Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/14/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200414 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200414.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporkyni Správa katastra Trebišov, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti T. A., bytom T. XXX/X, XXX XX Č. M. A., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 18.01.2013 č. V 1172/2012- K.Ch takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.01.2013 č. V 1172/2012-K.Ch. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. ú. 7000146773/8180 vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava súdny poplatok 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. V 1172/2012-K.Ch. zo dňa 18.01.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 172/2012-SUB uzavretej dňa 04.12.2012 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. A. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Č. M. A., G. Č. M. A., G. A., a to byt č. XX nachádzajúci sa na 3 poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX, U. Č. XX/X. Odporkyňa považovala za neplatnú dohodu o splnomocnení, ktorá bola v prípade záložcu vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za záložcu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Správa katastra Trebišov z tohto dôvodu považuje danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je neplatná aj vzhľadom k faktu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 900,- eur, ďalej poplatku v sume 864,- eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala dňa 27.02.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporkyňa neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedla, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bola odporkyňa povinná preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporkyňa nepreukázala, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 28.06.2013 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 21.06.2013 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu nebola prítomná odporkyňa, ktorej zástupkyňa svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila, ani zástupca občianskeho združenia ProHelp ani účastník konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom T. A. zmluvu o úvere č. 901000479 zo dňa 14.12.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 900,- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 864,- eur. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 14.12.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom T. A., ako splnomocniteľom a U. L., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom. Dňa 04.12.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 172/2012-SUB medzi navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 901000479 zo dňa 14.12.2011. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom T. A. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak odporkyňa v napadnutom rozhodnutí takýto záver nevyslovila. Dohodu o splnomocnení len posudzovala v kontexte so zmluvou o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporkyňa a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.