Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201059 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201059.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: F. X.. K.. S., R.Ý. XX.XX.XXXX C. K. Z., N. Z., N. O. I. Ú. (Ď. Q. „.), N. Š. N.R., O. R., N. T. N. C. U. K. Z., D. P., N. Z., N., R. B. C. N. T. V. R. C., toho času miesto pobytu neznáme, zastúpený opatrovníčkou Mgr. J. J., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu J., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-102-17/ PO-Ž-2013 zo dňa 28.05.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28.05.2013 ČAS: MU-102-17/PO-Ž-2013. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-102-17/PO-Ž-2013 zo dňa 28.05.2013 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle") mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR"). Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru H. z dôvodu obavy o svoj život v N., v pásme Z., kde sú neustále ozbrojené nepokoje medzi skupinami H. a „F.", ktorej je členom s časťou jeho rodiny a v minulosti pri ozbrojených nepokojoch medzi týmito dvomi skupinami bol postrelený do nohy. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odporca zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa počas vstupného pohovoru, počas ktorého uviedol, že na územie SR pricestoval legálne za účelom štúdia, pre ktoré mal od 18.12.2008 do 31.08.2012 povolený prechodný pobyt. Študoval na Q. F. B. J. v D., no v lete 2012 musel štúdium predčasne ukončiť, nakoľko neurobil všetky potrebné skúšky a následne mu nebol pobyt na území SR predĺžený. Ako dôvod žiadosti uviedol navrhovateľ obavy o svoj život, nakoľko on i jeho rodina sú prívržencami hnutia F. a od roku 2007 začali konflikty s prívržencami hnutia H., ktorý má pod kontrolou mesto Z.. V júli 2007 bol postrelený do nohy. Kvôli sporom medzi týmito hnutiami požiadal o udelenie azylu. Odporca na základe vyhodnotenia skutočností uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor"). Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal z pohľadu § 2 písm. d/ zákona o azyle pojmom prenasledovania tak zo strany štátnych orgánov, zo strany ktorých vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo k žiadnemu konaniu, ako aj zo strany neštátneho aktéra, hnutia H.. Vychádzal pritom z analýzy informácií o pásme Z., z materiálov „N. - informácie o krajine pôvodu", vypracovaných k tomuto prípadu. Uviedol, že H. síce zakázal všetky aktivity F. v pásme Z. v roku 2007, ale postupne dochádza k zlepšovaniu vzťahov. Navrhovateľ nikdy nemal také postavenie, aby sa musel politického prenasledovania obávať a zranenie jeho nohy postrelením sa udialo pri strete, ktorý nebol cielený na jeho osobu, o čom svedčí fakt, že po vyliečení pokračoval bez akýchkoľvek problémov v štúdiu. Subjektívne obavy navrhovateľa zo situácie v Z. musia vychádzať z taxatívne vymenovaných dôvodov opodstatnenosti týchto obáv. Navrhovateľ bez problémov študoval na vysokej škole a krajinu opustil legálne, s vlastným cestovným pasom. V Z. žijú všetci rodinní príslušníci navrhovateľa a nečelia prenasledovaniu z dôvodu príslušnosti k F.. Navrhovateľ bol v Z. uznaný za utečenca B. a v súvislosti s tým odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/43/2011 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-364/11 z 19.12.2012. Navrhovateľa B. stále eviduje na doklade, ktorý je datovaný na 14.11.2012, teda je evidovaný ako utečenec B., poberajúci pomoc B.. Z toho dôvodu nemožno navrhovateľa považovať za utečenca ani v zmysle znenia rozšírenej definície utečenca na základe uvedeného rozsudku. Navrhovateľ o udelenie azylu požiadal až po tom, keď musel ukončiť štúdium a nebol mu predĺžený prechodný pobyt na území SR, ide teda o účelové podanie žiadosti z dôvodu, aby mohol zotrvať na území SR. Výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia, ako to podrobne rozviedol odporca vo svojom rozhodnutí a na jeho dôvody krajský súd poukazuje ako na vecne správne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, navrhovateľovi nebol udelený azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola poskytnutá ani doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 23.07.2013 opravný prostriedok a žiadal rozhodnutie Ministerstva vnútra SR Migračného úradu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, na základe toho nesprávne posúdil vec po právnej stránke. V opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na skutočnosti ním uvádzané pri jeho výsluchu pred odporcom. Uviedol, že žiadosť o azyl podal z dôvodu obavy o svoj život s tým, že tak ako jeho rodina, aj on by musel žiť vo svojej krajine ako utečenec v utečeneckom tábore. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovení § 13c ods. 1 zákona o azyle s poukazom na § 2 písm. f/ zákona o azyle. Namietal názor odporcu, že v Z. neprebieha žiadny vojenský konflikt, o čom predložil niekoľko správ z N.. Namietal tiež, že sa odporca nezaoberal zaobchádzaním s neúspešnými žiadateľmi o azyl, ktorí sa vrátili do krajiny pôvodu. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 22.08.2013, doručeného odvolaciemu súdu dňa 30.08.2013, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. K námietke navrhovateľa, že správny orgán mal vydať svoje rozhodnutie na základe nedostatočného právneho a skutkového posúdenia veci, odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku opakoval len dôvody z azylového konania a neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Novinárske články, ktoré majú dokumentovať situáciu v krajine pôvodu, nemôžu sprostredkovať úplný a vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z nich odvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Správny orgán v rozhodnutí niekoľkokrát odôvodnil, po rozbore politickej situácie v krajine a zhodnotením subjektívnych dôvodov žiadosti navrhovateľa, prečo sa v jeho prípade nejedná o perzekúciu z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov a v zákone o azyle. Nepriaznivé sociálno- ekonomické podmienky, ani stresy z dôvodu konfliktných situácií v krajine, i keď podopreté prehlásením žiadateľa o tom, že by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine, nie sú dôvodom na zneužívanie inštitútu azylu na dodatočné legalizovanie pobytu navrhovateľa v SR. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 O. s. p., nakoľko opatrovníčka navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.10.2013 o 09:15 hod.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné a odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke, krajský súd uvádza, že podľa jeho názoru námietky navrhovateľa nie sú dôvodné. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Navrhovateľ legálne vycestoval z pásma Z. za účelom štúdia. Navrhovateľ sa teda presídlil do iného štátu na obdobie niekoľkých rokov, podľa dĺžky štúdia. Medzi prezentovaným dôvodom odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, respektíve doplnkovej ochrany. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Správny orgán následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava. S ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ pravdepodobne nemá skutočný záujem o udelenie azylu respektíve poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR, pretože nevyčkal na skončenie konania a ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu zo dňa 29.07.2013 svojvoľne opustil Pobytový tábor v V. R. C. a dňa 05.08.2013 bol vyradený z evidencie a jeho pobyt nie je známy. Takéto správanie navrhovateľa nesie zjavne známky iného ako ním prezentovaného dôvody odchodu z krajiny jeho pôvodu a de facto podporuje správnosť rozhodnutia odporcu o neudelení azylu z dôvodu účelnosti prezentovaného príbehu navrhovateľom. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené a následne správne právne posúdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).