Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200327 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200327.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu V. U., bytom Q. Č.. XXX/XX, N. - V., t. č. Ú. N., zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom Nerudova č. 6, Košice, proti žalovanému Colnému úradu Košice, so sídlom Národná trieda č. 27, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2012/9005631/1/11792/2013-O zo dňa 09.01.2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 11.03.2013 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 12.03.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Colného úradu Košice 48/2012/9005631/1/11792/2013-O zo dňa 09.01.2013 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Oznámením a výzvou Colného úradu Košice č. 9005638/1/1292915/2012 zo dňa 29.11.2012 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní odo dňa prijatia výzvy podal Colnému úradu Košice, miestne príslušnému správcovi dane, daňové priznanie podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom - Vyhláška Ministerstva financií č. 615/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a v rovnakej lehote zaplatil daň na účet Colného úradu Košice. Colný úrad Košice v odôvodnení svojho oznámenia a výzvy uviedol, že z vyšetrovacieho spisu CKÚ zn. ČVS: CKÚ-108/5008-V-2010 - Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 16.06.2010 vyplýva, že dňa 16.06.2019 bola colníkmi CKÚ (od 01.01.2012 Kriminálny úrad finančnej správy) v meste Martin, v mestskej časti Priekopa, v areáli bývalého Slovšportu, na ul. Kratinova č. 71, v budove postavenej na parcele č. XXXX/XX, súpisného čísla XXXX a na parcele č. XXXX/XX, na ktorej sa nachádzajú skladové a dielenské priestory, vykonaná colná kontrola nebytových priestorov v zmysle zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vykonanou prehliadkou bolo zistené, že sa v uvedených priestoroch nachádza výrobné zariadenie na výrobu cigariet a · 24156 ks cigariet (z ktorých časť bola zabalená do 14 ks spotrebiteľských balení cigarieť zn. Classic red, neoznačené kontrolnou známkou, v dĺžke tabakového povrazca do 90 mm vrátane) a · 3841,45 kg tabaku (podľa Záznamu z váženia zo dňa 28.07.2010, Výsledok odbornej expertízy VOE-4040-4043/10 zo dňa 14.09.2010 - tabak na fajčenie podpoložka 240310 HS), ako aj ďalších komponentov ako sú cigaretové filtre, cigaretové pásiky, obaly slúžiace na zloženie krabičiek cigariet s potlačou zn. Marlboro a zn. Classic red, cigaretové papieriky, zabezpečovacie pásiky, baliaci materiál a ďalšie komponenty slúžiace k výrobe a baleniu cigariet. Konštatoval, že počas prehliadky boli pri úteku z objektu zadržané štyri osoby: -. O. V., G. Z. V. XXXX/XX, XXX XX N., -. Jozef Urban, trvale bytom Gemerská 647/34, Košice - Juh, -. Juraj Markotán, trvale bytom Turgenevova 2240/25, 040 01 Košice a -. Rastislav Movčan, trvale bytom Hlavná 6/11, 044 12 Nižný Klatov. Ďalej uviedol, že rozsudkom č.k. 2T/198/2010-913, zo dňa 21.12.2010 boli vyššie uvedené osoby uznané za vinných zo zločinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru v spolupáchateľstve, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20, § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Konštatoval, že Colný úrad Košice listom zn. 32387/2011-5638 zo dňa 16.11.2011 dožiadal Colný úrad Banská Bystrica o vykonanie ústneho pojednávania s fyzickou osobou: V. U., trvale bytom Q. XXX/XX, N. - V., narodený XX.XX.XXXX, vo veci podozrenia zo vzniku daňovej povinnosti na spotrebnej dani z tabakových výrobkov v zmysle zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, nakoľko toho času daňový subjekt vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej. Dňa 19.12.2011 prijal Colný úrad Košice odpoveď na dožiadanie, ktorého prílohu tvorila Zápisnica o ústnom pojednávaní zn. 27808/2011-5138 zo dňa 07.12.2011. Do predmetnej zápisnice daňový subjekt na otázku správcu dane, či vie predložiť doklad o pôvode alebo spôsobe nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzali dňa 16.10.2010 vo vyššie uvedených priestoroch, daňový subjekt uviedol: „Nebol som majiteľom tabaku ani komponentov na výrobu cigariet, ani výrobnej linky a taktiež neviem uviesť komu uvedené veci patrili". Správca dane dňa 22.10.2012 spísal s daňovým subjektom L. W. zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 9005638/1/1223665/2012, do ktorej okrem iného uviedol, Ž. V. U., V. W., O. V., V. G., ktorí pracovali v Martine ako brigádnici, túto brigádu zabezpečoval on. Ďalej uviedol, že uvedené osoby nevedeli o pôvode tabaku, ani o pôvode cigariet nič. Taktiež uviedol, že doklad o pôvode a spôsobe zistených cigariet a tabaku predložiť nevie. Správca dane konštatoval, že uvedené vyjadrenia nezbavujú daňový subjekt objektívnej zodpovednosti - postihovanej bez ohľadu na zavinenie, pretože sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, teda v tomto prípade nachádzanie sa tabakových výrobkov u daňového subjektu, ak daňový subjekt nevie preukázať ich pôvod alebo spôsob nadobudnutia, pričom je bezpredmetné, či s takýmito tabakovými výrobkami nakladal ako vlastnými. Vychádzajúc z výsledkov odbornej expertízy zaznamenaných v Protokole o skúške zn. VOE-4040-4043/2010 zo dňa 14.09.2010 (tovar, z ktorého bola vzorka odobratá, je predmetom dane podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z.) colný úrad považoval za jednoznačne preukázanú tú skutočnosť, že dňa 16.06.2010, sa u daňového subjektu nachádzali tabakové výrobky podliehajúce spotrebnej dani, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia daňový subjekt nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z., a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladal s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Ďalej citoval ustanovenie § 4, § 14 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. a konštatoval, že vzhľadom k tomu, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. (v znení účinnom ku dňu vzniku daňovej povinnosti) dňom 16.06.2010, kedy boli zistené tabakové výrobky, ktoré sa u neho nachádzali, a ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s citovaným zákonom nevedel preukázať, a to bez ohľadu, či nakladal s uvedenými tabakovými výrobkami ako vlastnými a v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona sa teda stal daňovým dlžníkom, bol povinný v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, t.j. do 21.06.2010. Uviedol, že daňový subjekt daňové priznanie nepodal a daň nezaplatil. Konštatoval, že dôkazné bremeno v daňovom konaní nenesie správca dane, ale je na daňovom subjekte, aby svojimi tvrdeniami a dôkazmi podporujúcimi tieto tvrdenia predložil dôkazy na svoju obranu. Systém daňového trestania je vystavaný na objektívnej zodpovednosti - postihovanie bez ohľadu na zavinenie. Daňový subjekt nesie plnú zodpovednosť bez možnosti zbaviť sa jej, hoci preukáže nezavinené konanie. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti, teda v tomto prípade nachádzanie sa tabakových výrobkov u daňového subjektu, ak daňový subjekt nevie preukázať ich pôvod alebo spôsob nadobudnutia, pričom je bezpredmetné, či s takýmito tabakovými výrobkami nakladal ako vlastnými. Uviedol, že možnosť daňového subjektu domáhať sa svojich práv vo vzťahu k tretím osobám (náhrada škody, ktorý mu vznikla v dôsledku daňového konania) týmto nie je dotknutá, ale nebude sa týkať dokazovania v rámci daňového konania, ale je vecou preukazovania v rámci občianskoprávneho konania. Na záver uviedol, že uhradenie dane nezbavuje daňový subjekt povinnosti podať daňové priznanie a taktiež, že za prípadné nepodanie daňového priznania hrozí účastníkovi konania pokuta. V námietke voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku žalobca uviedol, že dňa 21.12.2012 bol rozsudkom Okresného súdu Martin odsúdený podľa § 279 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a osem mesiacov. Súčasťou rozhodnutia súdu o jeho vine bolo rozhodnutie o tom, že podľa § 83 ods. 1 písm. c/, e/ Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci, ktoré sú detailne vymenované v predmetnom rozsudku. Medzi inými boli zhabané aj 24156 ks cigariet a 3841,45 kg tabaku a ďalšie komponenty. Vzhľadom na uvedené nepovažoval postup Colného úradu Košice za správny ak vydal dňa 29.11.2012 výzvu na podanie daňového priznania, resp. súčasne aj výzvu na zaplatenie dane. Citoval ustanovenie § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a konštatoval, že s prihliadnutím na jeho odsudzujúci rozsudok, tabakové výrobky, ktoré boli zhabané, a ktorých vlastníkom sa stal štát, sú oslobodené od dane, a preto na základe uvedeného žiadal, aby jeho námietke bolo vyhovené. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 80 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. námietku žalobcu zo dňa 18.12.2012 proti Oznámeniu a výzve Colného úradu Košice zn. 9005638/1/1292915/2012 zo dňa 29.11.2012 na podanie daňového priznania a zaplatenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutkový a právny stav, ktorý bol opísaný v Oznámení a výzve Colného úradu Košice č. 9005638/1/1292915/2012 zo dňa 29.11.2012, ako aj v námietke žalobcu voči Výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Ďalej konštatoval, že ustanovenie § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z., na ktoré sa daňový subjekt odvoláva vo svojej námietke, upravuje situácie, kedy sa vlastníkom tovaru alebo veci, ktorá podlieha spotrebnej dani, t.j. ku ktorej sa viaže daňová povinnosť, stane vlastníctvom štátu, a to z dôvodu, že vlastník veci nie je známy alebo ide o sankciu, resp. ochranné opatrenie, pokiaľ je vec následne zničená. Takéto právne skutočnosti upravujú viaceré právne predpisy (pozri poznámka k § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z.) - Občiansky zákonník (opustená, skrytá alebo stratená vec, vydanie bezdôvodného obohatenia, ak oprávnená osoba nie je známa, odúmrť), - Colný zákon (zaistenie tovaru alebo veci, prenechanie tovaru v prospech štátu, správa majetku a štátu, prepadnutie tovaru alebo veci, zhabanie tovaru, prepadnutie tovaru), - Trestný zákon (prepadnutie veci alebo majetku, zhabanie veci alebo majetku), - zákon č. 563/2009 Z. z. (zabezpečenie a prepadnutie veci, rozdelenie výťažku). Konštatoval, že v uvedených prípadoch nie je žiaduce, ani účelné, aby štát, ktorý sa objektívne v zákonom stanovených špecifických situáciách stane vlastníkom nezdaneného tovaru alebo veci, daňovú povinnosť znášal a je preto od daňovej povinnosti oslobodený, pokiaľ je nezdanený tovar alebo vec zničená colným úradom alebo pod jeho dohľadom. Uviedol, že účelom § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. teda nie je stanoviť zánik daňovej povinnosti, ktorá vznikla daňovému subjektu zo zákona (v prípade daňového subjektu podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z.), a ktorú si dobrovoľne nesplnil. Jeho zákonná povinnosť mu nezaniká ani po zničení tovaru (po tom, ak sa vlastníkom veci stal štát) a trvá, pokiaľ si ju povinný subjekt dobrovoľne nesplní alebo sa nepristúpi k jej nútenému výkonu. Ďalej konštatoval, že v rámci prešetrenia námietok daňového subjektu colný úrad došiel v konaní k záveru, že tieto neboli dôvodné, a pretože daňový subjekt, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., colnému úradu nepodal daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote nezaplatil daň, colný úrad postupoval zákonným spôsobom, keď listom zn. 9005638/1/1292915/2012 zo dňa 29.11.2012 vyzval daňový subjekt, aby tak vykonal v určenej náhradnej lehote 15 dní. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Colného úradu Košice - č. 48/2012/9005631/1/11792/2013-O zo dňa 09.01.2013 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. V podanej žalobe poukázal na tie isté dôvody, ktoré uviedol v námietke voči Výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Ďalej uviedol, že Colný úrad Košice vydal po preskúmaní podanej námietky rozhodnutie zo dňa 09.01.2013, ktorým predmetnú námietku zamietol. Konštatoval, že podľa názoru Colného úradu Košice citované ustanovenie, na ktoré sa daňový subjekt odvoláva vo svojej námietke, upravuje situácie, kedy sa vlastníkom tovaru alebo veci, ktorá podlieha spotrebnej dani, t.j. ku ktorej sa viaže daňová povinnosť, stane vlastníctvom štátu, a to z dôvodu, že vlastník veci nie je známy alebo ide o