KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice18. 12. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/42/2013 z 18. 12. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 18. decembra 2013, sp. zn. 6Sp/42/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201210.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/42/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201210.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Levoča,
katastrálny odbor, Mäsiarska 14, Levoča, za účasti: Ľ. Š., S.. A.T.Z., Q. XXX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 407/2013-5Ka zo dňa 25.6.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V-407/2013-5Ka zo dňa 25.6.2013.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n n ý zaplatiť na účet krajského súdu 35,- EUR titulom súdneho poplatku za
podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V-407/2013-5Ka zo dňa 25.6.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 178/2013-PTR uzavretej dňa 21.5.2013 medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q., obec D..

Odporca posudzoval dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 26.7.2012 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom H. E., ako
splnomocnencom. Zmluvu o úvere preto odporca posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a v kontexte s ňou skúmala aj to, či dohoda o splnomocnení nevykazuje
znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do predtlačenej formulárovej dohody, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto
dohody. V danom prípade bola obmedzená možnosť splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca, ktorý by
za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec už bol
v dohode o splnomocnení vopred predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať
za individuálne dohodnutú. To v konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale
z vôle záložného veriteľa, odporkyňa považovala dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.



Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal včas opravný prostriedok. Uviedol, že záložná zmluva
vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu.
Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom
danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené
hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej
pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej
zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože
nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku
z omeškania. Navyše, odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného
zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o
úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna
norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1
katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc
prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedol, že pochybnosť o
objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o
osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník
sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a
zaviazal sa dojednať v jeho mene záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o splnomocnení,
ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca
v napadnutom rozhodnutí. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s
jej administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2011. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 26.7.2012 splnomocnil
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom ako
splnomocniteľom a H. E., predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 21.5.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 178/2013-PTR medzi navrhovateľom
a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie
záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené
za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy
o úvere.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.



Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť,
aby dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach
o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel
k rozhodnutiu, že zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý
by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote
mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto
občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami
dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor nemá za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie



fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.