Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/175/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201054 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., so sídlom Holubyho 31, Košice, IČO: 45 522 855, zastúpeného JUDr. Gabrielou Čechovou, advokátkou, so sídlom Štúrova č. 7, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/38015-244308/2013/5309 zo dňa 21.05.2013, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 19.07.2013 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.07.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2013 č.k. 1100303/1/38015-244308/2013/5309, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č.k. 9800404/5/237879/2013 zo dňa 25.01.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťroku 2010 zo sumy 23705,25 eur na sumu 2547,95 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Konštatoval, že kontrolou predložených účtovných dokladov a záznamov DPH bolo zistené, že platiteľ v kontrolovanom zdaňovacom období II. štvrťrok 2010 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Špecifikoval jednotlivé faktúry, ktorými žalobca deklaroval dodanie tovarov pre odberateľa ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, Neptun utca 96, Budapešť, Maďarsko a pre odberateľa GYENES EXPORT-IMPORT KFT, Bartók Béla út. 95, Budapešť, Maďarsko. Uviedol, že k intra-komunitárnej dodávke tovarov uvedených na špecifikovaných faktúrach v celkovej sume 114 779,10 eur nedošlo, preto po kontrole v riadku 15 - dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je základ dane 0 eur. Rozdiel základu dane v riadku 15 DP predstavoval celkom 114 779,10 eur. Konštatoval, že kontrolou predložených účtovných dokladov v nadväznosti na záznamy vedené v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bolo zistené, že platiteľ spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., Holubyho 31, Košice - m. č. Juh, v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 vykázal nadmerný odpočet v sume 32 959 eur, kde podstatná časť odpočítanej dane v sume 21 157,30 eur súvisela s nákupom betonárskej ocele od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o., Turgenevova 20, Košice, pričom vyšpecifikoval došlé faktúry, o ktoré išlo. Ďalej uviedol, že podľa predložených dokladov tovar nakúpený od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. bol ihneď v deň dodania tovaru predaný dvom maďarským odberateľom a to ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, Neptun utca 96, Budapešť, Maďarsko a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, Bartók Béla út 95, Budapešť, Maďarsko, pričom jednotlivé faktúry taktiež špecifikoval. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia detailne opísal jednotlivé výsledky preverovania, na základe ktorých konštatoval, že správca dane v rámci kontroly preveroval faktúry od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o., na základe ktorých si spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. uplatnila odpočítanie DPH v zdaňovacom období II. štvrťrok 2010 v sume 21 157,30 eur. Tento tovar ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. ihneď v deň dodania tovaru predala maďarským spoločnostiam ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Uviedol, že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. počas kontroly nepreukázala reálnu existenciu tovaru nakúpeného od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a ani jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ. Spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predloženými došlými faktúrami č. 40/2010 až 49/2010 deklarovala nákup betonárskej ocele od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., ale pri preverovaní uskutočnenia dodania tovarov sa objavili protichodné tvrdenia a boli zistené nasledujúce skutočnosti, ktoré dodanie tovaru nepotvrdili. Tieto zistené skutočnosti spočívali v tom, že obchod prebehol cez reťaz firiem, a to: A. THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT - maďarská spoločnosť, B. JT Corporation s.r.o., C. DOCS TRADE s.r.o., D. ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., E. ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a F. GYENES EXPORT - IMPORT KFT - maďarské spoločnosti, ale podľa prepravných dokladov a výpovedí vodičov a Š. B.T. bol tovar naložený v Maďarsku a vyložený v priestoroch spoločnosti VOMEX Trade, spol. s.r.o., ktorá sa nachádza v areáli FERONY Slovakia, a.s. v Košiciach. Tvrdenie U.. Š. B. - konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., že tovar, ktorý dodal v II. štvrťroku 2010 pre odberateľa ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., nakúpil od spoločnosti JT Corporation s.r.o., ktorá zabezpečila aj prepravu tovaru, poprel konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o. pán O. J.. Konštatoval, že konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o. pán Ján Takáč povedal, že faktúry, ktorými spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. deklarovala nákup tovaru od spoločnosti JT Corporation s.r.o. on nevystavil, na predložených faktúrach sa nenachádza jeho podpis a pečiatku uvedenú na faktúrach nepoužíva. Podpis na faktúrach je pána X. D., bytom U. X, D., pričom on nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation s.r.o. a nenakúpil na Slovensku a ani v zahraničí žiadnu betonársku oceľ uvedenú na faktúrach. Za spoločnosť JT Corporation podával daňové priznania on osobne, ale v zdaňovacom období za jún 2010 predložené faktúry do daňového priznania nezahrnul. S pánom D.S.Ý. sa spoznal v reštaurácii, ale nemali medzi sebou žiadny obchodný a ani kamarátsky vzťah. Správca dane zistil, že spoločnosť JT Corporation s.r.o. za zdaňovacie obdobie 6/2010 nepodala na DPH žiadne daňové priznanie, čiže nepriznala a nezaplatila žiadnu daň. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia pána B. konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. obchody za JT Corporation s.r.o. uskutočnil X. D.. Pán B. pri ústnom pojednávaní predložil splnomocnenie zo dňa 31.05.2010, v ktorom JT Corporation splnomocňuje X. D. v zastupovaní zmocniteľa v nákupe a predaji hutníckeho materiálu. Konštatoval, že pán D.F. tiež tvrdil, že na zastupovanie spoločnosti JT Corporation s.r.o. bol poverený pánom J. a tiež ku kontrole predložil plnomocenstvo zo dňa 25.05.2010, v ktorom O. J. konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o. splnomocnil X. D. na zastupovanie spoločnosti v obchodnom styku. Uviedol, že predložené plnomocenstvá boli odlišné a mali aj odlišný dátum udelenia plnomocenstva a boli bez úradne overeného podpisu. Ďalej konštatoval, že tvrdenia pána B. a pána D.