Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/65/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200499 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200499.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.03.2013 č. 1SprI/25/2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.01.2013 sp. zn. 1Spr/8/2013, ktorým Okresný súd Spišská Nová Ves ako povinná osoba odmietol žiadosť žiadateľa o sprístupnenie zoznamu živých (neskončených) vecí, ktoré napadli na Okresný súd Spišská Nová Ves od 01.12.2012 do 31.12.2012, subjektov, ktoré vystupujú ako navrhovatelia, okrem vecí „Er“ a toto rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný, okrem iného, citujúc ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení zákona č. 220/2011 Z.z. (ďalej len „zákon“) účinného od 01.01.2012, jeho ust. § 3 ods. 1, 3, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2, § 22 ods. 1 a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona „ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z.z. Na základe uvedeného súdy publikujú svoje rozhodnutia na vebovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a tým je zabezpečený prístup verejnosti k informáciám v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona. Preto v zmysle uvedeného žalovaný uzavrel, že pod pojem „rozhodovacia činnosť súdov“ treba zaradiť činnosť súdu od nápadu vecí až do jej právoplatného skončenia, a preto pod rozhodovaciu činnosť súdov možno zahrnúť aj evidenciu vecí súdnych registrov, ktoré nie sú verejne prístupné a z toho dôvodu povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť informácie týkajúce sa subjektov: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, EOS KSI Česká republika, s.r.o., Praha, Deptinvest limited, Britské Panenské ostrovy, Majetkový holding, a.s., Bratislava, RECLAIM, a.s., Bratislava, CASH COLLECTORS SK s.r.o., Bratislava, Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, BBF capital, a.s., Banská Bystrica, Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Slovak Telekom, a.s., Bratislava, T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, Telefónica Slovakia, s.r.o., Bratislava, Telefónica 02 Slovakia, s.r.o., Bratislava, BL Telecom debt, s.r.o, Bratislava, CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava, resp. konaní vedených na Okresnom súde Spišská Nová Ves so špecifikáciou na ich právne postavenie v zmysle žiadosti žiadateľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žiadateľa, že iné súdy, na ktoré sa obrátil s rovnakou požiadavkou, ako na Okresný súd Spišská Nová Ves mu informácie, o ktoré žiada sprístupňujú uviedol, že právny názor iných súdov nie je záväzný pre odvolací orgán. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19.03.2013. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.04.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.01.2013 sp. zn. 1Spr/8/2013 žalobou nenapadol. V žalobe dôvodil tým, že cit. „Podľa nášho názoru je žalobou napadnuté odvolacie rozhodnutie Krajského súdu Košice nesprávne, lebo zásadným spôsobom bráni združeniu na ochranu spotrebiteľov chrániť spotrebiteľov pred nečestnosťami dodávateľov, ktorí saj na Okresnom súde Spišská Nová Ves masovo uplatňujú nároky z neprijateľných, a teda absolútne neplatných zmluvných podmienok a pred inkasnými spoločnosťami, ktoré masovo zaplavujú súdy SR žalobami, ktorými uplatňujú úmyselne premlčané nároky, s cieľom čo naj väčšej kapitalizácie príslušenstva, ktoré v prípade úverov naďalej úročia pôvodným úrokom z úveru aj po skončení úveru, a úroky z omeškania si uplatňujú v drvivej väčšine prípadov úrokovou sadzbou vyššou, ako umožňuje vl. nar. 87/1995 Z.z. Ak SR vytvorila na základe príslušných smerníc EÚ zákonný priestor pre fungovanie združení na ochranu spotrebiteľov (zák. č. 250/2007 Z.z.) a najmä ak došlo k novelizácii § 93 O.s.p. a vznikla nová skupina vedľajších účastníkov, ktorými sú aj združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré sú oprávnené vstupovať do súdnych konaní na podporu spotrebiteľov, z vlastného podnetu a bez osobitného preukazovania právneho záujmu na veci, nakoľko ich legitimácia je daná zákonom, tak ako inak, ako nami zvoleným postupom, máme zistiť, do ktorých konaní je potrebné na podporu spotrebiteľov vstúpiť. Vnútroštátne zákony je potrebné aplikovať tak, aby sa nedostali do rozporu s cieľmi vysokej politiky EÚ pri ochrane spotrebiteľov, upravenými v smerniciach EÚ a vyjadrenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ. V tomto smere v celom rozsahu poukazujeme aj na dôvody nášho odvolania z 25.02.2013 a prosíme, aby boli považované aj ako súčasť dôvodov tejto žaloby. Ide o to, že z našej praxe, aj z praxe súdov je nepopierateľné, že jedinou skutočne účinnou a efektívnou metódou, použiteľnou v masovejšom meradle, ako ochrániť spotrebiteľov pred úžerou a nekalosťami, je práve pôsobenie združení na ochranu spotrebiteľov v súdnych konania v pozícii vedľajšieho účastníka, čomu však Okresný súd Spišská Nová Ves začal v posledných mesiacoch brániť, aj keď nám predtým požadované informácie rad mesiacov bez problémov poskytoval a umožnil nám tak zachrániť stovky spotrebiteľov. Paradoxne, touto žalobou sme vlastne nútení domáhať sa ochrany spotrebiteľov pred samotným Okresným súdom Spišská Nová Ves. Zo súdnej, aj našej praxe je nesporné, že rezignovaný a neinformovaný