Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/245/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899082 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7101899082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v právnej veci žalobcu: ZTS VVÚ Košice a.s., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 95, IČO: 31 651 585, zastúpeného JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: SSIM, a.s., Košice, so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, IČO: 31 702 627, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 19C/126/2001-276 zo dňa 15.5.2012 r o z h o d o l : P o t v r d z u je rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alexandra Fuchsa, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti: administratívnu budovu na parcele č. 310 a priľahlý dvor - pozemok parc. č. 311 (registra C), v katastrálnom území Stredné mesto na V. S.. Č.. XX v Košiciach, zapísané na LV č. XXXXX katastra nehnuteľností, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 278,91 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, § 126 ods. 1, § 663, § 676 ods. 1 a ods. 2, § 678, § 679 ods. 3, § 2 ods. 2, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1 a ods. 3, § 38 ods. 1, § 49a, § 40a prvá veta, § 40 ods. 2 a ods. 3, § 43a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 43c ods. 1 a ods. 2, § 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti, patriace žalobcovi, preto mu uložil povinnosť ich vypratať. Konštatoval, že všetky písomnosti, pokiaľ ide o zmluvu o nájme nebytových priestorov a jej dodatky, týkajúce sa predmetných nehnuteľností, obsahujú nepresnosti a nejasnosti, pokiaľ ide o označenie nájomcu. Písomnú Zmluvu o nájme nebytových priestorov z 27.7.1993 a jej dodatok č. 1 zo 4.3.1994 podľa záhlavia uzatvárala spoločnosť SSIM - RUBIN METAL, s.r.o. SR, Export - Import, pričom spoločnosť s uvedeným názvom nikdy neexistovala. V záhlaví je uvedené IČO 31653448, ktoré podľa výpisu z obchodného registra patrilo spoločnosti RUBIN MET SSIM spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej odtlačok pečiatky bol uvedený aj v mieste podpisu nájomcu na zmluve. Z tohto vyvodil záver, že žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu s touto spoločnosťou. V Zmluve o postúpení všetkých práv a záväzkov z nájomného vzťahu zo dňa 21.11.1997 je v záhlaví uvedený postupník SSIM RUBIN a.s. Košice, ale v mieste podpisu je za postupníka otlačok pečiatky SSIM a.s. Košice, i keď podľa obchodného registra SSIM RUBIN a.s. zmenila názov na SSIM a.s. až 4.1.2000. Uvedená skutočnosť preto nasvedčuje tomu, že zmluva bola vyhotovená až po zániku postupcu (11.3.1998) a účelovo antidatovaná. V záhlaví Dodatku č. 2 z 12.6.1998 k Zmluve o nájme nebytových priestorov z 27.7.1993 je už ako nájomca uvedená iná spoločnosť ako v pôvodnej zmluve, taktiež neexistujúca: SSIM - RUBIN METAL, a.s. Košice, bez uvedenia IČO, zastúpená predsedom predstavenstva M.. D. V., a v mieste podpisu nájomcu je odtlačok spoločnosti s iným názvom a bez označenia právnej formy: SSIM RUBÍN. V Dodatku č. 3 z 1.10.1999 k Zmluve o nájme nebytových priestorov z 27.7.1993 je už ako nájomca uvedená SSIM a.s., Košice, v mieste podpisu nájomcu je odtlačok uvedenej spoločnosti s uvedením IČO: 31 702 627, hoci pod týmto obchodným menom mohla spoločnosť vystupovať v právnych vzťahoch až od 4.1.2000, kedy zápisom do Obchodného registra vznikla. Aj keď podľa tvrdenia žalobcu, tento jednal so subjektmi, vystupujúcimi pod názvom SSIM - RUBIN METAL a.s. Košice dňa 12.6.1998 a SSIM a.s., Košice dňa 1.10.1999 v domnení, že ide o pôvodného nájomcu, resp. jeho právneho nástupcu, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, že by sa sám počas plynutia všeobecnej premlčacej doby dovolal relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov a ani, že by skutočnosť, že nejde o pôvodného nájomcu bola pre ich uzavretie (pokiaľ ide o obsah) rozhodujúca, preto na tieto úkony súd prihliadal ako na platné právne úkony. Z označenia nájomcu v záhlaví dodatkov č. 2 a 3 vyplynulo, že išlo o akciovú spoločnosť, so sídlom na V. XX v Košiciach, ktorej štatutárnym orgánom bol D. V. (k 12.6.1998) a N. Y. (k 1.10.1999), čo zodpovedá údajom vyplývajúcim z obchodného registra pre žalovaného (v tom čase pod názvom SSIM RUBIN a.s. Košice). Nakoľko zákon pre zmluvu o nájme nevyžaduje písomnú formu, súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca ako prenajímateľ predmetných nehnuteľností musel vedieť, s kým uzatvára dňa 12.6.1998 a 1.10.1999 dohodu, že ide o spoločnosť žalovaného, aj keď nesprávne označenú, najmä ak žalovanému až do roka fakturoval nájomné podľa podmienok uvedených v zmluve o nájme zo dňa 27.7.1993 v znení jej dodatkov a prijímal od neho nájomné. Z toho vyvodil vzájomne prejavenú vôľu účastníkov spravovať sa v danom právnom vzťahu podľa podmienok zmluvy o nájme z 27.7.1993 v znení jej dodatkov, teda že ide o platný nájomný vzťah. Vzhľadom na predmet nájmu aj napriek označeniu Zmluvy o nájme z 27.7.1993 ako zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/90 Zb., nakoľko v predmetnom nájme bola budova (suterén, prízemie a prvé podlažie) a pozemok (priľahlý dvor), ktoré nemožno považovať za nebytové priestory v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., nájomný vzťah účastníkov konania posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich nájomnú zmluvu. S odkazom na § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov vyvodil, že účastníci nájomného vzťahu na dobu určitú si mohli dojednať aj iný spôsob skončenia nájmu, než je preň upravený v Občianskom zákonníku, teda aj okamžité zrušenie zmluvy pri porušení dojednaných podmienok užívania. Mohli sa taktiež kedykoľvek dohodnúť aj na ukončení nájmu. List žalovaného z 13.10.2000 podľa obsahu posúdil súd prvého stupňa ako dostatočne určitý prejav vôle žalovaného smerujúci k ukončeniu predmetného nájmu k 31.12.2000, ktorým chcel byť viazaný (dokonca vo forme oznámenia, že ukončí, a nie že rozmýšľa, že by prípadne ukončil nájom...), teda ako návrh na dohodu o ukončení nájmu k 31.12.2000. List žalobcu, odoslaný 31.10.2000, súd prvého stupňa posúdil ako včasné prijatie tohto návrhu, z ktorého možno vyvodiť súhlas žalobcu s návrhom žalovaného. Z formulácie, že žalobca žiadal o uvoľnenie budovy do 31.12.2000 a že začal rokovania s inými záujemcami, je podľa názoru súdu prvého stupňa dostatočne určitý prejav vôle žalobcu, smerujúci k ukončeniu predmetného nájmu k 31.12.2000. Z toho vyvodil, že nájom predmetných nehnuteľností skončil dohodou zmluvných strán k 31.12.2000. Žalovaný v zmysle zákonných ustanovení mohol svoj návrh zrušiť, pokiaľ by jeho prejav o zrušení došiel žalobcovi najneskôr súčasne s návrhom. Nakoľko však žalobca odoslal akceptáciu návrhu žalovaného 1.10.2000, a zrušujúci list žalovaného je datovaný dňom 5.12.2000, z toho je zrejmé, že zrušujúci list žalovaného bol vyhotovený po zákonnej lehote na odvolanie návrhu. Zároveň však súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ by týmto spôsobom k ukončeniu nájmu nedošlo (dohodou), potom je nesporné, že list žalobcu z 29.12.2000, ktorým oznámil žalovanému, že vzhľadom na nesplnenie záväzkov voči nemu, ktoré spočívajú v neplatení nájomného, trvá na ukončení nájmu k 31.12.2000, možno považovať za prejav vôle žalobcu zrušiť nájomnú zmluvu v zmysle čl. IV bodu 2 zmluvy o nájme k tomuto dátumu. Žalovaný svoje tvrdenia o uzavretí dohody medzi C.M.F. a žalobcom a o postúpení pohľadávky z nej vyplývajúcej na žalovaného nepreukázal. Žalobca poprel, že by bol od