Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/100/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200724 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200724.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu Centrum ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bardač, s.r.o., Búdková 9, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, proti žalovanému starosta Obce Švedlár, Švedlár 87, zast. doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Južná trieda 1, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu Obce Švedlár doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Švedlár doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 a vec v r a c i a starostovi Obce Švedlár na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 30.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Obecného úradu obce Švedlár doručeného žalobcovi 08.04.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie: - údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a 21.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitné chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou disponuje. Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 07.05.2013 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade s § 22 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má obec Švedlár ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má žalobca podľa § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., teda do okruhu informácií, ku ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3, resp. § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takéto rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.08.2013, navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Citoval ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 2 písm. d/, § 10 ods. 2 písm. p/, zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že všetky tvrdenia navrhovateľa sú vytrhnuté z kontextu a s ohľadom na skutkovú situáciu nie sú právne relevantné. Podanie sa neposudzuje podľa formálneho označenia, ale podľa obsahu. Tým, že sa prílohy mailu nedali otvoriť a odosielateľ mailu na to následne nijako nereagoval, nepodarilo sa zistiť obsah podania. Žalovaný má za to, že v danom prípade nezačalo žiadne konanie a to pre nesplnenie podmienky vedomosti obsahu podania. Obec objektívne nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom podaní zaslaných v prílohe mailov žalobcu zo dňa 22.03.2013 a zo dňa 20.04.2013 a teda žiadne podanie jej fakticky nebolo doručené. Pre účinnosť daného podania je potrebné, aby sa dostalo do sféry a dispozície správneho orgánu. Podania, žiadosti o informácie a ani odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu obce, teda nevyvolali účinky a žaloba je preto podaná predčasne. Ďalej uviedol, že dátumy vydania rozhodnutí a presný postup vrátane počítania lehôt upravuje kogentne zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Argumentácia žalobcu svedčí o neznalosti právnej úpravy a o účelovosti tohto konania. Na doplnenie uviedol, že rozhodnutie krajského súdu musí rovnako obsahovať presné označenie rozhodnutia - nepostačuje všeobecná formulácia. Zároveň konštatoval, že žalobca v intenciách zákona o elektronickom podpise mal, mohol a zároveň musel vedieť, v zmysle zásady „ignorantia iuris non exusat“ o existujúcom zozname orgánov verejnej moci, ktoré úradu oznámili adresu e-podateľne. V kolónke samospráva sa však žalovaná obec nenachádza, nachádzajú sa tam len 3 možné adresy samospráv, na ktoré možno poslať e-podanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na vyhlášku Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z.z. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 14/2013 a sp.zn. 2 Sži 3/2012 a dodal, že žalobca žiadne potvrdenie elektronického podania nedostal a teda musel vedieť, že k prijatiu a vybaveniu žiadosti nedošlo a ani nedôjde pre objektívnu nemožnosť vydania takéhoto potvrdenia. Nepochybne teda išlo o účelové konanie so snahou a cieľom podávať hromadné žaloby a týmto spôsobom získať vysoké finančné prostriedky na úkor verejného rozpočtu obce. Ďalej namietal skutočnosť, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie, dňa 21.01.2013 ešte občianske združenie Centrum ekologických informácií neexistovalo, pretože vzniklo až dňa 08.02.2013 a zároveň ani advokátska kancelária Bardač s.r.o. v tom čase vôbec nedisponovala plnou mocou na podanie týchto žiadosti, pretože plnú moc udeľuje Centrum ekologických informácií spoločnosti Bardač s.r.o. až 19.02.2013. V závere žalobca poukázal na inštitút dobrých mravov, citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 148/2004, sp.zn. 3 Cdo 137/2003, sp.zn. 2 M Cdo 9/2007 a sp.zn. 2 M Obdo 1/2008 a uviedol, že s poukazom na citovanú judikatúru sa celý postup žalobcu javí ako snaha o tzv. šikanózny výkon práv na informácie, pretože žalobca cielene a zjavne účelovo obchádza a „využíva“ - „zneužíva“ obce ako subjekty verejného práva na získanie trov konania. Žalobca podaním zo dňa 17.09.2013 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konštatoval, že v danom prípade bola žiadosť podaná elektronickou poštou e-mailom, čo je jednoznačne technicky vykonateľný spôsob, ktorý predpokladá priamo v citovanom ustanovení zákon. Uviedol, že podľa § 19 ods.1 zákona o správnom konaní jedným zo zákonov prípustných a rovnocenných spôsobov, akým je možné urobiť podanie je aj podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo formáte *.zep. Táto právna úprava je účinná už viac ako 11 rokov. Zároveň uviedol, že žalovaný ani nemusel mať automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože na overenie elektronického podpisu stačia prostriedky - softvérové produkty, ktoré sú v celkovom počte 18 uverejnené na webovom sídle národného bezpečnostného úradu, pričom niektoré z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp.zn. III.