Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/27/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201095 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Správa katastra Rožňava, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti U. Z., bytom XXX XX J. T. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V-739/13 zo dňa 17.06.2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V-739/13 zo dňa 17.06.2013. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180 vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V-739/13 zo dňa 17.06.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou sú jedno vyhotovenie úradne osvedčenej kópie listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“ platne a účinne uzavretá v Bratislave dňa 18.08.2011 splnomocniteľkou U. Z. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, jedno vyhotovenie listiny označenej ako „Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností č. XXXXXXX“ vyhotovenej dňa XX.XX.XXXX V. XX:XX hod. vyhotoviteľom obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dve vyhotovenia listiny označenej ako „Zmluva o zriadení záložného práva č. 131/2013-SUB“ spísanej v Bratislave dňa 29.04.2013, platne a účinne uzavretá v Bratislave dňa 29.04.2013 medzi účastníkmi práv k nehnuteľnostiam označenými: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a U. Z., nar. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, XXX XX Š., zastúpená na základe plnomocenstvca udeleného v Bratislave dňa 25.02.2012 splnomocniteľkou U. Z. splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese W., v obci J. T., v katastrálnom území T. evidované na liste vlastníctva č. XX a to pozemok evidovaný v súbore popisných informácií katastrálneho operátu katastra nehnuteľností ako parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku: záhrada, výmera pozemku: XXX m2, pozemok evidovaný v súbore popisných informácií katastrálneho operátu katastra nehnuteľností ako parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera pozemku: XXX m2 a stavba súpisné číslo XXX postavená na pozemku evidovanom v súbore popisných informácií katastrálneho operátu katastra nehnuteľností ako parcela registra „C“ č. XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. N. D. vo výlučnom vlastníctve záložcu U. Z.. Uviedol, že z úradne osvedčenej kópie listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“ je zrejmé, že časť listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“, ktorá obsahuje údaje o zabezpečovanom záväzku vzniknutom platným a účinným uzavretím Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsah oprávnení a povinností splnomocniteľa a rozsah oprávnení a povinností splnomocnenca je vyhotovená vo forme predtlače. Rovnako vo forme predtlače je vyhotovená aj časť listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“, ktorá obsahuje údaje označenie splnomocnenca. Vyhotovenie vyššie uvedených častí listiny označenej ako „Dohoda o splnomocnení“ vo forme predtlače má za následok nemožnosť ovplyvňovania a ovplyvnenia týchto častí predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru dospel na základe toho, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil splnomocnenca pre záložného dlžníka, ktorý výber osoby splnomocnenca nemohol ovplyvniť. Konštatoval, že zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní Záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. V tomto prípade ide o rozpor zástupcu (splnomocnenca) so záujmom zastupovaného (splnomocniteľa) v zmysle znenia ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Správa katastra Rožňava posúdila plnomocenstvo aj v zmysle ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka a dospela k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo udelené plnomocenstvo je absentovanie jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu vymedzených v zmysle znenia ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a to slobody vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu. Podmienky, za ktorých bolo plnomocenstvo udelené splnomocniteľom v rovnaký deň ako bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a to dňa XX.XX.XXXX determinujú rušivým a násilným spôsobom mechanizmus vzniku a prejavu vôle a v konečnom dôsledku obmedzujú splnomocniteľa pri výbere primeraných možností vplývajúcich a ovplyvňujúcich mechanizmus slobodného utvárania vôle a jej slobodného prejavu navonok. Konštatoval, že z Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov. Zo znenia jednotlivých ustanovení, a najmä zo znenia ustanovenia 3. piatej vety Dohody o plnomocenstve vyplýva, že povinnosťou splnomocnenca je poskytnutie právnej pomoci a účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov úverového a záložného veriteľa. Ďalej uviedol, že zmluvné strany Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa 29.04.2013 sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. uvedenej Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi záložným veriteľom obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, na vrátenie istiny úveru v sume vo výške 400 eur, ďalej poplatku v sume 392 eur, ďalej úrokov z omeškania v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Konštatoval, že výška príslušenstva (úrokov) zabezpečovanej pohľadávky a to v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, to znamená 91,25 % per anum dohodnutá platným a účinným Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle znenia ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že záložné právo zriadené platným a účinným uzavretím Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa XX.XX.XXXX malo vzniknúť za účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávky záložného veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., voči záložcovi U. Z. a to sumy istiny vo výške XXX eur, poplatku v sume vo výške XXX eur, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Konštatoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa XX.XX.XXXX - z dôvodu ohrozovania a porušovania dobrých mravov a z dôvodu konania záložného veriteľa, ktoré sa prieči dobrým mravom v zmysle znenia skutkovej podstaty definovanej v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonom definovaný dôvod, na ktorý je Správa katastra Rožňava povinná prihliadať z úradnej povinnosti (ex officio) a po naplnení skutkovej podstaty, ktorého je Správa katastra Rožňava povinná v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona v nadväznosti na zmysel znenia ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a na zmysel znenia ustanovenia článku 1 ods. 1 prvej vety a článku 2 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zamieta. Na záver napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že pri použití ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých vydal toto rozhodnutie, nepoužil správnu úvahu a to z dôvodu, že po posúdení skutkového a právneho stavu a pri aplikovaní znenia vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov na vyššie popísaný skutkový stav jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospel k uvedeným dôvodom, ktoré viedli Správu katastra Rožňava k vydaniu tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 16.07.2013 opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. K názoru odporcu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Poukázal na to, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Uviedol, že záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Konštatoval, že z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky, má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Citoval ustanovenie § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe tohto ustanovenia je zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Preto je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotkol, že obsahom spisu odporcu nie je zmluva o úvere, pričom ak odporca určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. marca 2009, rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/468/2003 zo dňa 27.novembra 2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30. októbra 2009. Poukázal na to, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. Mal za to, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia, nielen nesprávna, ale aj nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vyslovil názor, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to, že nakoľko záložca riadne podpísal úverovú zmluvu, a ani je súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pričom takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 13.09.2013 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka konania neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 04.09.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca, ani účastníčka konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou U. Z. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume XXX eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume XXX eur. Dlžníčka zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 17.08.2011 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou U. Z. dňa XX.XX.XXXX ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp dňa XX.XX.XXXX, ako splnomocnencom. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. medzi navrhovateľom a dlžníčkou U. Z. zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou U. Z. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníčky, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníčku Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnej, nakoľko povinnej bol poskytnutý úver vo výške XXX eur s poplatkom vo výške XXX eur. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.