spoločnosti C.M.F. obdŕžal list zo dňa 10.1.2000, v ktorom mu táto spoločnosť mala písomne oznámiť, že do všeobecných zmluvných vzťahov a platieb vstúpil žalovaný s tým, že celá zálohová platba musí byť vrátená C.M.F. alebo žalovanému, že by bol žalobca súhlasil, že návratnosť sumy 335.790 USD garantuje nehnuteľnosťami na V. Č.. XX J. U., že v prípade neuhradenia tejto sumy predmetná nehnuteľnosť pripadne do vlastníctva žalovaného a do doby prevodu vlastníctva má žalovaný právo užívať nehnuteľnosť v dobe neohraničenej konkrétnym termínom bez platenia nájomného. Neexistuje žiaden hodnoverný písomný doklad (originál) potvrdený žalobcom a ani vypočutí svedkovia nevypovedali, že by boli priamymi svedkami súhlasného prejavu vôle žalobcu s vyššie uvedenými podmienkami. Svedkovia svedčili len o skutočnosti, že videli fax s takým obsahom a že ho podpísali. Žalovaný preto nepreukázal žiaden titul, ktorý by mu svedčil pre ďalšie užívanie predmetných nehnuteľností, preto žalobe vyhovel. Pre úplnosť poznamenal, že skutočnosť, že v iných konaniach žalobca žaluje žalovaného o zaplatenie nájomného, nemožno bez ďalšie považovať za dôkaz o pretrvávajúcom nájomnom vzťahu aj po roku 2000, nakoľko právne posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie za užívanie jeho nehnuteľnosti žalovaným po roku 2000 je vecou súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal tarifnú odmenu podľa § 11 ods. 1, § 14, § 15 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 55,49 €, za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 25.10.2010 a 20.12.2010 (2 x 13,87 €), za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 24.1.2011 a 8.11.2011 (2 x 14,25 €), zastupovanie na meritórnom pojednávaní 3.6.2011 a 15.5.2012 ( 1 x 57 € a 1 x 58,69 € ) a režijný paušál 3 x 7,21 €, 3 x 7,41 € a 1 x 7,63 €, spolu takto priznal žalobcovi trovy konania vo výške 278,91 €. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnymi závermi súdu prvého stupňa, že medzi žalobcom a žalovaným, ako nástupcom pôvodného nájomcu nájomnej zmluvy zo dňa 27.7.1993 v znení jej dodatkov, existoval nájomný vzťah s nájmom na dobu určitú do 31.8.2003, ktorým sa obaja účastníci aj v roku 2000 riadili. Súhlasil aj s tým záverom súdu, že hoci nájomná zmluva bola označená ako zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zák. č. 116/1990 Zb., vzhľadom na predmet nájmu išlo o nájom nehnuteľností v zmysle Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil však so skutkovým a právnym záverom, že ku skončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou ku dňu 31.12.2000 na základe listu žalovaného z 11.10.2000 a oznámenia žalobcu listom z 31.10.2000. List žalovaného vyhotovený a podpísaný L. U., že dňom 31.12.2000 spoločnosť ukončí prenájom nebytových priestorov, nebol žiadnou ponukou pre žalobcu na skončenie nájmu dohodou a ani oznámenie žalobcu z 31.10.2000, že list žalovaného berie na vedomie, nemožno považovať za prijatie ponuky na skončenie nájomného vzťahu dohodou. Sám žalobca list žalovaného za ponuku na skončenie nájmu nepovažoval, považoval ho skôr za jednostrannú výpoveď z nájmu, hoci pri nájme nehnuteľností na dobu určitú Občiansky zákonník spôsob skončenia nájmu výpoveďou neobsahuje. List žalovaného z 13.10.2000 nespĺňal ani základné náležitosti v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom prejavu vôle. Minimálne by totiž musel obsahovať, že žalovaný navrhuje žalobcovi skončiť nájomný vzťah dohodou, teda prinajmenšom by musela byť uvedená forma skončenia nájmu, ktorú navrhuje a adresát by mal byť vyzvaný, aby v určitej lehote túto ponuku prijal. Takýto obsah však uvedený list žalovaného nemá. Je preto len účelovým a ničím nepodloženým tvrdením súdu, že tento list spĺňal náležitosti ponuky na uzavretie zmluvy - dohody, pričom dôvody, v čom vidí určitosť takéhoto prejavu aj čo do formy skončenia nájmu, súd prvého stupňa neuviedol. Rovnako ani odpoveď žalobcu listom z 31.10.2000, že list žalovaného berie na vedomie ani v najmenšom nemožno považovať za prijatie ponuky žalobcom na skončenie nájmu, ktorého, a akým spôsobom. Rovnako sú nesprávne ani úvahy súdu prvého stupňa o tom, že list žalobcu z 29.12.2000 možno považovať za prejav vôle zrušiť nájomnú zmluvu v zmysle článku IV bod 2 zmluvy. Ide len o oznámenie, že žalobca trvá na tom, že úkonom žalovaného, vtedy považovaného za výpoveď z nájmu, nájomný vzťah končí dňom 31.12.2000 a nie na základe jeho úkonu v tomto liste. Žalovaný zotrval na tom, že nájomný vzťah neskončil. Ani po 31.8.2003, teda po uplynutí lehoty, na ktorú bol nájom uzavretý v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nedošlo k skončeniu nájmu, nakoľko žalobca v lehote 30 dní nepodal žalobu o vypratanie. Preto nájomný vzťah sa obnovoval stále na rok. S poukazom na § 51 Občianskeho zákonníka z vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s obsahom mailovej listiny potvrdenej svedkami bolo preukázané, že žalobca sa zaviazal, že po dobu, kým nevráti zálohu z obchodného vzťahu vo výške 335.790 USD, pre prípad, že dôjde ku skutočnosti zálohu vrátiť, bude mať žalovaný právo užívať predmetné nehnuteľnosti bez platenia nájomného. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu neexistencie originálu písomnej listiny, potvrdeného žalobcom nebolo preukázané, že k dohode došlo. Komunikácia, časový sled, obsah kópie faxu potvrdený svedkami pri doručení a súvisiace preukázané skutočnosti nasvedčujú totiž opaku. Pri takejto dohode sa nevyžaduje písomná forma potvrdená podpismi strán dohody, postačí aj ústna, či telefonická alebo telefaxová dohoda. Potvrdená kópia faxu nie je priamo dohodou, len preukazuje jej existenciu a obsah. Bola preto preukázaná iná skutočnosť - dohoda, zakladajúca právo žalovaného na užívanie nehnuteľností aj pre prípad skončenia nájmu, preto nebolo možné žalobe o vypratanie vyhovieť. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Interpretácia listu z 13.10.2000 zo strany žalovaného je vzhľadom na obsah tohto listu neudržateľná, nakoľko podľa obsahu tento list nemožno hodnotiť inak ako prejav vôle žalovaného, ktorý smeroval k ukončeniu prenájmu dňom 31.12.2000. Preto pokiaľ žalobca v odpovedi z 31.10.2000 vzal oznámenie žalovaného na vedomie treba mať za to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo vzájomným konsenzom účastníkov. Napokon právny záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, je v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Rovnako sa zhoduje so skutkovým a právnym posúdením obsahu listu z 29.12.2000. Irelevantnou je námietka žalovaného, podľa ktorej malo automaticky dôjsť po uplynutí dohodnutej lehoty nájmu (31.8.2003) k ďalšiemu jeho predĺženiu, nakoľko v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca nepodal v lehote 30 dní žalobu o vypratanie. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nájom neskončil uplynutím dohodnutej doby, ale vzájomnou dohodou už pred uplynutím tejto doby, mechanizmus ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na daný prípad nevzťahuje. Navyše vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby k údajnej dohode na základe mailovej komunikácie malo dôjsť k predĺženiu práva užívať predmetné nehnuteľnosti žalovaným. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.9.2013 o 9.00 hod. v pojednávanej miestnosti č. 202, 2.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 11.9.2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na danú vec aplikoval nesprávny právny predpis. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Námietky uvedené žalovaným v odvolaní boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné : Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Uzavretím dodatku č. 2 zo dňa 12.6.1998 došlo medzi účastníkmi konania k dohode o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet a cena nájmu a zároveň aj k dohode o dobe nájmu na dobu určitú (od 1.9.1998 do 31.8.2003). Z obsahu listinného dôkazu - Dodatku č. 2 (č.l. 10 spisu) vyplýva, že obe zmluvné strany poznali obsah zmluvy o nájme z 22.7.1993 a za rovnakých podmienok, okrem dohody o trvaní nájmu na dobu určitú od 1.9.1998 - 31.8.2003 (5 rokov), prejavili vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu. Nešlo však o zmenu v osobe nájomcu, keďže v čase jej uzavretia pôvodný nájomca RUBIN MET SSIM, s.r.o. už neexistoval (zanikol 11.3.1998). Z hľadiska predmetu nájmu správne súd prvého stupňa daný právny vzťah aplikoval ust. § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa zhoduje aj so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadom ukončenia nájmu dohodou účastníkov tohto zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z obsahu listu žalovaného zo dňa 13.10.2000, listu žalobcu zo dňa 31.10.2000, ale aj následnej písomnej komunikácie medzi účastníkmi konania a následného postupu účastníkov konania niet pochýb o ich úmysle a vôli ukončiť predmetný nájomný vzťah dohodou ku dňu 31.12.2000 (§ 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom momentu ukončenia nájomného vzťahu. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že v dôsledku uplynutia času (§ 578 Občianskeho zákonníka) by aj za situácie, pokiaľ by nedošlo k ukončeniu nájmu dohodou, došlo k zániku nájomného vzťahu dňom 3.8.2003, čo taktiež zakladá dôvodnosť žaloby. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k dojednaniu nájomnej zmluvy na dobu určitú do 31.8.2003, ktorú skutočnosť nerozporovala ani jedna zo zmluvných strán. Za situácie, keď pred uplynutím doby nájmu žalobca sa domáhal voči žalovanému vypratania predmetných nehnuteľností žalobou podanou na súde dňa 29.1.2001, v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť ani k obnoveniu nájmu, ako tvrdil v odvolaní žalovaný. Prenajímateľ totiž nebol nečinný, nakoľko podal žalobu o vypratanie a na nej trval aj po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný ( po 31.8.2003). Keďže už skôr žalobca vyvolal súdny spor o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, nemožno vyvodiť, že boli naplnené podmienky pre obnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ, keďže nebola splnená podmienka, ktorou je nepodanie žaloby prenajímateľom v zákonom stanovenej lehote. Týmto titulom preto nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o inom užívacom titule, ktorý by mu svedčil pre užívanie predmetných nehnuteľností (list od spoločnosti C.M.F. zo dňa 10.1.2000), keďže žalovaný existenciu takejto dohody v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal, postupoval súd prvého stupňa správne, pokiaľ žalobe vyhovel. Žalovaný sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že fax z 10.1.2000 nie je dohodou, ale (len) potvrdzuje uzavretie dohody. Za situácie, keď nepredložil originál listiny (fax z 10.1.2000) a ani vypočutí svedkovia existenciu takejto dohody nepotvrdili a niet iného dôkazného prostriedku, ktorý by túto dohodu preukazoval, sú námietky žalovaného v tomto smere bez právneho významu a nie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Úspešný žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 58,69 € (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu 7,63 € (§ 16 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný trovy konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alexandra Fuchsa, advokáta. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.