KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice23. 7. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/17/2013 z 23. 7. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 23. júla 2013, sp. zn. 3Sp/17/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200464.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200464
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200464.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni: Správa katastra Rožňava, Jarná 2,
Rožňava, za účasti: M. U. (predtým vydatej X.), bytom X. XX, A. X., zastúpenej ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.Box 261, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne zo dňa 11.2.2013 č. V 45/13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. februára 2013 r.z.: V45/2012.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
zamietla návrh na vklad záložného práva, obsahom ktorého je zmluva o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX - J. zo dňa 18.12.2012.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej
len „katastrálny zákon“) preskúmala a posúdila platnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX - J.Č. uzavretej 18.12.2012 a dospela k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatná v zmysle
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, lebo sa prieči dobrým
mravom. Toto spočíva v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom
zmluvy o úvere XXXXXXXXX z 30.11.2011, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 300,-Eur a ktorý sa
účastníčka zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 288,-Eur úrokmi z omeškania v úrokovej
sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia a predmetom zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX - J. z 18.12.2012, t.j. založenie nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX
parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria v kat.
územia A. X.. Konštatuje, že ide o zjavne nevyvážený pomer celkovej výšky zabezpečovacej pohľadávky
uvedenej v zmluve o zriadení záložného práva a výškou úveru a jeho príslušenstva vyplývajúce zo
zmluvy o úvere.



Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby sama odporkyňa
zrušila svoje rozhodnutie zo dňa 11.2.2013 a jej návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovela.
V prípade, že návrhu nevyhovie, žiadala, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil odporkyni
na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

K rozporu právnych úkonov s dobrými mravmi uviedla, že Občiansky zákonník obsahuje pomerne
podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré
majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Zakotvuje viacero
zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje kedy a za akých podmienok vzniká a veriteľ je oprávnený
využiť ten ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Voľba zabezpečovacieho
prostriedku je závislá na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné
súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto
úkonu. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu
tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním
bola zabezpečená nebude riadne a včas splnená. Z úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa
rozlišujú dve základné funkcie záložného práva a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť so zálohu. Uhradzovacia
znamená len možnosť, ale nie povinnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa so zálohu. Napokon z
ustanovenia § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu
výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečovanú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo nevedno,
či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytovaní úveru alebo poplatku alebo v úroku z
omeškania, pričom poznamenáva, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere. Preto
ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom,
nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.

Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v nerešpektovaní § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona, z ktorých vyplýva, že správa katastra mala rozhodnúť na základe náležite
zisteného skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú
prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správa katastra
nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znení jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.

Odporkyňa podľa obsahu písomného vyjadrenia k opravnému prostriedku žiadala preskúmavané
rozhodnutie potvrdiť, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka M. U. (X.) uviedla, že súhlasí s rozhodnutím odporkyne. Ďalej uviedla, že žiadny vedomý
súhlas na zastupovanie spoločnosti ProHelp - združenie občianskejprávnej pomoci neudelila a o tom,
že toto združeniu ju zastupuje sa dozvedela až z rozhodnutia odporkyne. Dohodu o plnomocenstve
podpísala asi pri uzatváraní pôžičky, pretože vtedy okrem zmluvy o pôžičke podpisovala aj ostatné
písomnosti, ktoré jej boli predložené, ale nie si je vedomá toho, že by podpisovala aj nejakú dohodu o
plnomocenstve. Úver, ktorý jej bol poskytnutý, je si vedomá toho, že má vrátiť a je ochotná ho uhradiť
v mesačných splátkach.

Súd podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne,
pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.



Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou M. U. (X.) zmluvu o úvere dňa 27.7.2011 č. XXXXXXXXX a zaviazala sa poskytnutý úver
v sume 300,- Eur spolu s poplatkom v sume 288, - Eur, úrokmi z omeškania v sadzbe 0,25% denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia zaplatiť v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o
úvere dlžníčka podpísala aj dohodu o splnomocnení dňa 27.7.2011, ktorou splnomocnila ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení dlžníčka podpísala v deň, kedy podpísala aj
zmluvu o úvere t.j. 27.7.2011 a zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci dňa 28.7.2011
v Bratislave.

