Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/12/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200367 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Rožňava, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: P. W., bytom G., Z.Á. Č.. XXX/XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 15. 01. 2013 č. k. V 1903/2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. januára 2013 č. k. V 1903/2012. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa zo dňa 15. 01. 2013 č. k. V 1903/2012 zamietla odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo dňa 04. 12. 2012 na vklad záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve P. W. v katastrálnom území Č., obec Č., okres G., zapísanej na LV č. XXX a k spoluvlastníckemu podielu menovanej na nehnuteľnostiach v katastrálnom území G., C. G., C. G., zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva č. 167/2012-SUB zo dňa 04. 12. 2012, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca P. W. zastúpená na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava. Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej účastníčke vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 3500,-- eur aj poplatok v sume 3028,-- eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom P. W. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára) kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o predtlač, ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu, združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jej obsahu záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie úveru v sume 3500,- eur, poplatku v sume 3028,-- eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškania, platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (úveru a z jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 19. 02. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné, lebo z § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi splnomocniteľom nesprávne právne posúdila. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 03. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené. Účastníčka P. W. sa k opravnému prostriedku nevyjadrila. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom P. W. dňa 24. 02. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 3500,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 3028,- eur, úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení zo dňa 24. 02. 2012 P. W. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 25. 02. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých. Dňa 04. 12. 2012 uzavrela navrhovateľka a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 167/2012-SUB, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2012. Navrhovateľka a odporkyňa sa na pojednávanie dňa 10. 09. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolané nedostavili, pričom tieto svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnili, ani z vážneho dôvodu nepožiadali o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Účastníčka P. W. navrhla napadnuté rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdiť. Uviedla, že všetky podklady, týkajúce sa predmetnej zmluvy o úvere, pre ňu pripravila p. R. ako zástupkyňa navrhovateľky, s ktorou bola a aj v súčasnosti je v súvislosti so splácaním úveru v kontakte, pričom menovaná jej dala do ruky všetky listiny za účelom overenia jej podpisu na nich, čo aj urobila. Na otázku súdu uviedla, že v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere, resp. zabezpečením návratnosti požičanej sumy nikoho nekontaktovala a nikoho nepožiadala o pomoc. Po nahliadnutí do dohody o splnomocnení uviedla, že sama o tejto dohode vedomosti nemala, avšak pripustila, že bola súčasťou listín, predložených jej p. R. za účelom overenia podpisu, ktoré si poriadne neprečítala a tieto automaticky podpísala. Oboznámená bola len s výškou úveru, o predmetnej dohode o splnomocnení nie. Pána Petra Mamojku nepozná, nemá vedomosti o existencii občianskeho združenia ProHelp. S menovaným ani žiadnym zástupcom tohto združenia nikdy nekomunikovala, nebola nimi o ničom poučená a nemá vedomosti o tom, čo je obsahom dohody o splnomocnení. O žiadnej takej dohode pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola reč, rovnako ako ani o zmluve o zriadení záložného práva k jej nehnuteľnostiam. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájomm alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo a posúva hranice neprimeraných praktík contra bonos mores, ktoré spochybňujú dlhodobo formované základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania (vžitia) subjektmi právnych vzťahov. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom P. W., ako splnomocniteľkou a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu splnomocniteľka podpísala dňa 24. 02. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úvere zo dňa 24. 02. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 25. 02. 2012. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotná dlžníčka si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedela identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jej výpovede, táto ani nemala vedomosti o existencii občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátila so žiadosťou o poskytnutie pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky P. W.. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila. Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžníčka pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebola riadne zastúpená a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom. S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníčky. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p, v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.