Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/42/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200749 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: N. C., bytom Y.Á. XX/XXX, D. L. C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o i n v a l i d n ý dôchodok, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. februára 2013 č. XXX XXX XXXX X a vracia jej vec na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 08.01.2013 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov z 08.01.2013 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou rozhodnutia bol aj odborný posudok o invalidite z 08.01.2013. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že od ostatného posúdenia zdravotného stavu posudkovou lekárkou 08.01.2013 sa jej zdravotný stav zhoršil, podrobila sa ďalším odborným vyšetreniam, a preto žiada o nové posúdenie zdravotného stavu. Na súdnom pojednávaní 03.07.2013 predložila nové odborné lekárske nálezy a taktiež na pojednávaní 09.10.2013 predložila ďalšie odborné lekárske nálezy s tým, že sa má podrobovať ešte ďalším odborným lekárskym vyšetreniam. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že posudkoví lekári sociálneho poistenia ako v správnom, tak aj v súdnom konaní posúdili zdravotný stav navrhovateľky po vlastnom vyšetrení a na základe predložených odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je v rozsahu 20 % a teda jej zdravotný stav neodôvodňuje vznik invalidity. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky), lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 20.05.2013, jej doplnením zo dňa 04.09.2013, písomným vyjadrením odporkyne z 11.06.2013, dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 20.09.2012 žiadala o dávku sociálneho poistenia a k žiadosti pripojila aj odborné lekárske nálezy. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú stanovené v § 70 zákona tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 k zákonu možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Čo zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia upravuje § 153 zákona tak, že lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. V správnom konaní po podaní žiadosti o dávku sociálneho poistenia zdravotný stav navrhovateľky posudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov dňa 08.01.2013. Po zhodnotení odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené a ide najmä o odborné lekárske nálezy od roku 2011 a to interné, cievne, gastroenterologické, ortopedické, neurologické, reumatologické, imunologické, pľúcne, psychiatrické, endokrinologické, hematologické, na základe ktorých posudková lekárka uviedla, že rozhodujúce zdravotné postihnutie sú degeneratívne zmeny na chrbtici s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel B, položka 3b v rozsahu 20 % a na tomto závere a uvedení rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudková lekárka zotrvala aj 16.04.2013. V súdnom konaní posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice v lekárskej správe z 29.05.2013 hodnotil odborné lekárske vyšetrenia, ktoré hodnotila a posudzovala posudková lekárka v správnom konaní, ako aj ďalšie vyšetrenia a to predovšetkým aj z roku 2013 a v závere posudku uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie sú degeneratívne zmeny na chrbtici s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b na dolnej hranici, t. j. 20 % a na tomto závere zotrval aj v doplňujúcej lekárskej správe zo 04. septembra 2013 kedy hodnotil ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila už v súdnom konaní. Ide o nálezy z vyšetrenia urologického, interného, kardiologického, neurologického a posúdil ich aj v prítomnosti odborného lekára internistu, pričom dospel k zhodnému záveru ako uviedol vo svojej lekárskej správe z 29.05.2013. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že kým posudková lekárska Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov vo svojich lekárskych správach z 08.01.2013 a 16.04.2013 rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla degeneratívne zmeny na chrbtici, ale mala ich zaradiť pod kapitolu XV, oddiel B, položka 3b, pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach vo svojich lekárskych správach z 29.05.2013 a 04.09.2013 tiež uvádza rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na chrbtici, ale mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b, pričom sa nevyporiadal so skutočnosťou prečo posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov rozhodujúce zdravotné postihnutie pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotila podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b. Pre posudkových lekárov zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Posudzuje sa na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti pri zohľadnení posúdenia všetkých zdravotných ťažkosti žiadateľa o dávku a určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj iných zdravotných postihnutí, ktoré odôvodňujú prípadné zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takéhoto poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 k zákonu, percentuálnym rozpätím potom posudkový lekár v konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť náležite odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje so zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia, nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade podľa názoru súdu posudkoví lekári v lekárskych správach náležite neodôvodnili na základe akých zistení stanovili u navrhovateľky percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prečo za rozhodujúce zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici, kde je v prílohe č. 4 stanovené rozpätie 