Dňa 18.12.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. medzi
navrhovateľkou (záložný veriteľ) POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníčkou (záložca) M. X., J.. U. zastúpená na
základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 139 m2 v kat. území A. X.. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere z 27.7.2011 č. XXXXXXXXX.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v článku 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra a jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom absolútne neplatný. Absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu
z úradnej povinnosti ex oficio.

V prejednávanej veci uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva samo o sebe zákonu neodporuje,
ani ho neobchádza. Situáciu je však nutné v tomto prípade posúdiť v kontexte ostatných konkrétnych
okolností, z ktorých vyplýva, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom



zabezpečenia zmluvy o úvere. Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - J. zo dňa 18.12.2012
sa prieči dobrým mravom, pretože táto bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27.7.2011, ktorou veriteľka POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla dlžníčke M. X., J.. U.
úver vo výške 300, - Eur, ktorých sa dlžníčka zaviazala splatiť spolu s poplatkom 288, - Eur, ako aj
ďalšieho príslušenstva v mesačných splátkach, pričom predmet zmluvy o zriadení záložného práva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územie A. X. sú zjavne v nevyváženom pomere, a preto takýto
právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Správa katastra, ktorá rozhoduje o povolení vkladu v zmysle citovaného § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona je povinná preskúmať obsah predloženej zmluvy, ktorá má byť titulom pre zápis v danom prípade
záložného práva k nehnuteľnostiam, či sa okrem iného neprieči aj dobrým mravom. Ak zistí, že sa
predložená zmluva prieči dobrým mravom, potom podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na
vklad zamietne.

Odporkyňa návrh na vklad záložného práva zamietla z dôvodu, že predložená záložná zmluva sa
prieči dobrým mravom, z ktorého dôvodu je absolútne neplatná, na ktorú skutočnosť zo zákona
musela prihliadnuť. Návrh na vklad záložného práva nezamietla z dôvodu, že by zmluva o úvere
bola neplatná, len pri posudzovaní odporkyňa posudzovala platnosť záložnej zmluvy v kontexte s
ostatnými konkrétnymi okolnosťami a to v danom prípade s predmetom zmluvy o úvere z 27.7.2011
č. XXXXXXXXX. Z uvedeného dôvodu súd námietku navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti
rozhodnutia z dôvodu, že sa nevyporiadal s obsahom zmluvy o úvere, ktorá nie je súčasťou
administratívneho spisu, nie je opodstatnená.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré mu ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku, ale na druhej strane
je povinnosťou správneho orgánu v danom prípade správy katastra posudzovať, či zabezpečovací
prostriedok v tom, v ktorom prípade v kontexte s ostatnými konkrétnymi okolnosťami, z ktorých má
vyplývať účel zabezpečovacieho prostriedku sa neprieči dobrým mravom, prípadne či nie je v rozpore
so zákonom, alebo ho obchádza.

Je pravdou, že záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, teda
mu umožňuje, aby si uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá je ním
zabezpečená nebude riadne a včas splnená, ale tak ako už bolo uvedené, aj záložné právo, ktoré má
slúžiť veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom nesmie sa priečiť dobrým mravom, teda
nesmie byť v nevýraznom nepomere predmet záložného práva s výškou poskytnutej pohľadávky a jej
príslušenstva.

Vzhľadom na výpoveď účastníčky konania a obsah dohody o splnomocnení, ktorú účastníčka podpísala
27.7.2011 a ktorou mala splnomocniť na zastupovanie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
sa javí ako absolútne neplatná aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože táto dohoda
nebola zo strany účastníčky uzavretá slobodne a vzhľadom na jej obsah a spôsob vyhotovenia na
vopred pripravenom tlačive, kde splnomocnenec bol vopred označený, takto ani nemala slobodnú vôľu a
možnosť obsah tejto dohody ovplyvniť, mohla takúto dohodu v predtlačenom znení buď podpísať alebo
nepodpísať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaných
námietok v odvolaní súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o Katastri
nehnuteľnosti a preto súd podľa § 250q ods. 2 O. s. p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p.
a navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala ich náhradu nepriznal. Účastníčka, ani odporkyňa si
náhradu trov konania neuplatnila.



Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4, druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, prečo jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,
Eur podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.