sankciu, resp. ochranné opatrenie, pokiaľ je vec následne zničená. Poukázal na tú skutočnosť, že vlastník tovaru známy je a zo skutkového stavu veci vyplýva, že žalobcovi bola zo strany štátu udelená sankcia zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. c/, e/ Trestného zákona, čím predmetný skutkový stav jednoznačne súhlasí a korešponduje so zákonným ustanovením § 7 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Vyslovil názor, že rozhodnutia správneho orgánu sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Konštatoval, že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Martin uložená popri nepodmienečnom treste odňatia slobody aj sankcia zhabania vecí podľa § 83 ods. 1 písm. c/, e/ Trestného zákona. Rozhodnutím súdu v kombinácii s § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát. Uviedol, že z dikcie § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku vyplýva, že od dane sú oslobodené tabakové výrobky zničené colným úradom alebo pod jeho dozorom, a to aj v prípade, ak sa vlastníkom tabakových výrobkov stal štát podľa osobitného predpisu (napr. § 83 Trestného zákona). Bol toho názoru, že skutkový stav veci v plnom rozsahu korešponduje s dikciou zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku. Ku konštatácii žalovaného v jeho rozhodnutí, že v uvedených prípadoch (napr. § 83 Trestného zákona) nie je žiaduce, ani účelné, aby štát, ktorý sa objektívne v zákonom stanovených špecifických situáciách stane vlastníkom nezdaneného tovaru alebo veci, daňovú povinnosť znášal, a je preto od daňovej povinnosti oslobodený a taktiež, že účelom § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. nie je stanoviť zánik daňovej povinnosti, ktorá vznikla daňovému subjektu zo zákona, a ktorú si dobrovoľne nesplnil, žalobca opätovne uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 21.12.2010 sa vlastníkom tabakových výrobkov ako predmetu dane stal štát, čím bola naplnená veta za čiarkou ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a/. Poukázal na to, že tabakové výrobky boli žalobcovi zhabané podľa ustanovenia § 83 Trestného zákona, s čím taktiež počíta ustanovenie § 7 ods. 1 písm. c/, kde sa uvádza, že od dane sú oslobodené tabakové výrobky, ktoré boli zničené colným úradom, a to aj v prípade ak sa ich vlastníkom stal štát podľa osobitného predpisu (Trestný zákon). Súhlasil s tvrdením žalovaného, že účelom ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z., nie je stanoviť zánik daňovej povinnosti, ktorá vznikla daňovému subjektu zo zákona. Opätovne uviedol, že vlastníkom vecí sa tak stal štát, a preto je žalobca presvedčený, že podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. je štát oslobodený od daňovej povinnosť a súčasne aj žalobca, keďže na základe sankcie Okresného súdu v Martine došlo k zhabaniu cigaretových výrobkov, t.j. predmetu dane, ktoré viac nie sú v jeho vlastníctve, a preto neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby daňový subjekt bol povinný platiť spotrebnú daň za veci, ktoré mu boli zhabané. Na záver citoval ustanovenia § 244 ods. 5, § 247 ods. 2, § 250b, § 250c, § 250j ods. 7 O.s.p. a § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.08.2013 poukázal na skutkový stav, ktorý bol opísaný jednak v Oznámení a výzve Colného úradu Košice zo dňa 29.11.2012, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného. K žalobným námietkam uviedol, že pri rozhodovaní o námietke postupoval podľa ustanovenia § 80 a podľa ďalších ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Konštatoval, že podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa ustanovenia § 163 zákona č. 563/2009 Z. z. na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Colný úrad Košice nemohol postupovať v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. tak, ako to uvádza žalobca, keďže v uvedenom konaní aplikoval zákona č. 563/2009 Z. z.. K ďalej žalobnej námietke týkajúcej sa oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. uviedol, že je v uvedenom prípade nesporné, že u žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z.. Uvedená daňová povinnosť zaniká až jej