Ľ. si protirečia s tvrdením pána J., že nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation s.r.o., pritom pán J. sa vyjadril jednoznačne, že nikoho nesplnomocnil zatupovaním, a že s pánom D. nikdy neboli v obchodnom vzťahu. Podľa vyjadrenia pána B. a aj vyjadrenia maďarskej spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZR, pán B. jednal s maďarskou spoločnosťou, objednával tovar, dal peniaze p. D. na nákup tovaru od maďarskej spoločnosti, usmerňoval vodičov pri dovoze tovaru do Košíc a aj prevzal a potvrdil dovoz tovaru v Košiciach. Správcovi dane nie je jasné, prečo firma DOCS TRADE s.r.o. priamo nenakúpila tovar od maďarskej spoločnosti. Vysvetlenie p. B., že kvôli výhodnejšej cene, je nepodložené, pretože rozdiely medzi nákupnými a predajnými cenami pri obchodoch boli minimálne. Ďalej uviedol, že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predložila ku kontrole vyšlé faktúry, ktorými deklarovala intra-komunitárne dodávky tovaru (nakúpeného od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.) maďarským spoločnostiam, pričom jednotlivé faktúry aj špecifikoval. Ďalej uviedol, že pri preverovaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií s Maďarskom bolo zistené, že obidve maďarské spoločnosti nevykonávajú ekonomickú činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú žiadnu prevádzku a ani skladové priestory. Maďarská daňová správa taktiež zistila, že riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT pán F. P. nemá v Maďarsku trvalý pobyt. Opakované predvolanie prebral zástupca na preberanie písomností p. U. P., ktorý ich informoval, že s riaditeľom spoločnosti p. F. P. sa nevedel spojiť ani telefonicky, ani poštou. Pri miestnom zisťovaní v mieste registračnej adresy spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, na 96, Neptun st. H-1158 v Budapešti, maďarské daňové orgány zistili, že tam žije p. J., ktorý vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a ani o p. F. P.. Na registrovanej adrese spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Zamestnanci vykonávajúci kontrolu na základe dokladov predložených spoločnosťou ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. zistili, že „Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.06.2010“ uzatvorenú medzi firmami ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT zo strany spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT podpísal p. U. P. a nie riaditeľ spoločnosti p. F. P.. Podľa odpovede maďarských daňových orgánov p. U. P. je len zástupca na preberanie písomností, čiže obchod bol dohodnutý s neoprávnenou osobou. Ďalej konštatoval, že v rámci medzinárodnej výmeny informácií s Maďarskom bolo ohľadom spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT zistené, že jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti p. J. M. zomrel dňa 06.06.2010. Z tohto zistenia vyplýva, že v čase, kedy sa mali uskutočniť obchody medzi našou spoločnosťou ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a firmou GYENES EXPORT - IMPORT KFT bol jej jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti p. J. M. už mŕtvy. Napriek tomu faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady a vyhlásenia odberateľa, ktoré náš daňový subjekt predložil ku kontrole, sú potvrdené podpisom a pečiatkou spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Konštatoval, že všetky tieto zistenia dokazujú, že k intra-komunitárnym dodávkam tovaru, uvedeným na vyšlých faktúrach pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností zamestnanci správcu dane dospeli k záveru, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. prezentoval vyššie uvedenými došlými faktúrami od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a vyšlými faktúrami pre odberateľov ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, nebola reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v zákone o DPH, Obchodnom zákonníku a Živnostenskom zákone a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale bola prispôsobená na splnenie jeho účelu konania a tým bolo čerpanie nadmerných odpočtov - nezákonný prospech daňového subjektu v tomto konkrétnom prípade spoločnosti - ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.. Zdôraznil, že daňový subjekt nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť týchto zdaniteľných obchodov, nepreukázal vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov predložením relevantných dôkazov o tom, že sa obchod deklarovaný na faktúrach uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Pri deklarovanom dodaní tovaru nevznikla daňová povinnosť - zo samotnej existencie faktúry, na ktorej platiteľ uvedie daň ako dodávateľ, automaticky nevzniká nárok na odpočítanie dane. Platiteľ je povinný preukázať, že k dodaniu tovaru prišlo relevantnými dôkazmi, ktoré daňový subjekt nepredložil, v danom prípade išlo len o fakturáciu tovaru a tovar reálne dodaný nebol. Konštatoval, že zamestnanci správcu dane na základe všetkých vyššie uvedených kontrolných zistení, ako aj získaných dôkazných prostriedkov a ich vyhotovenia konštatujú, že zo strany daňového subjektu ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov v sume 21 157,30 eur z došlých faktúr č. 40/2010 až 49/2010 od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o., ktorými bol deklarovaný nákup betonárskej ocele, pretože konateľ spoločnosti JT Corporation s.r.o., ktorá mala dodať tovar spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., poprel uskutočnenie dodania tovaru a ani na DPH nepriznal žiadne dodanie tovaru. Ďalším dôkazom nesplnenia podmienok na odpočítanie dane našim platiteľom je aj to, že bolo preukázané, že nedošlo k intra-komunitárnym dodávkam tohto tovaru do Maďarska spoločnostiam ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, takže náš platiteľ nepoužil nakúpený tovar na dodávku tovaru ako platiteľ, čím náš daňový subjekt ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 citovaného zákona. Konštatoval, že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. počas kontroly nepreukázala reálnu existenciu tovaru nakúpeného od dodávateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., preto správca dane neuznáva odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur z faktúr č. 40/2010 až 49/2010. Ďalej uviedol, že o výsledku kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012, pričom dňa10.12.2012 bola daňovému subjektu doručená Výzva na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie č.: 9800404/5/3651903/2012 zo dňa 07.12.2012, ktorej prílohou bol Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 s dátumom prerokovania 17.01.2013. Dňa 17.12.2012 bolo na Daňový úrad Košice doručené „Vyjadrenie sa k Protokolu zo dňa 06.12.2012 - ODVOLANIE“ od spoločnosti ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.. Poukázal na námietky daňového subjektu v podanom vyjadrení, ktoré vyhodnotil tak, že správca dane nesúhlasí s tvrdeniami platiteľa, pretože správca dane v rámci kontroly preveril doklady predložené ku kontrole a na základe zistení z preverovania dospel k záveru, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaných v predložených