o krajine
pôvodu navrhovateľky (časovo datované k mesiacom júl a október 2012), mapujúce bezpečnostnú
situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky, ako i kópiu listu zo dňa 22.01.2013 od IOM Medzinárodnej
organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“), v rámci ktorej IOM konštatoval, že z dôvodu zlej
bezpečnostnej situácie v S. toho času nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej
časti S.P. B. X..

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-816-10/PO-
Ž-2012 zo dňa 11.02.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť.

Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci realizované tak vykonaním
pohovoru s navrhovateľkou, ako i vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľky, ktoré boli
založené do spisu. Opätovne poukázal na pozitívne zmeny v bezpečnostnej situácii S. a stabilizáciu
situácie v krajine. Zároveň dodal, že navrhovateľke nehrozí vážne individuálne ohrozenie života alebo
osobnej integrity z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho alebo medzinárodného konfliktu, a
to pre práve prebiehajúcu normalizujúcu a stabilizujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

K odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, týkajúcej sa skutočnosti, že iným
žiadateľom o azyl z toho istého regiónu doplnková ochrana poskytnutá bola, odporca uviedol, že správny
orgán nepochybil, ak posudzoval každý prípad individuálne s prihliadnutím na jednotlivé špecifiká.
Zároveň odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža/33/2011 a poukázal na rozdiely v
bezpečnostnej situácii v rámci jednotlivých častí S. (napr. v meste W.) a na potrebu individuálneho
skúmania bezpečnostnej situácie v mieste, kam sa osoba žiadateľa má reálnej aj vrátiť.

Vo vzťahu k dokumentu od IOM, predloženého splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľky, správny
orgán uviedol, že po jednom roku od vytlačenia teroristov z mesta A. sa dobrovoľne vrátilo do mesta
vyše milión jeho pôvodných obyvateľov. Zároveň správny orgán súdu predložil dotazník, ktorým odporca
oslovil iné členské štáty Európskej únie a v ktorom sa niektoré štáty vyslovili pozitívne o vykonávaní
návratov do S..



Záverom v nadväznosti na námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, že odporca nezobral do
úvahy postavenie navrhovateľky ako osamelej ženy, správny orgán udal, že navrhovateľku za osamelú
nepovažujem nakoľko v meste A. stále bývajú jej rodinní príslušníci, konkrétne jej matka, syn a súrodenci.
Taktiež poznamenal, že navrhovateľka v konaní neuviedla, že by z titulu postavenia ženy mala čeliť
hrozbám v krajine pôvodu (navrhovateľka sa naopak odvolávala na všeobecnú bezpečnostnú situáciu
a na finančné dôvody) a teda že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
správny orgán neskúmal žiadosť navrhovateľky nad rámec dôvodov, ktoré mu sama poskytla vo svojich
výpovediach.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v spojení s § 156 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s
ustanovením § 156 ods. 1, ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2013 o 10:00 hod..

Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

V zmysle § 15a ods. 1 zákona o azyle v znení zákona č. 451/2008 Z. z. doplnková ochrana zaniká:

a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,

b) udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,

d) smrťou,

e) nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo

f) zrušením doplnkovej ochrany.

Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa
poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené
v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný
podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr
v posledný deň tejto lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe
č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne
zašle ministerstvu. (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle)

Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva,
že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR
tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov
taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.



Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate
žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v
prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do
značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odporcu v prípade nepredĺženia doplnkovej ochrany v
nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. f) bod 1 a 2 zákona o azyle, nakoľko navrhovateľka v priebehu
konania pred odporcom neuviedla, že by sa bola v krajine pôvodu dopustila skutku, za ktorý by jej mohol
byť uložený trest smrti a preto možno vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu
vylúčiť. Samotná navrhovateľka uviedla, že v S. nebola väznená, zatknutá alebo zadržaná oficiálnymi
štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, že by mala v krajine pôvodu nejaké problémy so S. štátnymi
orgánmi a teda vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestu v prípade navrhovateľky bolo možné taktiež vylúčiť. Krajský súd sa do tejto miery stotožnil
so závermi odporcu a uvádza, že odporca pri rozhodovaní o tejto otázke považoval do značnej miery
tvrdenia samotnej žiadateľky, z ktorých vychádzal, za určujúce.