zaplatením, čo vyplýva aj z absencie právnej úpravy zániku daňovej povinnosti. Konštatoval, že ustanovenie § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. sa vzťahuje len na situácie, ak dôjde k zmene vlastníctva k tovaru, ktorý podlieha daňovej povinnosti a to tak, že vlastníkom tovaru sa stane štát. Je zrejmé, že z uvedenej právnej skutočnosti (zmena osoby, ktorej patrí vlastnícke právo) nemožno vyvodiť spätný vplyv (v zmysle zániku) na daňovú povinnosť predchádzajúcich daňových subjektov (v uvedenom prípade žalobcu), ktorým daňová povinnosť z akéhokoľvek zákonného dôvodu vznikla v predchádzajúcom období. Vyslovil názor, že ak by Colný úrad Košice uznal námietku týkajúcu sa oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. znamenalo by to obsolétnosť ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ a § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z., keďže po zistení tabakových výrobkov, u ktorých nebol daňovým subjektom preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia po vydaní rozhodnutia o ich zabezpečení, vždy nasleduje vydanie rozhodnutia o prepadnutí v prospech štátu. Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 30.10.2013 právny zástupca žalobcu poukázal na sporný výklad ustanovenia § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z.. Bol toho názoru, že gramatickým a logickým výkladom možno dospieť iba k záveru, že v tomto ustanovení sú uvedené všetky prípady oslobodenia od daňovej povinnosti a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žalobcu. Výklad, resp. právny názor žalovaného v jeho rozhodnutí o zániku daňovej povinnosti až úhradou dane, považoval za špekulatívny, pretože táto otázka nie je riešená priamo v zákone. Uviedol, že uznáva, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa zákona č. 106/2004 Z. z., ale žalobca je súčasne podľa § 7 písm. c/ citovaného zákona oslobodený od dane v súvislosti s prechodom vlastníctva tabakových výrobkov na štát. Konštatoval, že ustanovenie § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. je nejasné a podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno vykladať nejasnú právnu normu v neprospech adresáta právnej normy. Dodal, že absencia právnej úpravy zániku daňovej povinnosti nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Ďalej uviedol, že nie každému daňovému subjektu zaniká daňová povinnosť zaplatením dane. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že na podporu ich výkladu k ustanoveniu § 7 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. slúži aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/9/2011, ktorý sa síce týka spotrebnej dani z liehu, ale ide o obdobné ustanovenie akým je ustanovenie § 7 písm. c/ zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. platiteľ dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 je osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. platiteľ dane neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 1 písm. c/ zákona č. 106/2004 Z. z. od dane sú oslobodené tabakové výrobky zničené colným úradom alebo pod jeho dozorom, a to aj v prípade, ak sa vlastníkom tabakových výrobkov stal štát podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 16.06.2010 colníci Colného kriminálneho úradu Bratislava na základe príkazu vyšetrovateľa CKÚ Bratislava a predchádzajúceho súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine vykonali prehliadku iných priestorov - skladové a dielenské priestory v budove súpisného čísla XXXX v areáli bývalého Slovšportu, na ul. Kratinova č. 71 v Martine. Vykonanou prehliadkou bolo zistené, že v uvedených priestoroch sa nachádzalo výrobné zariadenie na výrobu cigariet, cigaretové filtre, cigaretové pásiky, obaly slúžiace na zloženie spotrebiteľských balení cigariet s potlačou zn. Marlboro a zn. Classic red, cigaretové papieriky, zabezpečovacie pásiky, baliaci materiál a ďalšie komponenty slúžiace k výrobe a baleniu cigariet. Zároveň bolo v prehľadávaných priestoroch zistené veľké množstvo tabaku a cigariet neoznačených kontrolnou známkou. Nájdených bolo spolu: - 24156 ks cigariet v dĺžke tabakového povrazca do 90 mm vrátane a - 3841,45 kg tabaku. Pri prehliadke bol zadržaný okrem ďalších troch osôb aj žalobca. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/198/2010-913 zo dňa 21.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2010 vyplýva, že žalobca bol podľa § 279 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a osem mesiacov a zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň citovaným rozsudkom súd podľa § 83 ods. 1 písm. c/, e/ Trestného zákona uložil zhabanie veci pod poradovými číslami 1 - 37 s tým, že podľa 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stal štát. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného súd uvádza, že daňová povinnosť žalobcu v predmetnej veci vznikla dňom 16.06.2010, kedy boli u neho colníkmi Colného kriminálneho úradu Bratislava zistené tabakové výrobky, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z., a to bez ohľadu na to, či nakladal s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Rozhodujúcim okamihom určenia daňovej povinnosti žalobcu bol teda deň zistenia tabakových výrobkov colníkmi Colného kriminálneho úradu Bratislava. Žalobca bol vlastníkom predmetných tabakových výrobkov až do 21.12.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/198/2010-913 v trestnej veci žalobcu, a na základe ktorého podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stal štát. Za toto obdobie bol žalobca povinný zaplatiť spotrebnú daň z tabakových výrobkov. Keďže žalobca daňové priznanie nepodal a spotrebnú daň z tabakových výrobkov nezaplatil, správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 v spojení s § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. a vyzval žalobcu na podanie daňového priznania, ako aj zaplatenia dane. K tomu je potrebné zdôrazniť, že v tomto období nebol vlastníkom tabakových výrobkov štát, ktorý sa ním stal až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin (ktorým bol okrem iného uložený trest zhabania veci), ale žalobca. Práve z dôvodu tohto osobitného režimu pristúpil zákonodarca k oslobodeniu predmetnej kategórie tabakových výrobkov po zmene vlastníckeho režimu, t.j. zhabaním vecí v prospech štátu, práve na subjekt vo sfére, ktorého sa tabakové výrobky nachádzajú - štát - sa predmetné oslobodenie výlučne vzťahuje. Z uvedenej právnej skutočnosti nemožno vyvodiť spätný vplyv (v zmysle zániku) na daňovú povinnosť predchádzajúcich daňových subjektov, ktorým daňová povinnosť z akéhokoľvek zákonného dôvodu v predchádzajúcom období vznikla. Oslobodenie štátu od dani je založené na samostatnej hypotéze a nesúvisí so vznikom daňovej povinnosti žalobcu. Na základe uvedených skutočností neobstojí námietka žalobcu, že keď je štát oslobodený od daňovej povinnosti, potom aj žalobca je od tejto dane oslobodený, keďže na základe sankcie Okresného súdu v Martine došlo k zhabaniu cigaretových výrobkov, t.j. predmetu dane, ktoré viac nie sú v jeho vlastníctve. Krajský súd zdôrazňuje, že konanie žalobcu nemožno bonifikovať tým, že by bol oslobodený od spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ku ktorému mu nepochybne vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Ako nedôvodnú hodnotí súd ďalšiu žalobnú námietku, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. K tejto žalobnej námietke súd uvádza, že pri rozhodovaní o námietke žalobcu postupoval žalovaný podľa ustanovenia § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie, pričom podľa ustanovenia § 163 zákona č. 563/2009 Z. z. na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol postupovať v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, ako to uvádza žalobca, keďže žalovaný v konaní správne aplikoval zákon č. 563/2009 Z. z.. Pretože rozhodnutia žalovaného sú v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V súvislosti so žiadosťou žalobcu v podanej žalobe o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že žalobca bol v súlade s ustanovením § 250c ods. 1 veta tretia O.s.p. dňa 26.09.2013 upovedomený, že jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia sa nevyhovuje. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.