ÚS/7/07 z 20.12.2007 a nález II.ÚS/150/08 z 24.06.2008) podľa ktorej dotknuté štátne orgány sú povinné prijímať podania v elektronickej forme podpísané zaručeným elektronickým podpisom a v záujme toho si vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie. Žalobca ďalej konštatoval, že na uvedenom nemení nič ani to, že v žiadosti, ktorou žalobca požiadal o sprístupnenie informácie došlo k pisárskemu nedopatreniu, kedy namiesto 21.02.2013 sa v texte žiadosti uviedlo 21.01.2013. Ide o zanedbateľný nedostatok, ktorý nemá žiaden vplyv. Časová pečiatka jedinečným spôsobom na sekundu uvádza, kedy bola predmetná žiadosť podpísaná a z predmetnej časovej pečiatky je zrejmé, že žiadosť bola podpísaná dňa 21.02.2013 o 16:31:14. Rovnako poukázal na inštitút dobrých mravov a uviedol, že žalovaný zrejme nedopatrením vo svojom vyjadrení mylne zamieňa relevantné právne odvetvia, keďže v administratívnoprávnych vzťahoch odkazuje na inštitút dobrých mravov vyjadrený v § 39 zákona č. 40/1964 Zb. OZ. V tejto súvislosti poukázal, že dobré mravy sú inštitútom občianskeho práva, ktoré má charakter súkromného práva a riadi sa inými zásadami ako správne právo, ktoré má charakter verejného práva. Žalobca vylúčil akýkoľvek „zlý úmysel“, nakoľko mal záujem o informácie o žalovanom, pričom mal záujem získať tieto informácie v autentickej podobe, priamo od žalovaného, nie sprostredkovane „niekde na internete“ a práve preto sa obrátil so svojou žiadosťou na žalovaného. V závere dodal, že žalovaný si uplatňuje náhradu trov konania a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.02.2011, sp.zn. 2Sžo 145/2010, v zmysle ktorého „ustanovenie § 250k O.s.p. vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému, bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatní alebo nie“. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.), po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe a žalobou s prílohami jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: [email protected] dňa 22.03.2013 a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona č. o slobode informácií). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona). Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode informácií). O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona). Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia. Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní). Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou formou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného označil obec Švedlár, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného úradu) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Švedlár. S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu obce Švedlár. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010: „Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán, rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém, a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“. Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods.3 citovaného zákona je potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie ( fiktívne rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). Súd ďalej konštatuje, že ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia § 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice), faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa názoru súdu pod pojmom iný technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými možno uskutočniť procesný úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky vykonateľný spôsob podania žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič) ale aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom konaní ako aj ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. Preto žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou podateľňou. K námietke žalovaného, že žiadosť o sprístupnenie informácií podané Centrom ekologických informácií je zo dňa 21.01.2013, pričom registrácia Centra ekologických informácií bola vykonaná Ministerstvom vnútra SR až dňa 08.02.2013 a plná moc udelená Centrom ekologických informácií advokátskej kancelárii spoločnosti Bardač, s.r.o. na podanie žiadosti je zo dňa 19.02.2013, z čoho vyplýva, že v čase podania (spisovania) žiadosti o sprístupnenie informácií dňa 21.01.2013 ešte občianske združenie Centrum ekologických informácií neexistovalo, súd uvádza nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií bola žalovanému podaná elektronicky dňa 22.03.2013 so zaručeným elektronickým podpisom. Z výpisu z registra občianskych združení Ministerstva vnútra SR vyplýva, že registrácia Centra ekologických informácií bola vykonaná dňa 08.02.2013. Pre posúdenie vyššie uvedenej námietky žalovaného je podstatná tá skutočnosť, kedy bola žiadosť o sprístupnenie informácií žalovanému podaná a nie kedy bola spísaná. Keďže z vyššie uvedeného je preukázané, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií (22.03.2013) bola žalovanému podaná až po registrácii žalobcu (08.02.2013) a taktiež až po jeho registrácii bola aj žalobcom udelená plná moc advokátskej kancelárii Bardač, s.r.o. (19.02.2013), preto neobstojí námietka žalovaného, že v čase podania (spísania) žiadosti o sprístupnenie informácie ešte občianske združenie Centrum ekologických informácii neexistovalo. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Švedlár, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Košice - okolie, do ktorého administratívne spadá obec Švedlár. Preto bolo zbytočné žiadať obec Švedlár o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom ,ktoré by sa nachádzali na území obce. Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia. Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane. Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.