Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/516/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201190 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112201190.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej S. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV dieťa G. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na Š. č. X a J.Q. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v X. na W. č. X zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Smajdovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Hutníckej č. 1 a maloletého N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV dieťa G. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na Š. č. X, o návrhu starej matky K. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na M. č. X o zvýšenie výživného o odvolaní otca a starej matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.9.2012 č.k. 23P/110/2012-42 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II z 18.10.2012 č.k. 23P/110/2012-51 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletú S. nar. XX.XX.XXXX tak, že z v y š u j e výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 21P/105/2009-41 z 15.12.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 21P/105/2009-53 z 11.5.2012 od otca pre maloletú S. S. nar. XX.XX.XXXX zo 49,79 eur na 160 eur mesačne od 16.01.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 3. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke K. N. nar. XX.XX.XXXX. Dlžné výživné pre maloletú S. 453,15 eur od 16.1.2012 do 31.8.2012 zaväzuje otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku starej matke dieťaťa K. N.. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo 4.9.2012 č.k. 23P110/2012-42 v spojení s opravným uznesením z 18.10.2012 č. k. 23P110/2012-51 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/105/2009-41 z 15.12.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 21P/105/20009-53 z 11.05.2012 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú S. nar. XX.XX.XXXX zo 49,79 eur na 130 eur mesačne od 16.01.2012, ktoré výživné zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca dopredu navrhovateľke K. N.. Zvýšil výživné od matky pre maloletú S. nar. XX.XX.XXXX zo 49,79 eur na 130 eur mesačne a pre maloletého N. nar. XX.XX.XXXX zo 49,79 eur na 170 eur mesačne, ktoré výživné zaviazal matku prispievať vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca navrhovateľke K. N.. Dlžné výživné od otca pre maloletú S. 228 eur za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Dlžné výživné od matky za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 pre maloletú S. 600 eur a pre maloletého N. 900 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 60 eur pre každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 15.12.2009 č.k. 21P/105/2009-41 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 21P/105/2009-53 z 11.5.2012 boli maloletá S. S. nar. XX.XX.XXXX a maloletý N. S. nar. XX.XX.XXXX zverené do náhradnej osobnej starostlivosti K. N. nar. XX.XX.XXXX a rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu každého dieťaťa 49,79 eur. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 7.12.2011 č.k. 11C/6/2010-55 bolo určené, že J. S. nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého N. S. nar. XX.XX.XXXX z matky G. S. nar. XX.XX.XXXX. Pri rozhodovaní o návrhu starej matky na zvýšenie výživného vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka K. N.Á. poberá starobný dôchodok 400 eur mesačne a na základe Dohody o vykonaní práce má príjem 150 eur mesačne. Obýva jednoizbový byt a platí náklady za bývanie 205 eur mesačne. Všetku osobnú starostlivosť o deti, výchovu a výživu zabezpečuje stará matka, i keď maloletý N. skoro denne prespáva u svojej matky, s ktorou si dobre rozumie. Maloletá S. býva u starej matky a s matkou je občas v kontakte. Z odpisov mzdových listov od zamestnávateľa matky U.S.Steel Košice zistil, že čistý mesačný príjem matky od júna 2011 do decembra 2011 bol 1.042,98 eur a od januára 2012 do mája 2012 mala príjem 1.048 eur. Rovnako zistil, že maloletá S. ukončila 6. ročník základnej škody a jej mesačné náklady predstavujú výdavky na stravu 260 eur, hygienické potreby 15 eur, školské pomôcky 18 eur, internet 10 