Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/307/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202014 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110202014.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Mestská časť Košice - Ťahanovce, Ťahanovská č. 28, Košice, IČO: 00 690 911, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom v Košiciach, Žižkova č. 19, proti žalovanému H.. X. E., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., Ť. Č.. XX, o zaplatenie 6.638,78 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.06.2013 č.k. 20C/57/2010-70 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením: 1/ konanie z a s t a v i l a 2/ u l o ž i l žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 398,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., lebo žalobca písomným podaním zo dňa 19.02.2013 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2013 so späťvzatím žaloby súhlasil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s odôvodnením, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a to späťvzatím žaloby, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor vo výške 398,- eur. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Poukázal na to, že svojou žalobou sa domáhal proti žalovanému náhrady škody pozostávajúcej zo zaplatených úrokov z omeškania zo zmluvy o pôžičke vo výške 400.000,- Sk a advokátskych trov vo výške 133.154,- Sk, ktoré vznikli zavinením žalovaného z dôvodu nevčasnej úhrady pôžičky Pozemkovému spoločenstvu Urbariát - Ťahanovce a ďalej na to, že dva roky po podaní žaloby dňa 19.05.2012 Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva Urbariát schválilo uznesením č. 7 poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000,- eur na úpravu prístupových ciest k pozemkom spoločenstva, ktoré budú realizované v spolupráci s Miestnym úradom Mestskej časti Košice - Ťahanovce. Na tom základe došlo k schváleniu uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Ťahanovce, ktoré dňa 24.05.2012 prijalo uznesenie č. 132/2012 o schválení stiahnutia žaloby o vymáhanie škody voči žalovanému. Tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne a on by bol býval v konaní úspešný. Iba z etického hľadiska, keďže Pozemkové spoločenstvo Urbariát - Ťahanovce poskytlo mu sumu 10.000,- eur, vzal žalobu späť, pretože aj keď sa mu nepokryla celá škoda spôsobená žalovaným, z ľudského hľadiska upustil od ďalšieho vymáhania škody. Bolo by však v rozpore s dobrými mravmi, aby pre svoju ústretovosť mal znášať trovy konania, keď späťvzatím žaloby ponížil žalovanému trovy konania súvisiace s jeho trovami právneho zastúpenia v konaní. Pripojil výpis z uznesenia č. 132/2012 zo VII. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Ťahanovce konaného dňa 24.05.2012 a fotokópiu zápisnice o priebehu a výsledkoch valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva „Urbariát“ Ťahanovce zo dňa 19.05.2012. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (nie podľa hmotného práva), keďže v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Ak teda navrhovateľ (žalobca) vzal návrh na začatie konania (žalobu) späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi (žalovanému) jeho trovy. Podľa ust. § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia cit. ustanovenia na rozhodnutie o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípade a túto výnimočnosť a záver, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a na ďalšie okolnosti (okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a podobne) a prihliadať aj na hľadisko, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je predpisom, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o povinností náhrady trov konania výnimočne prihliadať. Nie je ho možné však vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, vrátane zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. V posudzovanej veci z obsahu odvolania žalobcu nepochybne vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania žiadal prihliadať na okolnosti veci, t.j. domáhal sa, aby na rozhodnutie o trovách konania bolo aplikované ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Aplikácia uvedeného ustanovenia však vyžaduje zistenie a posúdenie celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa uvedeného výnimočného zákonného ustanovenia a súd prvého stupňa z tohto hľadiska vec neposudzoval. Za danej situácie v súlade aj so zásadou dvojinštačnosti súdneho konania, nezostalo odvolaciemu súdu iné ako uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa na tom základe bude zistiť a posúdiť všetky okolnosti dôležité pre záver, či sú dané podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a len potom uzavrieť, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, alebo naopak tieto podmienky nie sú dané a o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania, t.j. podľa ust. § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.