faktúrach nedošlo. Konštatoval, že v Protokole sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k tomuto záveru, pričom daňový subjekt ku vyjadreniu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane uvedené v Protokole. Vo vyhodnotení námietok správca dane ďalej podrobne poukázal na dôkazy, ktoré už boli vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí. Na záver uviedol, že správca dane k „Vyjadreniu sa k Protokolu č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 - ODVOLANIE“ od spoločnosti ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. zaujíma jednoznačné stanovisko, že správca dane daňovú kontrolu vykonával v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, neporušil žiadne práva daňového subjektu a trvá na svojich zisteniach uvedených v Protokole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca namietal, že tvrdené skutočnosti správcom dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, vykazujú skutkové a právne vady, preto považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za arbitrárne, účelové a nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu vidí konkrétne v porušení ustanovenia § 2, § 15 ods. 5, § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, týmito ustanoveniami sa prvostupňový orgán neriadil, pretože v opačnom prípade by nemohol rozhodnúť systémom „rozhodol som, lebo som rozhodol“, čo robí rozhodnutie arbitrárnym, účelovým, pretože je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, prvostupňový orgán si nesplnil svoju úlohu ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie je tak predčasné, nepresvedčivé, neodôvodnené, a preto nezákonné. Konštatoval, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 uplatnil nadmerný odpočet z nákupu betonárskej ocele od dodávateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., Turgenevova 20, Košice. Všetok objednaný tovar od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. bol daňovému subjektu aj fyzicky dodaný tak, ako bol deklarovaný na došlých faktúrach tohto dodávateľa a zároveň bol fyzicky predaný odberateľom v priestoroch areálu FERONA Slovakia, a.s. a vyvezený do Maďarska v rozsahu deklarovanom vo vyšlých faktúrach. Fyzické dodanie tovaru do areálu spoločnosti FERONA, a.s., potvrdil konateľ dodávateľa p. Docs, vstup do areálu FERONY Slovakia, a.s., je monitorovaný, to znamená, že je možné zistiť vstup každého jedného motorového vozidla, vozidlá sú vážené, tak prázdne, ako aj naložené, daňovým subjektom ku kontrole ku každej dodávateľskej faktúry je vážny lístok, ktorého obsahom je váha vozidla pri vstupe do areálu cez bránu, výjazd vozidla s vážením, príjazd vozidla s vážením, rozdiel vo váhe, režim obchodu, EČ vozidla, meno vodiča, meno majiteľa auta, obsah vozidla, meno pracovníka, ktorý realizoval nakládku, vykládku tovaru, ktorého vypočutia sa daňový subjekt domáhal, a ku ktorému však nedošlo, daňovým subjektom ku kontrole boli doložené doklady o úradnom vážení všetkých automobilov vstupujúcich a odchádzajúcich z areálu FERONY Slovakia, a.s., s tovarom pre spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o.. To že išlo o tovar deklarovaný na faktúrach, potvrdil samotný konateľ dodávateľa a tiež pracovník firmy VOMEX p. D., ktorý bol pri dodávke od dodávateľa a tiež pri nakládke pre odberateľov daňového subjektu, daňový subjekt má síce v areáli FERONY Slovakia, a.s., v prenájme nebytové priestory za účelom zriadenia konsignačného skladu a malopredaja, kde má aj uložený hutný materiál, avšak je tu obmedzenie a to nakladanie s materiálom v maximálne dĺžke do 6 m, keďže nedisponuje mostovým žeriavom, tento sa nachádza iba v priestoroch areálu FERONY Slovakia, a.s., z tohto dôvodu všetky vozidlá, na základe ktorými bola realizovaná dodávka tovarov, a ktoré boli a museli byť odkontrolované pracovníkom firmy VOMEX p. D., ktorá disponovala mostovým žeriavom. Uvedenému teda zodpovedá aj tvrdenie vodičov kamiónov, ktorí prepravili tovar síce do areálu FERONY Slovakia, a.s., avšak uviedli spoločnosť VOMEX, pretože len táto disponovala mostovým žeriavom, kde tak vozidlá, ako aj tovar podliehal kontrole. Daňový subjekt za účelom verifikácie svojich tvrdení a objektívneho zistenia skutkového stavu veci navrhoval vyžiadať knihu dochádzky a zistiť, ktorí konkrétni pracovníci v tom - ktorom konkrétnom dni boli prítomní pri nakládke a vykládke kamiónov pre daňový subjekt, čo je zistiteľné podľa vážnych listov a údajov tam uvedených. Tieto navrhované dôkazy vykonané neboli a hlavne zo strany kontrolného orgánu nebol vykonaný konkrétny výsluch navrhovaného svedka, a to vedúceho pracovníka vo firme VOMEX s.r.o. p. D. a nebol akceptovaný ani návrh na vypočutie svedka p. Z. S., zamestnanca spoločnosti FEROSTAV, prostredníctvom ktorého daňový subjekt spoznal obchodného partnera z Maďarska, a ktorý bol odberateľom tovaru a nepristúpil ani k výsluchu majiteľa prepravnej spoločnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ kontrolný orgán vykonal dôkazy výsluch svedka konateľa spoločnosti JT Corporation s.r.o., ktorý je vo výkone trestu, aj napriek tejto skutočnosti tento dôkaz mal byť realizovaný postupom, ktorý umožňuje a oprávňuje procesný predpis upravujúci výsluch umiestnených v ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Ak teda bol realizovaný kontrolným orgánom dôkaz, t.j. vypočutie konateľa spoločnosti JT Corporation s.r.o. o dodaní tovaru dodávateľovi daňového subjektu a nebolo umožnené účastníkom konania v predmetnej veci klásť tomuto svedkovi otázky a to za účelom odstránenia rozpornosti v tvrdeniach o dodaní tovaru splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti, ktorého tvrdenie je umocnené stanoviskom maďarskej daňovej správy a konfrontovať vyjadrenie svedka - konateľa spoločnosti pre jeho udelenie plnomocenstva pre Mgr. Kráľovského pre nakladanie s bankovým účtom spoločnosti, bolo povinnosťou správcu dane, ak ide o dôkaz, na základe ktorého bolo spochybnené fyzické dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt požiadať o znalecké dokazovanie znalca z oblasti písmo-znalectva na udelenom plnomocenstve pre p. A.. D., ktorého splnomocňovalo k zastupovaniu spoločnosti v obchodnozáväzkových vzťahoch, preto možno odôvodnene vysloviť záver, že metóda produkovania tohto dôkazu, ktorá bola podkladom pre závery skutkové a právne kontrolného orgánu, je nielenže nezákonná a je neúčinná, ale o túto nemožno oprieť žiadne relevantné skutkové a právne závery vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu, pretože zo strany kontrolného orgánu ide o nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek predloženým dôkazom daňovým subjektom, kontrolný orgán spochybnil zdaniteľný obchod vo vzťahu k maďarskému odberateľovi, pretože považoval uzatvorenú Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci s maďarským obchodným partnerom, pretože táto bola podpísaná osobou, ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty. Uviedol, že ide o typ tzv. nepomenovaných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka SR, preto právne vzťahy založené touto zmluvou budú posudzované podľa predpisov SR, v tomto prípade podliehajú režimu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalej citoval ustanovenia § 13, § 68 a nasl. Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že smrťou konateľa nedochádza k zániku obchodnej spoločnosti a zánikom spoločnosti nedochádza k zániku trestnoprávnej zodpovednosti osôb konajúcich v postavení štatutárnych orgánov alebo v postavení ich zástupcov. Preto smrťou konateľa, či konaním zástupcu nad rámec jeho oprávnenia, nemôže byť prenesená ťarcha neunesenia dôkazného bremena na slovenský daňový subjekt, ak tento o tejto skutočnosti v čase rozhodnom nevedel a v konaní v dobrej viere ani vedieť nemohol. Konštatoval, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy obchodná spoločnosť z Maďarska bola registrovaná, čo si daňový subjekt overil a mala tiež pridelené IČ DPH, o ktorom obdŕžal aj potvrdenie, čiže pri uzatvorení zmluvného vzťahu nemal a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť. Vyslovil pochybnosť, či dokazovanie vykonané kontrolnými orgánmi zodpovedá procesnému postupu, ktoré má slúžiť na získanie poznatkov správcu dane o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne rozhodnutie správcu dane ako orgánu štátu, a o ktorom kontrolný orgán sám tvrdí, že jeho postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Ďalej uviedol, že zmätočnosť a nedôslednosť konania kontrolného orgánu možno jednoznačne a nespochybniteľne vyvodiť už aj zo samotného upovedomenia, sp. zn. 696/320/8282/2011/Han zo dňa 16.02.2011, ktorý postupom podľa ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení oznamuje daňovému subjektu, že kontrola dane z pridanej hodnoty - II. štvrťrok 2010, ktorá sa začala dňa 14.09.2010 nie je možné ukončiť do šiestich mesiacov od jej začatia, z uvedeného dôvodu rozhodnutím č. VI/320/55/530/2011 odvolací orgán Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Košice, predĺžil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorej predmetom je kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009. Poukázal na to, že správca dane ako štátny orgán môže konať iba to, čo je zákonom povolené a to ešte iba v rozsahu a spôsobom ako mu zákon dovoľuje. Vyslovil názor, že takto vykonané dokazovanie a prijatý záver na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa javí ako predčasné a zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu orgánu zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 zo sumy 23 705,25 eur na sumu 2 547,95 eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice číslo 9800404/5/237879/2013 zo dňa 25.01.2013, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 zo sumy 23 705,25 eur na sumu 2 547,92 eur, daňovému subjektu ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., Holubyho 31, Košice, IČO: 45 522 855, DIČ: 2023021187, IČ DPH SK 2023021187, zastúpený JUDr. Gabrielou Čechovou, advokátkou, Štúrova 7, Košice, potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný detailne opísal celý priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj dôvody uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane v súvislosti s neuznaným právom na odpočítanie dane z preverovaných faktúr vystavených spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o. uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový subjekt. Konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Preto správca dane nevychádzal pri výkone daňovej kontroly len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadania v tuzemsku, formou medzinárodného šetrenia v rámci zaslaných žiadostí maďarskej daňovej správe, ktoré smerovali k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľská spoločnosť predmetný tovar v zmysle sporných faktúr skutočne dodala, a či bol následne tento tovar predaný maďarským spoločnostiam. Uviedol, že z dokazovania vykonaného správcom dane a predloženého spisového materiálu vyplýva, že preverovaný zdaniteľný obchod, predmetom ktorého bola betonárska oceľ, prebehol cez reťaz firiem (THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT - JT Corporation s.r.o. - DOCS TRADE s.r.o. - ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. - ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, resp. GYENES EXPORT - IMPORT KFT), ale podľa prepravných dokladov a výpovedí vodičov a p. Š. B. bol tovar naložený v Maďarsku a vyložený v priestoroch spoločnosti VOMEX Trade, spol. s.r.o.. Tvrdenie U.. Š. B. - konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., že tovar, ktorý dodal v II. štvrťroku 2010 pre odberateľa ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., nakúpil od spoločnosti JT Corporation, s.r.o., ktorá zabezpečila aj prepravu tovaru, poprel konanie spoločnosti JT Corporation, s.r.o., p. O. J.. Konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o., O. J. preverované faktúry nevystavil, nepodpísal, nenakúpil žiadnu betonársku oceľ, nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation, s.r.o.. Spoločnosť JT Corporation, s.r.o., za zdaňovacie obdobie 6/2010 nepodala na DPH žiadne daňové priznanie, čiže nepriznala a nezaplatila žiadnu daň. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., obchody za JT Corporation, s.r.o., uskutočnil p. X. D., predložené plné moci (p. B. a p. D.), ktorými mal konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o., O. J. splnomocniť X. D. na zastupovanie spoločnosti v obchodnom styku boli odlišné, mali aj odlišný dátum udelenia plnomocenstva (25.05.2010, 31.05.2010) a obe boli bez úradne overeného podpisu. Tvrdenia p. B. a p. D. si protirečia s tvrdením p. J.Č., že nesplnomocnil žiadnu osobu zastupovaním spoločnosti JT Corporation, s.r.o.. Podľa vyjadrenia p. B. a aj vyjadrenia maďarskej spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, p. B. jednal s maďarskou spoločnosťou, objednával tovar, dal peniaze p. D. na nákup tovaru od maďarskej spoločnosti, usmerňoval vodičov pri dovoze tovaru do Košíc a aj prevzal a potvrdil dovoz tovaru v Košiciach. Vysvetlenie p. B.Ó., že DOCS TRADE s.r.o. nenakúpila tovar priamo od maďarskej spoločnosti kvôli výhodnejšej cene, je v rozpore so skutočnosťou, pretože rozdiely medzi nákupnými a predajnými cenami pri obchodoch boli minimálne. Spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. predložila faktúry, ktorými deklarovala intra-komunitárne dodávky tovaru (nakúpeného od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.) maďarským spoločnostiam - GYENES EXPORT - IMPORT KFT a ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že obidve maďarské spoločnosti nevykonávajú ekonomickú činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú žiadnu prevádzku a ani skladové priestory. Riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, pán F. P. nemá v Maďarsku trvalý pobyt, v mieste registračnej adresy spoločnosti bolo zistené, že tam žije p. J., ktorý vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o tejto spoločnosti. Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.06.2010 uzatvorenú medzi ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT podpísal za maďarskú stranu p. U. P., ktorý je len zástupcom na preberanie písomností a nie riaditeľom spoločnosti, čiže obchod bol dohodnutý s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť. Jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT p. J. M., zomrel dňa 06.06.2010, teda v čase, kedy sa mali uskutočniť obchody medzi spoločnosťou ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. a firmou GYENES EXPORT - IMPORT KFT, bol jej jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti p. J. M., už mŕtvy. Napriek tomu faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady a vyhlásenia odberateľa, ktoré daňový subjekt predložil ku kontrole, sú potvrdené podpisom a pečiatkou spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Konštatoval, že všetky tieto zistenia dokazujú, že k intra- komunitárnym dodávkam tovaru, uvedeným na vyšlých faktúrach pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, nedošlo. Žalovaný z výsledkov, ktoré vyplynuli z preverovania deklarovaného toku tovaru konštatoval, že preverované obchody medzi maďarskými a slovenskými spoločnosťami vykazujú znaky reťazového obchodu: · Maďarská spoločnosť THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT (dodávateľ do iného členského štátu EÚ) predala tovar prvému slovenskému odberateľovi - spoločnosti JT Corporation, s.r.o., ktorá nepriznala intra-komunitárne nadobudnutie tovaru a nepriznala a ani neodviedla daň z predaja tohto tovaru odberateľovi DOCS TRADE s.r.o.. · Druhý slovenský odberateľ - spoločnosť DOCS TRADE s.r.o. - priznala nákup a predaj tovaru a odviedla nízku daňovú povinnosť. Cenové rozdiely tovaru pri obchodoch boli nízke. · Tretí slovenský odberateľ - spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. (dodávateľ do iného členského štátu EÚ), nakúpila tovar a uplatnila si odpočítanie dane. Tovar predala maďarským spoločnostiam a uplatnila si oslobodenie od dane, na základe ktorého je vznikol nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. · Maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT sú nekontaktné subjekty a tým sa nedá hodnoverne preveriť ďalší tok tovaru - fyzický tok tovaru nemal prejsť cez všetky subjekty, podľa prepravných dokladov prepravu tovaru mal zabezpečiť maďarský dodávateľ spoločnosť THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT priamo tretiemu slovenskému odberateľovi spoločnosti ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o., ktorý ho ešte v ten istý deň predal maďarským odberateľom a tí ho ešte v ten istý deň mali prepraviť späť do Maďarska. Konštatoval, že z uvedených faktov, resp. z celku objektívnych prvkov vyplýva, že dodávky pre osoby, ktoré sú uvedené vo faktúrach do iného členského štátu ako odberateľ, boli umelo vytvorené. Preto nie je možné tvrdiť, že odvolávajúci sa o uvedených dodávkach nevedel, keď na preukázanie oslobodenia od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, predložil nepravdivé dôkazy. Ďalej konštatoval, že bolo preukázané, že tvrdenia platiteľa o jeho obchodných transakciách na výstupe neboli pravdivé, preto nie je možné vylúčiť jeho účasť na umelo vytvorených transakciách aj na vstupe, keď tovar uvedený vo faktúrach vystavených spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o. mal byť z Maďarska prepravený priamo na adresu, ktorú udal odvolávajúci sa, pričom na fakturácii tovaru od údajného dodávateľa z iného členského štátu sa podieľala účelovo aj osoba, u ktorej vyšlo najavo, že sa obchodov, preukázateľne vykazujúcich znaky daňového reťazového podvodu, sama nezúčastnila a ani nepoverila inú osobu konaním v jej mene. Uviedol, že samotná existencia faktúr a ich zaúčtovanie a zaevidovanie v účtovníctve a v záznamoch DPH, ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov, v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatoval, že spoločnosť ŽELEZO STAVEBNINY s.r.o. nepreukázala reálnu existenciu tovaru, nákup ktorého deklarovala faktúrami od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a predaj toho istého tovaru deklarovala faktúrami pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT s uplatnením oslobodenia od dane, nepreukázala jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ, preto správca dane neuznal odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odvolávajúci sa daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o formálnom vystavení faktúr za dodanie tovaru - betonárskej ocele a zároveň aj faktúr pre maďarské spoločnosti, ktoré vznikli na strane správcu dane v súvislosti so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa vypočutia zamestnancov spoločnosti VOMEX s.r.o., spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť manipuláciu a prepravu tovaru a spoznanie obchodného partnera z Maďarska žalovaný uviedol, že správca dane na základe skutočností zistených počas kontroly jednoznačne preukázal, že k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru maďarským odberateľom uvedeným na vyšlých faktúrach nedošlo. Tovar neprevzali subjekty deklarované na vyšlých faktúrach, čiže sa nedá overiť, či tovar vôbec existoval a ak aj došlo k preprave, nie je možné hodnoverne zistiť, čo bolo na motorových vozidlách prevážané, kto bol vlastníkom a komu bol tovar dodaný, keďže odberatelia deklarovaní faktúrami tovar neprevzali. Ďalej uviedol, že odvolávajúci sa nepreukázal, že dodal tovar zdaniteľným osobám v inom členskom štáte a nepredložil platné vyhlásenia odberateľov alebo nimi poverených osôb, že tovar prepravili do iného členského štátu, čím nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1, ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. K námietke žalobcu týkajúcej sa svedeckej výpovede žalovaný uviedol, že podľa zápisnice Daňového úradu Martin o ústnom pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca nebol konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o., p. J. vypočutý ako svedok. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že zápisnica bola spísaná s daňovým subjektom JT Corporation, s.r.o., za ktorý konal jeho konateľ. O. J. bol v zmysle § 6 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkom daňového konania pri ústnom pojednávaní, ktoré vykonal Daňový úrad Martin na základe dožiadania správcu dane. Keďže v danom prípade O. J. nevystupoval ako svedok, nemohlo byť porušené právo daňového subjektu uvedené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Na záver žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Postup správcu dane pri získaní dôkazov a ich hodnotení bol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1, 2 a 3 a ustanovením § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Správcovi dane, ktorý pri výkone daňovej kontroly využil tuzemské i medzinárodné dožiadanie nemožno vytknúť, že sa nesnažil zistiť skutkový stav vo veci čo najobjektívnejšie a najúplnejšie. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodoval. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2013 č.k. 1100303/1/38015-244308/2013/5309, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9800404/5/237878/2013 zo dňa 25.01.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. V podanej žalobe poukázal na tie isté dôvody, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu. Citoval ustanovenie § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/, § 43 zákona o DPH a konštatoval, že len uvedené skutočnosti, ktoré sú právne vymedzené v ustanovení § 43, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Mal za to, že základným problémom v tomto konaní, s ktorým sa žalovaný nevysporiadal, zostala teda skutočnosť, akým spôsobom musí žalobca ako daňový subjekt preukazovať svoje tvrdenia v daňovom priznaní v situácii, keď správca dane spochybnil jeho tvrdenia. Konštatoval, že je nepopierateľné, že dokazovanie v daňovom konaní ovládané viacerými zásadami, medzi ktorými na prvom mieste musí byť zásada legality daňového konania, s ktorou je tesne spojená procesná dôkazná povinnosť daňového subjektu označovaná ako dôkazné bremeno. Touto skutočnosťou sa žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu nevysporiadal, v opačnom prípade by nemohol prijať záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom v daňovom konaní. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného vysloveného v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že ak správny orgán nevykoná dôkaz navrhnutý žalobcom, nemožno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť názor, že jednoznačne a nespochybniteľne nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia uplatneného žalobcom a nedošlo k uskutočneniu intra-komunitárneho dodania tovaru, a že žalobca predkladal nepravdivé dôkazy, pre takéto závery niet takého dôkazu, aby tieto logicky robili vôbec možný skutkový záver, ku ktorému dospeli oba správne orgány. Napriek predloženým dôkazom daňovým subjektom, kontrolný orgán spochybnil zdaniteľný obchod deklarovaný žalobcom, ako aj intra-komunitárne dodania vo vzťahu k maďarským odberateľom, pretože považoval uzatvorenú Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci s maďarským obchodným partnerom, pretože podľa jeho zistení táto bola podpísaná osobou, ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty. Žalobca opätovne zdôraznil, že ide o typ tzv. nepomenovaných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka SR, preto právne vzťahy založené touto zmluvou budú posudzované podľa predpisov SR, v tomto prípade podľa jeho režimu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Opätovne citoval ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka, § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že absentuje dôkaz, či vnútorné predpisy spoločnosti dovoľovali uzatvoriť zmluvu aj pracovníkovi spoločnosti, ktorý podľa neidentifikovateľných zistení bola oprávnená iba k preberaniu pošty, bez konfrontácie tvrdenia s vnútorným predpisom nemožno tvrdiť opak. Vyslovil názor, že adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k uzatvoreniu kontraktu s maďarskými spoločnosťami, za ktorých konal splnomocnenec, je jednoznačne podrobný výsluch p. Z. S. a to na všetky okolnosti, kedy došlo k uzatvoreniu zmlúv, ako aj k plneniu na základe týchto zmlúv ako osoby, ktorá sprostredkovala tento obchodno-záväzkový vzťah, či boli skutočne uzatvorené osobou konajúcou v mene týchto maďarských spoločností dodávky tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti tak, ako tvrdí žalobca, eventuálne jeho konfrontácia s osobou, ktorá uzatvorila kontrakt v mene maďarského obchodného partnera. Poukázal na ustanovenie § 68 a nasl. Obchodného zákonníka a konštatoval, že smrťou konateľa, či konaním zástupcu nad rámec jeho oprávnenia nemôže byť prenesená ťarcha neunesenia dôkazného bremena na slovenský daňový subjekt, ak tento o tejto skutočnosti v čase rozhodnom nevedel a v konaní v dobrej viere ani vedieť nemohol. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy obchodná spoločnosť z Maďarska bola registrovaná, čo si daňový subjekt overil a mala tiež pridelené IČ DPH, o ktorom obdŕžal aj potvrdenie, čiže pri uzatvorení zmluvného vzťahu nemal a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť. Ďalej konštatoval, že predloženými dokladmi v dispozícií daňového subjektu a predloženými k daňovej kontrole daňový subjekt preukázal, že jeho transakcie s obchodnými partnermi majú racionálny ekonomický dôvod (kúpa a predaj tovaru v rozsahu predmetu činnosti), daňový subjekt doložil aj doklady, ktoré sledovali a kontrolovali procesy dodania tovaru jeho dodávateľom a dodávateľom dodávateľa, čo nie je ani spravodlivé od neho žiadať, aby týmito dokladmi disponoval, pri každej faktúre sa nachádza podrobný popis dodaného tovaru, nejde teda o situáciu, že by daňový subjekt disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Uviedol, že vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká teda skutková otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal daňový subjekt zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia, keď správca spochybnil jeho tvrdenia, pričom je viac než zrejmé, že tieto pochybnosti vyvstali u správcu dane práve z dôvodu vykonaného dokazovania v rozpore s ustanovením §§ 2, 15, 29 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení. Vyslovil pochybnosť, či dokazovanie vykonané kontrolnými orgánmi zodpovedá procesnému postupu, ktoré má slúžiť na získanie poznatkov správcu dane o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne rozhodnutie správcu dane ako orgánu štátu, a o ktorom kontrolný orgán sám tvrdí, že jeho postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Zdôraznil, že dôkazné návrhy výsluch pracovníkov VOMEXU, ktorí sa na manipulácii s tovarom zúčastnili, výsluch p. D., vedúceho pracovníka VOMEX s.r.o., svedka p. Z. S., zamestnanca spoločnosti FEROSTAV, prostredníctvom ktorého daňový subjekt spoznal obchodného partnera z Maďarska, výsluchu majiteľa prepravnej spoločnosti, a ktoré boli žalovaným odmietnuté s odôvodnením, že na ich vykonanie nie je žiadny dôvod, pričom neopodstatnenosť tohto tvrdenia vyplýva explicitne z osobitného postavenia týchto osôb, pretože len vykonaním týchto dôkazov, môže žalobca preukázať neopodstatnenosť tvrdení žalovaného, že v konaní predkladal nepravdivé dôkazy a nepreukázal fyzické dodanie tovarov, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania, preto bez vykonania dôkazov navrhovaných žalobcom sa doterajšie dokazovanie javí ako neúplné a tieto neúplné zistenia preto vyústili do nedostatočne ustálených skutkových záverov, čím došlo k takým zásadným vadám konania zakotveným v ustanovení § 2, § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného správneho orgánu vykazuje vady, ktoré boli na ujmu žalobcovi, ak v zmysle zásady materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Na záver poukázal na čl. 1 Ústavy SR a konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov na vec sa vzťahujúceho, je svojvoľné, bez logiky obsahu základného princípu základných zásad daňového konania a to zásady zákonnosti, ako aj ich voľného hodnotenia dôkazov, je arbitrárne, je tak nepresvedčivé a neodôvodnené, a preto ho považuje za nezákonné. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky uplatnené žalobcom v žalobe a uviedol, že žalovaný sa s uvedenými námietkami vysporiadal v predmetnom rozhodnutí. Žalovaný nad rámec odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaného k uvedeným námietkam týkajúcich sa nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu a dôkazného bremena uviedol, že správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň ju hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní ako to naznačuje žalobca. Ďalej citoval ustanovenie § 29 ods. 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009. Uviedol, že ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo ďalších dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie i jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Poukázal na to, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je uznaným cieľom Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov transponuje. Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy dane, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Na záver žalovaný uviedol, že v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné ich porušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť, vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu s tým, že takto správca dane v preskúmavanej veci aj postupoval. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 17.01.2013. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 zo sumy 23 705,25 eur na sumu 2 547,95 eur. Pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 správca dane postupoval v zmysle ustanovení § 2, § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Súčasťou administratívnych spisov sú Protokol č. 9800404/5/3644941/2012 zo dňa 06.12.2012 plus 17 príloh, dodatočný platobný výmer č. 9800404/5/237879/2013 zo dňa 25.01.2013 s doručenkou, rozhodnutie č. 100303/1/38015-244308/2013/5309 zo dňa 21.05.2013 s doručenkou, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2010, faktúry vystavené spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o. za dodanie betonárskej ocele a faktúry spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. pre odberateľov ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT, odpoveď na dožiadanie č. 698/320/86422/10 zo dňa 28.10.2010 plus žiadosť, odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_HU_20101208_18744_18107(R), predvolanie na výsluch svedka č. 696/320/6307/2011/Han zo dňa 04.02.2011, upovedomenie o vypočutí svedka č. 696/320/6312/2011/Han zo dňa 04.02.2011 s doručenkou, žiadosť o vydanie súhlasu k výsluchu osoby vo väzbe č. 696/320/22237/2011/Han zo dňa 09.05.2011, dožiadanie č. 696/320/26428/2011/Han zo dňa 19.05.2011 s doručenou, odpoveď na dožiadanie č. 666/320/45962/2011/Peca zo dňa 08.06.2011, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 698/320/71163/2011/Sve. zo dňa 08.09.2011, odpoveď na dožiadanie č. 698/320/100438/2011/Sve zo dňa 12.12.2011, žiadosť o doplnenie dožiadania č. 696/320/45512/2011/Han zo dňa 28.03.2011, odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_HU_20101203_016931_017284_R, odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_HU_20101203_16933_116740(R) a zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9800404/5/3546991/2012 zo dňa 29.11.2012. Správca dane na základe vyššie uvedených a vyhodnotených dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že žalobca v danom prípade nepreukázal reálnu existenciu tovaru, nákup ktorého deklaroval faktúrami od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a predaj toho istého tovaru, ktorý deklaroval faktúrami pre maďarské spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT s uplatnením oslobodenia od dane, nepreukázal jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ, a preto správca dane neuznal odpočítanie dane v sume 21 157,30 eur. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane na dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, k žalobným námietkam uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že fyzické dodanie tovaru pre žalobcu do areálu spoločnosti FERONA Slovakia a.s., potvrdil konateľ dodávateľa p. B., konateľ spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. súd uvádza, že z výpovede U.. Š. B. uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Košice IV č. 698/320/70858/2011/Sve. zo dňa 08.09.2011 vyplýva, že tovar od maďarskej spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, ktorý podľa dokladov bol dodaný spoločnosti JT Corporation, s.r.o., prebral U.. B., pretože tovar bol určený pre jeho spoločnosť. Z uvedeného je zrejmé, že tento tovar nemohla nadobudnúť spoločnosť JT Corporation, s.r.o., ktorá mala následne tento tovar dodať spoločnosti DOCS TRADE s.r.o.. Skutočnosť, že spoločnosť JT Corporation, s.r.o. žiadnu betonársku oceľ, ktorá mala byť predmetom dodávky pre spoločnosť DOCS TRADE s.r.o. nekupovala a ani za ňu nezaplatila, bolo preukázané výpoveďou konateľa spoločnosti JT Corporation, s.r.o. p. J. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca zo dňa 08.06.2011. V uvedenej zápisnici p. J. ďalej uviedol, že zastupovaním spoločnosti nesplnomocnil žiadnu osobu, na predložených faktúrach sa nenachádza jeho podpis a pečiatku uvedenú na faktúrach nepoužíva, podpis na faktúrach je p. X. D., pričom on k zastupovaniu spoločnosti nesplnomocnil žiadnu osobu. Ďalej v zápisnici uviedol, že betonársku oceľ uvedenú na faktúrach nekúpil na Slovensku a ani v zahraničí. Za spoločnosť JT Corporation, s.r.o. podával daňové priznanie on osobne, ale v uvedenom zdaňovacom období za jún 2010 predložené faktúry do daňového priznania nezahrnul. Taktiež zo svedeckej výpovede X. D. uvedenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 698/320/79080/2011/Sve. zo dňa 17.10.2011 vyplýva, že úhrada za tovar do spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT, ktorý mala nadobudnúť spoločnosť JT Corporation, s.r.o., bola vykonaná z prostriedkov p. B., konateľa spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., a nebola teda vykonaná z prostriedkov spoločnosti JT Corporation, s.r.o.. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že betónovú oceľ od spoločnosti THYSSENKRUP FERROGLOBUS ZRT nadobudla spoločnosť JT Corporation, s.r.o., preto nemohol byť tento tovar zároveň dodaný od spoločnosti JT Corporation, s.r.o. spoločnosti DOCS TRADE s.r.o., ktorý mal byť dodávateľom žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje súd vyššie uvedenú žalobnú námietku za neopodstatnenú. K žalobnej námietke, že kontrolný orgán spochybnil zdaniteľný obchod deklarovaný žalobcom, ako aj intra-komunitárne dodanie vo vzťahu k maďarským odberateľom, pretože považoval uzatvorenú rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci s maďarským obchodným partnerom, nakoľko táto bola podpísaná osobou, ktorá podľa vyjadrenia maďarskej správy bola oprávnená iba k preberaniu pošty, súd uvádza, že rámcová zmluva môže upravovať všeobecné obchodnoprávne vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, avšak v žiadnom prípade z uzatvorenej rámcovej zmluvy nemôže byť preukázaná reálna dodávka tovaru. Podľa vyjadrenia maďarských daňových orgánov, za spoločnosť ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT bol István Laczko poverený len na preberanie pošty, z čoho je zrejmé, že nemohol zastupovať uvedenú spoločnosť navonok a zaväzovať ju k právam a povinnostiam. Spochybnenie intra- komunitárneho dodania tovaru správcom dane vo vzťahu k maďarským odberateľom vyplýva teda zo skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodal tovar zdaniteľným osobám v inom členskom štáte, nakoľko nepredložil platné vyhlásenia odberateľom alebo nim poverených osôb, že tovar prepravili do iného členského štátu, čím nesplnil zákonnú podmienku oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z.. Nesplnením tejto zákonnej podmienky žalobcom sú preto žalobcom prezentované námietky vo vzťahu k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru vo vzťahu k maďarským odberateľom irelevantné. V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že obidve maďarské spoločnosti, ktorým mal byť žalobcom dodaný tovar, tieto nevykonávajú ekonomickú činnosť, nezdržujú sa v mieste sídla a nemajú žiadnu prevádzku, ani skladové priestory. Riaditeľ spoločnosti ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT, F. P. nemá v Maďarsku trvalý pobyt, pri miestnom zisťovaní v mieste registračnej adresy spoločnosti bolo zistené, že tam žije p. J., ktorý vlastní byt od roku 2009 a nikdy nepočul o tejto spoločnosti a jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT J. M. zomrel 06.06.2010, teda v čase, kedy sa mali uskutočniť obchody medzi žalobcom a firmou GYENES EXPORT - IMPORT KFT bol jej jediný vlastník a riaditeľ spoločnosti už mŕtvy. Napriek tejto skutočnosti faktúry, dodacie listy k faktúram, CMR doklady a vyhlásenia odberateľa, ktoré daňový subjekt predložil ku kontrole, sú potvrdené podpisom a pečiatkou spoločnosti GYENES EXPORT - IMPORT KFT. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že za takýchto okolností nemohol žalobca dodať tovar uvedeným odberateľom, a preto je aj táto žalobná námietka týkajúca sa intra-komunitárneho dodania tovaru žalobcom vo vzťahu k maďarským odberateľom taktiež nedôvodná. K žalobnej námietke, že pokiaľ bol vypočutý konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o. nebolo možné klásť účastníkom svedkovi otázky súd uvádza, že zo zápisnice Daňového úradu Martin o ústnom pojednávaní č. 666/320/45001/2011/Peca zo dňa 08.06.2011 vyplýva, že konateľ spoločnosti JT Corporation, s.r.o. O. J. nebol vypočutý ako svedok, pretože uvedená zápisnica bola spísaná s daňovým subjektom JT Corporation, s.r.o., za ktorú len konal jej konateľ. O. J. bol v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účastníkom daňového konania pri ústnom pojednávaní, ktoré vykonal Daňový úrad Martin na základe dožiadania správcu dane. Keďže v danom prípade O. J. nevystupoval ako svedok, nemohlo byť porušené právo daňového subjektu uvedené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Pokiaľ žalobca taktiež namietal, že neboli vypočutí zamestnanci spoločnosti VOMEX s.r.o., spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť manipuláciu a prepravu tovaru a spoznanie obchodného partnera z Maďarska súd uvádza, že ak správca dane pri preverovaní písomných dokladov v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je len opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V predmetnej veci správca dane na základe už vyššie zistených skutočností preukázal, že k intra-komunitárnemu dodaniu tovaru maďarským odberateľom uvedeným na vyšlých faktúrach nedošlo, preto ani navrhnutým vypočutím zamestnancov spoločnosti VOMEX s.r.o., spoločnosti FEROSTAV s.r.o. a majiteľa prepravnej spoločnosti, ktorí mali zabezpečiť manipuláciu, by žalobca relevantným spôsobom nemohol preukázať, že tovar vyložený v priestoroch spoločnosti VOMEX s.r.o., v areáli FERONY Slovakia a.s. bol ten konkrétny tovar, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou DOCS TRADE s.r.o., a že presne tento identický tovar bol dodaný žalobcom späť do Maďarska a nevyvrátil by tým spochybnenie pôvodných dôkazov vykonaných správcom dane. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní), dáva správcovi dane zákonné právo, ale aj povinnosť podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia daňových prostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu preukázanosti jednotlivých účtovných operácií rozhodných pre preukázanie zdaniteľného plnenia súd uvádza, že tak, ako to bolo vyššie uvedené správny orgán prvého stupňa a žalovaný preukázali dôkaznými prostriedkami pochybnosť, teda reálnu neexistenciu tovaru nakúpeného žalobcom od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a taktiež preukázali, že nedošlo zo strany žalobcu k intra-komunitárnym dodávkam tovaru uvedených na vyšlých faktúrach pre maďarské spoločnosti. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní ako to naznačuje žalobca. Ja na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, neobsahuje dostatočne presvedčivé zdôvodnenie právnych záverov, ktoré by viedli k rozhodnutiu vo veci, je účelové a je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uvádza, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 citovaného zákona, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar bol prijatý od spoločnosti DOCS TRADE s.r.o. a následne predaný do Maďarska, a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že žalobca počas kontroly nepreukázal reálnu existenciu tovaru nakúpeného od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a nepreukázal ani jeho použitie na dodávky tovarov ako platiteľ, obchodná činnosť, ktorú žalobca prezentoval došlými faktúrami od dodávateľa DOCS TRADE s.r.o. a vyšlými faktúrami pre odberateľov ZONDER TRADE KERESKEDELMI KFT a GYENES EXPORT - IMPORT KFT nebola reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v zákone č. 222/2004 Z. z. a aká je obvyklá v obchodnom styku. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.