20 až 35 %, stanovili na dolnej hranici rozpätia a nedostatočne sa zaoberali posúdením zdravotného stavu navrhovateľky aj z hľadiska ostatných ochorení a zamerali sa iba na tie, ktoré súvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie ani neuviedol, či skutočne u posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne v Trebišove došlo k chybe pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia - degeneratívne zmeny na chrbtici, najmä pri zaradení do kapitoly XV, oddiel B, položka 3b a tým určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesprávne. Navrhovateľka absolvovala väčšie množstvo odborných lekárskych vyšetrení, chodí na kontroly, absolvuje ďalšie odborné vyšetrenia, pričom ani jeden z posudkových lekárov sa nevyjadril ku všetkým odborným lekárskym nálezom, teda aj tým, ktoré nie sú podľa neho rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale najmä ani jeden z nich sa vyjadril ohľadne stabilizácie rozhodujúceho zdravotného ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, pretože podľa názoru súdu ak navrhovateľka aj v súčasnosti absolvuje ďalšie a ďalšie odborné vyšetrenia, zrejme jednotlivé ochorenia nie sú stabilizované a nie je známe, aký je ďalší vývoj a liečba toho ktorého ochorenia. V zmysle § 71 ods. 6 zákona je potrebné pre zistenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posúdiť a riadne zdôvodniť aj to, prečo sa iné postihnutie nepovažuje za rozhodujúce postihnutie, resp. aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by podľa prílohy č. 4 zákona tomu ktorému postihnutiu zodpovedala. Ak posudkový lekár v lekárskej správe zo 04.09.2013 kedy posudzoval zdravotný stav navrhovateľky aj v prítomnosti odborného lekára - internistu uviedol, že novo doložené lekárske nálezy neprinášajú nové skutočnosti oproti už podrobne zhodnotenému zdravotnému stavu, je potrebné, aby sa vyporiadali aj s tým, či u navrhovateľky ide o stabilizovanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, či v súvislosti s tým je potrebné, aby navrhovateľka absolvovala len pravidelné kontroly, resp. je potrebné pre liečbu a stabilizáciu ochorenia absolvovať ďalšie iné odborné vyšetrenia, aký je predpokladaný ďalší vývoj rozhodujúceho zdravotného postihnutia, prípadne aj ďalšia liečba už aj z toho dôvodu, že navrhovateľka v priebehu súdneho konania stále absolvuje nejaké odborné vyšetrenia a ako uviedla, ďalšie odborné vyšetrenia má absolvovať aj po ostatnom súdnom pojednávaní. Navrhovateľka k žiadosti o dávku z 20.09.2012 pripojila odborné lekárske vyšetrenia: interné, neurologické, gastroenterologické, urologické, psychiatrické, hematologické a endokrinologické, z ktorých nevyplýva, že má absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia a zrejme to neuviedla ani posudkovým lekárom, resp. sa jej na aktuálny zdravotný stav a vyšetrenia nepýtali. Navrhovateľka však aj sama bola povinná posudkovým lekárom predložiť všetky odborné lekárske správy a ich informovať kedy, aké a za akým účelom je objednaná na ďalšie odborné vyšetrenia, aby mohli komplexne posúdiť jej zdravotný stav a nie až v preskúmavanom konaní postupne predkladať nové lekárske správy z odborných, prípadne kontrolných vyšetrení tvrdiac, že má absolvovať ešte ďalšie odborné vyšetrenia. Z predložených administratívnych spisov je zrejme z toho, že u navrhovateľky pravdepodobne nejde ešte o stabilizáciu ochorenia, prečo nebolo možné posudkovými lekármi posúdiť zdravotný stav navrhovateľky v súlade s ustanovením § 71 zákona. Preto podľa názoru súdu napadnuté preskúmavané rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Posudkoví lekári ako v správnom, tak aj v súdnom konaní ako to vyplýva z obsahu lekárskych správ komplexne neposúdili zdravotný stav navrhovateľky v súvislosti s jej zhoršovaním a pravidelným absolvovaním odborných lekárskych vyšetrení, buď kontrolných, prípadne ďalších nových vyšetrení, teda nedostatočne zhodnotili stabilizáciu ochorenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, jeho ďalšieho vývoja a nedostatočne odôvodnili aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nielen u rozhodujúceho zdravotného postihnutia kde je stanovené rozpätie, ale ani u ostatných zdravotných postihnutí. Preto podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na základe predložených odborných vyšetrení, ktoré sú už súčasťou posudkového spisu, ale zároveň bude potrebné zhodnotiť aj správy z ďalších lekárskych vyšetrení, ktoré navrhovateľka podľa vlastného udania má absolvovať, teda zdravotný stav navrhovateľky je treba posúdiť v súlade s ustanovením § 71 zákona a posudkový lekár musí aj náležite zdôvodniť prečo to ktoré ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a prečo bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na tej ktorej hranici a tiež musí dôsledne odôvodniť prečo ostatné zdravotné postihnutia, ktoré sú diagnostikované nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, či a v akom rozsahu ovplyvňujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, teda či prichádza resp. neprichádza v úvahu zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona. Po presne a úplne zistenom skutočnom stave veci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 195 ods. 1 zákona bude môcť odporkyňa vydať nové rozhodnutie, ktoré musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, čo vyplýva z § 209 ods. 1 zákona a nové rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 209 zákona a najmä odôvodnenie rozhodnutia má byť v súlade s uvedeným ustanovením. Odporkyňa ako správny orgán pri novom prejednávaní veci je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľka i keď v konaní bola úspešná si ich náhradu neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).