Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201014 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201014.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu F.T. H. B. S. T. Á. M. Z. , G. K. XX, G., I., pre doručovanie adresa: F. H., R. XXX/XX, Y. X., proti žalovanému Mesto Kráľovský Chlmec, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02.07.2013 sp. zn. 2013/10508, takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e konanie. Po právoplatnosti uznesenia vec žalobcu bude p o s t ú p e n á Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, nazvanej „Žiadosť o preskúmanie - prehodnotenie rozhodnutia“ zo dňa 08.07.2013. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia uložil žalobcovi podľa ust. § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 300,- eur za porušenie povinností podnikateľského subjektu podľa čl. 10 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kráľovský Chlmec č. 6/2011 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb a podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zistené pri výkone kontroly dňa 25.06.2013 v prevádzkarni žalobcu. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žiadosť o preskúmanie - prehodnotenie rozhodnutia, ktorou, súdiac podľa obsahu žiadosti, ktorú súd považoval za odvolanie proti žalovanému rozhodnutiu a ktorú doručil žalovanému dňa 09.07.2013, sa domáhal zníženia pokuty na sumu 100,- eur, prípadne 150,- eur s tým, že žiadal, aby určenú sumu mohol splatiť v troch splátkach. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, okrem iného, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním žalobcu je rozhodnutie Mesta Trebišov o uložení pokuty za správny delikt. V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci súdu v správnom súdnictve na preskúmavanie rozhodnutia odporcu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku zo dňa 22. augusta 2012 č. k. 2Sžo/11/2012, citujem: „S účinnosťou od 1. januára 2002 podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Zákonodarca teda u obce (mesta) ako aj u samosprávneho kraja rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta) či samosprávneho kraja. Na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, t.j. zákon o priestupkoch. Subsidiárne sa na konanie vo veciach priestupkov použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 51 zákona o priestupkoch). Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (osobitne rozhodnutí sankčnej povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný zákon. V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. Trestanie za správne delikty (priestupky a iné správne delikty fyzických osôb - podnikateľov a správne delikty právnických osôb) musí v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor) podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“, je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Rozhodnutie mesta Prievidza o priestupku a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v príslušnom zákone v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní správnych deliktov. Na základe vyššie uvedeného možno ustáliť, že tak vo veciach priestupkov ako aj vo veciach iných správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce a samosprávneho kraja nielen v konaní o priestupkoch ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje ich postavenie samosprávneho orgánu. Napokon zákon o priestupkoch upravuje aj postavenie ústredného orgánu štátnej správy vo veciach priestupkov, ktorým je ústredný orgán štátnej správy SR, do pôsobnosti ktorého patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok; ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra SR (§ 89). Taktiež z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008 alebo jeho nález z 1. novembra 2010 sp. zn. III. ÚS 70/2010 - www.concourt.sk) vyplýva, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom; viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 01. júla 2008 sp. zn. III. ÚS 341/07 vyslovil záver, že súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Vychádzajúc z vyššie citovaných a uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri prejednávaní priestupku a iného správneho deliktu vystupuje obec a samosprávny kraj v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku a inom správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy (pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2008 vo veci sp. zn. 8Nds/5/2008 a či jeho uznesenie z 10. októbra 2011 sp. zn. 5Rks/2/2011 - www.nsud.sk), i keď by to jednotlivé zákony upravujúce iné správne delikty výslovne neurčovali. Takto potom o odvolaní proti rozhodnutiu obce a samosprávneho kraja o priestupku, resp. o inom správnom delikte by mal rozhodovať orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je podľa zákona č. 168/1996 Z. z. ministerstvo. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu by bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a nasl. O.s.p.). Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v predmetnej veci bol účastník priestupkového konania nesprávne poučený, pretože správne má prebiehať odvolacie správne konanie podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V predmetnej právnej veci je odvolacím správnym orgánom Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 51, § 89 zákona o priestupkoch a § 58 ods. 1 Správneho poriadku.“ Krajský súd, ako z vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovanom rozsudku vyplýva, nie je príslušný konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty za správny delikt podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. ani podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., pretože správne má prebehnúť odvolacie správne konanie podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V uvedenej veci je preto odvolacím správnym orgánom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 51 a § 89 zákona o priestupkoch a § 58 ods. 1 Správneho poriadku. Pretože v tomto prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (vecnú príslušnosť súdu) súd po zastavení konania v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. postúpil vec žalobcu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 08.07.2013. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.