Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/27/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200399 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200399.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX M.Ž., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8- 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2013 v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.01.2013 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2013 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 07.01.2013. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne P. zo dňa 07.01.2013, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 07.01.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 05.02.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 06.02.2013, navrhovateľka požiadala o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2013, pričom argumentovala nepriaznivým zdravotným stavom (navrhovateľka udala bolesti chrbtice, tŕpnutie rúk a pravej nohy, bolesti bedrových kĺbov, bolesti hlavy, očí, ako i astmu). Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 22.04.2013 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne P. dňa 06.03.2013 a následne dňa 18.03.2013 i posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v O.. Posudkové lekárky pritom vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľka invalidnou v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. V prípade osoby navrhovateľky posudkové lekárky zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového a administratívneho spisu odporkyne a s novou lekárskou správou posudkovej lekárky zo dňa 18.03.2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil. Na pojednávanie, nariadené na deň 03.09.2013, sa navrhovateľka nedostavila. Doručenie u nej bolo vykázané dňa 21.08.2013. Splnomocnená zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné vyjadrenie vo veci navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta) Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení) Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár"). Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) Podľa obsahu lekárskej správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v O. zo dňa 18.03.2013 rozhodujúcim rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade navrhovateľky sú choroby dýchacej sústavy (J45: astma- záduch)- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutie, odôvodňujúce u navrhovateľky podľa záverov posudkovej lekárky zvýšenie percentuálnej miery o 5 % (na súhrnných 35 %), bola stanovená dorzalgia. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. súhrnných 35 %, konštatovala i lekárska správa posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky P. zo dňa 07.01.2013, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.01.2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 07.01.2013 bol teda potvrdený i lekárskym posudkom zo dňa 18.03.2013, ktorým bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený jej zdravotný stav. Oba odborné lekárske posudky (zo dňa 07.01.2013, ako i zo dňa 18.03.2013) v prípade navrhovateľky zhodne konštatovali vyššie zmienené rozhodujúce, ako aj ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky, odôvodňujúce priznanie 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V lekárskom posudku zo dňa 18.03.2013 posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v O. konštatovala, že navrhovateľka je od 04/2011 liečená alergológom spočiatku pre syndróm dráždivého kašľa, následne bol stav prehodnotený ako priedušková astma. Ako ďalej uviedla, funkčné vyšetrenie pľúc je pri pravidelnej liečbe u navrhovateľky bez obmedzenia, navrhovateľka je viac rokov sledovaná a liečená neurológom pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice (pri CT vyšetrení boli verifikované degeneratívne zmeny). Podľa odborného lekárskeho záveru posudkovej lekárky objektívny neurologický nález navrhovateľky dokumentuje miernu poruchu statodynamiky chrbtice s občasným dráždením nervov a svalov. Vo vzťahu k vyššie zmieneným zdravotným postihnutiam navrhovateľky posudková lekárka záverom konštatovala, že tieto sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované a nespĺňajú posudkové kritériá na vznik invalidity. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli niekoľkonásobne dostatočne dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekárkami, ktoré vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárok neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky posudkové lekárky zhodne skonštatovali choroby dýchacej sústavy (J45: astma- záduch) [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písmeno b)] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30 %. Pre iné zdravotné postihnutie navrhovateľky, t. j. dorzalgiu, posudkové lekárky v zhode zvýšili percentuálnu MPSVZČ u navrhovateľky o 5 %, t. j. na výsledných 35 %. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli jednoznačné závery posudkových lekárok spochybniť alebo vyvrátiť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou. Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona. V nadväznosti na uvedené však krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2013 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.