spotrebiteľ, ktorých je v SR drvivá väčšina, sa sám brániť nevie, sám združenie ani advokáta, až na ojedinelé výnimky, nevyhľadá a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa ešte nevžila. Súdy majú naďalej tendenciu vydávať v spotrebiteľských veciach, v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. platobné rozkazy, v rozpore s § 153a ods. 3 O.s.p., rozsudku pre uznanie v rozpore s § 153b ods. 5 písm. d) O.s.p., rozsudky pre zmeškanie a v rozpore s § 99 ods. 2 O.s.p. schvaľujú zmiery, máme na to tisícky dôkazov. Vo veciach, v ktorých pôsobíme, na uvedené nesprávnosti upozorňujeme a úspešne sa domáhame nápravy. Nakoľko súdy SR sú masovo zaplavované žalobami, ktorými sú uplatňované premlčané pohľadávky, a tu ani súd z úradnej moci na premlčanie neprihliadne, ani spotrebiteľa o premlčaní nepoučí, tak v takýchto prípadoch je úloha združenia nezastupiteľná. Pritom zopakujeme, ako sme uviedli vyššie, v týchto premlčaných pohľadávkach sú zahrnuté aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré však sú „zamaskované“ v istine. Podľa nášho názoru, o nesprávnosti postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves a nesprávnosti názoru obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí svedčí aj § 44 ods. 2 O.s.p. Pritom poskytnutie požadovaných informácií kladie na súdy minimálne nároky. V PC informačnom systéme sa zadá príslušný atribút a požadované informácie, týkajúce sa toho-ktorého dodávateľa sú v priebehu desiatok sekúnd na svete. Združenie je toho názoru, že SR, plniac si záväzky vyplývajúce z čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale aj zo sekundárneho práva EÚ a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a aj z práva vnútroštátneho, by mala prostredníctvom svojich orgánov a v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým prostredníctvom súdov, podporovať pôsobenie združení na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Podľa nášho názoru, ak by bola skutočne prijatá idea ochrany spotrebiteľov, malo by byť snahou, aby združenia na ochranu spotrebiteľov vstúpili čo do najväčšieho počtu spotrebiteľských vecí, ideálne do všetkých, čo vzhľadom na státisíce týchto vecí by bolo možné len prostredníctvom advokátov, ktorí by sa na spotrebiteľské právo v tom ktorom okrese špecializovali, čo by malo byť z rovnakých dôvodov takisto podporované, najmä ak ekonomicky a personálne silní dodávatelia a inkasné spoločnosti, väčšinou nadnáhodného charakteru, samé zamestnávajúce stovky zamestnancov (napr. EOS s.r.o.), sú bezo zbytku proti slabým spotrebiteľom zastupované silným i špecializovanými advokátskymi kanceláriami. Podľa nášho názoru, ak by boli prijaté nami navrhované riešenia, do roka by záplava dodávateľských žalôb zo súdov SR zmizla. Samozrejme, bude potrebné vyporiadať sa pritom ešte s niektorými názormi, ktoré mohli byť opodstatnenie do r. 2008, do novely § 93 O.s.p., že vedľajší účastník nemá miesta v exekučnom konaní, predovšetkým tento názor neobstojí v exekučných veciach, kde sa riešia hmotnoprávne otázky ničotnosti, rozhodcovských rozsudkov, v dôsledku neprijateľných, a teda neplatných rozhodcovských doložiek a s niektorými názormi, že vedľajší účastník nemá miesto v tzv. skrátenom konaní, ktoré niektoré súdy chápu tak, že vydajú platobný rozkaz, a to v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. len preto, aby sa zbavili vedľajšieho účastníka. Podľa nášho názoru touto proti spotrebiteľskou cestou sa rozhodol ísť aj Okresný súd Spišská Nová Ves, ktorý našu činnosť zablokoval úplne. Za sporné obdobia vyžiadame právoplatné rozhodnutia a naše tvrdenia dokážeme, ale dotknutým a najmä poškodeným spotrebiteľom už spätne pomôcť zrejme nebude môcť. Minimálne však na túto prax, idúcu proti verejnému a aj únijnému záujmu pri ochrane spotrebiteľov, poukážeme. Preto sme toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, lebo vychádza z nesprávneho právneho názoru a považujeme ho aj za nespravodlivé“. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, nazvanom „Stanovisko“ zo dňa 02.05.2013 zotrval na dôvodoch a správnosti svojho rozhodnutia a dodal, že v prospech právneho názoru žalovaného svedčí aj ust. § 35 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 01.05.2013. Podľa tohto ustanovenia vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR. V zmysle článku 149 Ústavy SR Prokuratúra SR ako orgán verejnej moci chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ustanovenie § 35 ods. 5 O.s.p. výslovne zakotvuje právo prokurátora na informácie zo súdnych registrov v záujme uplatnenia jeho práva vstúpiť do začatých občianskoprávnych konaní uvedených v § 35 ods. 2 O.s.p. Bez zákonnej úpravy obsiahnutej v § 35 ods. 5 O.s.p. by teda súd nebol oprávnený poskytnúť prokurátorovi informácie zo súdnych registrov (spisové značky, účastníkov konania, predmet konania), ktoré potrebuje v záujme uplatnenia zákonného oprávnenia ako orgán verejnej moci. Ak teda súd poskytne informácie zo súdnych registrov prokurátorovi iba na základe zákonného zakotvenia tohto jeho práva, nemôže tie isté informácie poskytnúť súkromnoprávnych subjektom (fyzické osoby alebo právnické osoby) a ani občianskych združeniam, ktorým je aj žalobca. Súd ako orgán verejnej moci je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, t.j. môže konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Záverom žalovaný poznamenáva, že spotrebitelia ako účastníci prebiehajúcich spotrebiteľských konaní majú vždy možnosť požiadať žalobcu o vstup do konania ako vedľajšieho účastníka. Tým sa naplní poslanie žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu spotrebiteľa. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.06.2013 oznámil súdu, že dáva súdu súhlas na rozhodnutie o žalobe bez pojednávania a súčasne dal do pozornosti súdu Infrigement - porušenie č. 2012/4165 z 25.04.2013, zaslaný Európskou komisiou vláde SR, prostredníctvom ministra zahraničných vecí SR, v ktorom sa konštatuje, ako uviedol, celoplošné masové porušovanie práv spotrebiteľov v SR, v rozpore so záväzkami SR, ako aj súvisiaci list štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR č. 32 700/2013-110. U žalovaného súd konštatoval fikciu súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 2 O.s.p.). Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konajúc postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, bez nariadenia pojednávania dňa 10.10.2013 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol z ďalej uvedených dôvodov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 19 ods. 1 zákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Ústava v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií [(získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 - 59 z 28. júla 2007)] a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl., ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa č.l. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda, či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov a orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd a orgán činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanovenie, vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodovacej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdov, ak to osobitný predpis nezakazuje. Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmarilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutých dôvodov vylúčené. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Z hľadiska týchto teoretických východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa zaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, ktoré je v predmetnej veci sporné. V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona, je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona. Ako z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona vyplýva, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 335/1991 Zb., zákon o ústavnom súde). Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2011 sp. zn. 5Sži/1/2011). Napokon s touto požiadavkou korešponduje aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona vyplýva podľa názoru súdu, že pojmom „informácie o rozhodnutí sa rozumejú informácie o činnosti súdu od nápadu veci až do jej právoplatného skončenia, keďže pod pojem „rozhodovacia činnosť súdov“ treba rozumieť aj evidovanie vecí v súdnych registroch. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona a odkazu číslo 24, ktorý odkazuje na ust. § 82 a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov v zmysle ust. § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie zoznamu živých (neskončených) vecí, ktoré napadli na Okresný súd Spišská Nová Ves od 01.12.2012 do 31.12.2012, subjektov, ktorí vystupujú ako navrhovatelia, okrem vecí „Er“ menovite uvedených v žalovanom rozhodnutí, potom ak žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s výkladom pojmu „rozhodovacia činnosť“ v užšom slova zmysle podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011 sp. zn. 5Sži/1/2011 potom tento výklad pojmu rozhodovacia činnosť súdov nemohol ani tunajší súd prehliadnuť, a preto oň svoje rozhodnutie aj oprel. Súd k námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodovacej praxe Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v spotrebiteľských veciach uvádza, že táto námietka žalobcu je pre rozhodnutie v predmetnej veci právne irelevantná, pretože nie je úlohou súdu posudzovať rozhodovaciu prax súdu v iných veciach ako v tomto konaní. Pokiaľ žalobca v doplnku nazvanom vyjadrenie a odpoveď na výzvu, doručenom súdu dňa 03.06.2003 dával do pozornosti súdu infrigement - porušenie číslo 2012/4165 z 25.04.2013 zaslaný Európskou komisiou vláde Slovenskej republiky prostredníctvom ministra zahraničných vecí SR, v ktorom sa konštatuje celoplošné masové porušovanie práv spotrebiteľov v SR, v rozpore so záväzkami SR a do pozornosti súčasne dal aj súvisiaci list štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR č. 32700/2013-110, tak tento dokument je taktiež právne irelevantný pre rozhodnutie súdu v tejto konkrétnej veci, pretože bol zaslaný vláde Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky nie je účastníkom v tom konaní. Pretože žalobca v zmysle čl. 24 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie, vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu pojmu „rozhodovacia činnosť súdu“ (čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, aplikujúc naň ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona, ktorý obmedzuje právo na slobodný prístup k informáciám, ktorý výklad je súladný s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musel súd preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.