Vo vzťahu k ustanoveniu § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle však krajský súd považoval závery
odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné a najmä časovo aktuálne
závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľky v mieste jej posledného bydliska- v
meste A., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu. Zjavným pochybením v prípade
preskúmavaného rozhodnutia bol taktiež charakter doložených správ, z ktorých správny orgán pri
písaní rozhodnutia vychádzal (jednalo sa o správy prevažne politického a hospodárskeho charakteru
a správy sa len okrajovo venovali bezpečnostnej situácii v krajine- najmä z pohľadu útokov na
civilistov po tvrdenom stiahnutí Al Shabaab z kľúčových pozícií v meste A.). Obsahový charakter
doložených správ teda krajský súd považuje za nedostatočný a najmä nerelevantný pre možnosť
správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej ochrany tak, ako
to namietala navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne.

So zreteľom na uvedené bude preto v ďalšom konaní povinnosťou odporcu doplniť:

- dokazovanie doplnením aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v
S., konkrétne v meste A., so zameraním sa na život civilistov,

- ako i aktuálne informácie o realizovaní, respektíve nerealizovaní asistovaných dobrovoľných návratov
do S.,

a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľky a skutočnosti,
ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu.

Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľky sú/ nie sú dôvody
na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle a či tieto predstavujú/
nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 3 zákona o
azyle.

Povinnosťou odporcu v konaní bude taktiež vysporiadať sa s prípisom IOM zo dňa 22.01.2013, v zmysle
ktorého sa z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej
časti S. B. X. nerealizujú.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu dotazníka odporcu (s názvom „Ad hoc prieskum o azylovom konaní
a návratoch do S.“ zo dňa 30.10.2012), predloženého súdu spolu s vyjadrením k opravnému prostriedku
navrhovateľky, konštatuje, že:

- Bulharsko: dobrovoľné, ako i nútené návraty NIE SÚ vykonávané,

- Malta: dobrovoľné návraty NIE SÚ vykonávané,

- Portugalsko: priame návraty NIE SÚ vykonávané,



- Slovinsko: dobrovoľné návraty NIE SÚ vykonávané,

- Španielsko: návraty NIE SÚ vykonávané,

- Holandsko: nútené návraty NIE SÚ vykonávané, dobrovoľné návraty sú považované za možné,

- Nórsko: nútené návraty NIE SÚ vykonávané, pri dobrovoľných návratoch Nórska policajná
prisťahovalecká služba napomáha,

- Švédsko: za rok 2012 zaregistrovalo 4 návraty do S.,

- Spojené kráľovstvo: nevidí žiadnu prekážku na odsun do akejkoľvek oblasti S..

S ohľadom na uvedené zistenia správneho orgánu bude povinnosťou odporcu vysporiadať sa taktiež i
s otázkou realizácie nútených návratov do S..

K námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky ohľadne neposudzovania žiadosti navrhovateľky
v kontexte „navrhovateľka ako osamelá ženy“ krajský súd udáva, že nakoľko navrhovateľka v priebehu
celého konania pred odporcom zmienenú skutočnosť ani raz neuviedla, odporca nepochybil, ak v
odôvodnení rozhodnutia k tomuto tvrdeniu v súlade so zákonnou úpravou stanovisko ani logicky
nezaujal.

V nadväznosti na druhú odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, týkajúcu sa
povinnosti odporcu ako správneho orgánu rozhodovať o skutkovo obdobných prípadoch tak, aby
nevznikali neodôvodnené rozdiely, odvolací súd s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Sža/33/2011 zo dňa 19.07.2011 záverom poznamenáva, že
samotná skutočnosť, že správny orgán poskytol v iných prípadoch žiadateľom istú formu medzinárodnej
ochrany nie je sama o sebe dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia odporcu a taktiež z
nej nie je možné vyvodiť záver, že správny orgán nerešpektoval princíp predvídateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov, ktorý je uvedený v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tejto
súvislosti zároveň súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v azylovom konaní je správny orgán povinný
každú žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany posúdiť individuálne.

S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa
11.02.2013 ČAS: MU-816-10/PO-Ž-2012 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2 z dôvodov uvedených
v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to,
že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne
(podaním zo dňa 04.04.2013, nachádzajúcim sa na č. l. 35 súdneho spisu) a preto s prihliadnutím na
ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. krajský súd rozhodol vo výroku tohto rozsudku tak, že o trovách konania
bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.