Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200718 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200718.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka, členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému Starosta obce Richnava č. 261, 053 51 Kluknava, právne zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Štefániková 882/39, Poprad, v konaní o žalobe žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu obce Richnava, doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutie Obecného úradu Richnava, doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a vracia vec starostovi obce Richnava na ďalšie konanie. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29. mája 2013 podanou na tunajšom súde elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 29.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Obecného úradu Richnava doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie: - údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručený elektronickým podpisom dňa 20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje. Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s § 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má obec Richnava ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalovaný podľa § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu informácií, ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3, resp. § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takéto rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že v uvedenom prípade však žiadosť od žalobcu nebolo možné otvoriť na žiadnom dostupnom programe, ktorým obec disponuje. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný teda nemal vedomosť, či uvedená žiadosť bola vôbec adresovaná jemu, alebo išlo len o omyl a čo bolo obsahom tejto žiadosti, túto nevybavil. Mal rovnako za to, že v prípade, ak sa jednalo o žiadosť o informácie, ktorú má poskytnúť on ako povinný subjekt a že žalobca má vážny záujem o tieto informácie, že sa naň obráti napr. písomne, tak ako to robia ostatné oprávnené subjekty. Ustanovenie § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. hovorí, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Sme toho názoru, že žalobca musel vedieť, že žalovaný nemá k dispozícii elektronickú podateľňu (zákon mu túto povinnosť ani neukladá) pre evidenciu podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, no i napriek tomu svoju žiadosť v takej forme žalovanému adresoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako i na fakt, že žalovaný od svojho vzniku vo februári tohto roku oslovil s touto žiadosťou už viac ako 800 obcí, pričom vo väčšine prípadov sa jedná o malé obce s nízkymi personálnymi a technickými kapacitami (napr. Korytárky, Vlkanová, Príbelce), máme za to, že jeho postup nesmeroval prioritne k získaniu informácií, ale k využitiu faktu, že tieto obce si s jeho podaniami neporadia a zostanú nečinné. Preto z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a pre prípad, že by súd žalobe vyhovel s poukazom na ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. navrhol žalobcovi trovy konania nepriznať. Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok podľa § 250f ods.2 O.s.p., po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: [email protected] dňa 22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu (predložil dôkaz o hromadnom zaslaní elektronických podaní). Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č. o slobode informácií). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode informácií). O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona). Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia. Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní). Podľa § 14 ods.1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technickým vykonateľným spôsobom. Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného označil obec Richnava, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Richnava. S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu obce Richnava. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010: „Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán, rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“. Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, pričom jeho doručenie žalobca preukázal, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods.3 citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie ( fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že forma podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií - podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom nezodpovedá ustanoveniu § 14 ods.1 zákona o slobode informácií, ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 19 ods.1 zákona o správnom konaní pokiaľ ide o formy podania. Ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými možno uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič) ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom konaní ako aj ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou. Z uvedených dôvodov preto súd pomerom hlasov 3:0 podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Richnava, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého administratívne spadá obec Richnava. Preto by bolo zbytočné žiadať obec Richnava o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bol v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších obdobných veciach). Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec. Záverom súd nemôže nepoznamenať na adresu žalobcu, že spôsob, ktorý zvolil žalobca na získanie požadovaných informácií sa javí súdu ako neetický, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ak je notoricky známe, že v čase súčasnej hospodárskej krízy obce v Slovenskej republike trpia nedostatkom finančných prostriedkov potrebných pre chod obce a preto nie sú ani vybavené žiadanou a teda dostatočnou elektronickou technikou, čo žalobcovi podľa názoru súdu nemohlo byť neznáme aj keď súd na túto okolnosť prihliadnuť pri rozhodnutí v merite veci nemohol, avšak pri rozhodovaní o trovách žalobcu, vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob získania požadovaných informácií túto okolnosť vzal v zreteľ, keďže to súdu umožňuje ustanovenie § 250k ods. 1 druhá veta O. s. p.. Preto z hore uvedených dôvodov žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, aj keď v konaní bol úspešný, a to na základe ustanovenia § 250k ods. 1 druhá veta O. s. p.. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.