eur, lieky 5 eur, mobil 10 eur, ošatenie 26 eur, obuv 17,50 eur, za pobyt v centre voľného času 10 eur, lístok na MHD 10 eur, na výtvarný krúžok 15 eur a dostáva mesačne vreckové 20 eur. Rovnako zistil, že otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej dvoma plnoletými deťmi, ktoré nepokračujú v štúdiu. Otcova partnerka poberá vdovský dôchodok a dávky v hmotnej núdzi. Z odpisov mzdových listov otca od zamestnávateľa U.S.Steel Košice zistil, že čistý mesačný príjem otca od 01.06.2011 do 31.05.2012 bol 1.111,28 eur. Zo svojho príjmu platí náklady bývania 238 eur, telefón 20 eur, internet 18 eur, pohonné hmoty 150 eur, osobné výdavky na stravu a hygienické potreby spolu 300 eur, spláca hypotekárny úver 112 eur, spotrebný úver 284 eur a ďalší spotrebný úver 42 eur a platí výživné na maloletú S. 99,58 eur. Konštatoval, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom 99,58 eur od januára 2005 a po zapretí otcovstva platí výživné pre maloletú S. 99,58 eur a matka platí na obe deti spolu 100 eur mesačne. Rovnako konštatoval, že matka kupuje deťom ošatenie a uhrádza im letné dovolenky, na ktoré chodia so starou matkou a maloletému N. kúpila notebook. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. S poukazom na to, že maloletý N. v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval 7. ročník základnej školy a v súčasnosti je študentom strednej školy a je diabetik, zvýšil výživné od matky na 170 eur mesačne a na maloletú S. na 130 eur mesačne, ktoré výživné považoval za primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, pretože splátky pôžičky Cetelem 110 eur mesačne a splátky pôžičky kolegovi 60 eur mesačne neuznal ako nevyhnutný výdavok. Vychádzajúc zo skutkového stavu, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného príjem otca bol 211,61 eur a v súčasnosti má príjem 1.111,28 eur, zvýšil výživné pre maloletú S. na 130 eur mesačne berúc do úvahy, že jeho otcovstvo voči maloletému N. bolo zapreté. Dlžné výživné od otca pre maloletú S. od podania návrhu 16.01.2012 do 31.08.2012 vo výške 228 eur (predstavuje rozdiel medzi novourčeným výživným a otcom uhrádzaným výživným 99,58 eur mesačne) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a dlžné výživné od matky za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 pre maloletého N. 900 eur a pre maloletú S. 600 eur (predstavujúci rozdiel medzi novourčeným výživným a matkou splácaným výživným po 50 eur na každé dieťa) povolil matke splácať v mesačných splátkach po 60 eur pre každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie o dlžnom výživnom, resp. spôsobe jeho zaplatenia, právne neodôvodnil. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo zvýšené výživné od otca pre maloletú S. podal včas návrh na opravu rozsudku a odvolanie otec dieťaťa z dôvodu, že rozhodnutie nekorešponduje s výrokom o dlžnom výživnom, ako ani s odôvodnením rozsudku, z ktorých je zrejmé, že konajúci súd zvýšil výživné na maloletú S. na 130 eur mesačne, preto žiadal vykonať opravu rozsudku tak, že sa zvyšuje jeho vyživovacia povinnosť od 16.01.2012 na maloletú S. zo 49,79 eur na 130 eur mesačne. Z dôvodu opatrnosti a pre prípad, že konajúci súd nevyhovie jeho žiadosti o opravu rozsudku, podal odvolanie proti výroku rozsudku o zvýšení výživného nad sumu 130 eur, pretože rozsudok okresného súdu v napadnutej časti považuje za nesprávny z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., lebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvého stupňa o dôvodnosti zvýšenia výživného z jeho strany na maloletú S. na 170 eur (ktorá je uvedená nesprávne vo výrokovej časti rozsudku a v rozpore s odôvodnením) nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú správne. Potreby maloletej S., ako ani jeho možnosti neodôvodňujú zvýšenie výživného nad sumu 130 eur. Súd prvého stupňa pri zvýšení výživného žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho reálnu finančnú situáciu, nezohľadnil splácanie spotrebných úverov a vôbec sa nezaoberal, či takéto úverové zaťaženie bolo a je na jeho strane odôvodnené napriek tomu, že vo svojom vyjadrení ku každému spotrebnému úveru uviedol dôvody ich čerpania, ktoré rozhodne neboli dôvodmi ľahkovážneho úverového zaťaženia za účelom získania nie nevyhnutných vecí. Práve naopak, jeho úverové zaťaženie vyplynulo z potreby riešiť si svoje bývanie a dochádzku do zamestnania. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zvýšiť výživné od 16.01.2012 na maloletú S. zo 49,79 eur na 130 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podala včas odvolanie stará matka K. N. z dôvodu, že dlžné výživné od otca pre maloletú S. za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 pri zvýšení výživného na 170 eur mesačne je vypočítané nesprávne a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a určil, že dlžné výživné je 528,01 eur za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012. Po doručení uznesenia z 18. októbra 2012, ktorým bola vykonaná oprava o zvýšení výživného od otca pre maloletú S. na 130 eur mesačne od 16.01.2012, podala včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné od otca pre maloletú S. minimálne na 170 eur. Výživné 130 eur mesačne, ako to vyplýva z opravného uznesenia, nepovažuje v nijakom prípade za dostačujúce a nezodpovedá ani možnostiam otca a potrebám dieťaťa. Uviedla, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a má dostatočný príjem, aby mohol uhrádzať výživné na svoju jedinú dcéru aspoň 170 eur mesačne. Vyjadrila názor, že výdavky otca na stravu a hygienické potreby 300 eur mesačne sú premrštené. Považuje za neprijateľné zohľadniť otcovi úhradu kompletných výdavkov na bývanie 238 mesačne, keď v spoločnej domácnosti s ním býva partnerka a jej dve plnoleté deti, ktoré neštudujú, t.j. tri plnoleté osoby, ktoré sú schopné samé sa živiť. Pri zohľadnení výdavkov otca, bez prihliadnutia na spotrebné úvery a nadmerný výdavok na hygienu a bývanie, je možné dospieť k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu maloletej S. aspoň 170 eur mesačne, ktorá suma je zároveň minimálne nevyhnutnou sumou, ktorú maloletá S. potrebuje spolu s výživným od matky 130 eur mesačne na pokrytie svojich nevyhnutných potrieb. Považuje za nemorálne, aby otec, ktorý sa o dieťa nestará, dostatočne neprispel na jeho výživu. Zdôraznila, že má 73 rokov a už od roku 2009 sa stará o obe svojej vnúčatá, pričom pri jej príjmoch, jej veku a možnostiach privyrobiť si, je nevyhnutné, aby sa rodičia o svoje deti postarali aspoň tým, že riadne na ich výživu prispejú. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a starej matky nevyjadrili. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie starej matky K. N. je čiastočne opodstatnené. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možností rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletej S. od 16.01.2012 so zreteľom na výrazné zvýšenie jej odôvodnených potrieb, ale nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zvýšil výživné od otca pre maloletú S. na 160 eur mesačne od podania návrhu, t.j. 16.01.2012 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a je primerané odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je žiačkou druhého stupňa základnej školy a je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať výšku životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná, ale ak sa rozhodnú ustáliť, koľko predstavujú mesačné výdavky povinného rodiča, potom majú rozčleniť výdavky na skupinu výdavkov, ktoré rodič musí nevyhnutne vynaložiť na svoj život (základné bežné potreby na výživu rodiča) a na skupinu výdavkov, ktoré nie sú pre život rodiča nevyhnutné. Podľa rovnakého kritéria posudzuje právo oprávneného dieťaťa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti; iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov výnimočne v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to však životná úroveň rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť tiež náklady dieťaťa na voľno-časové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a pod. tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Nie je prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. Išlo by o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a ust. čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. Odvolací súd tiež dodáva, že povinnosť platiť výživné, ak dieťa je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sa určuje každému z rodičov osobitne a zásadne by suma, určená rodičom ako výživné, mala pokryť celé mesačné náklady na dieťa, pretože nie je povinnosťou náhradného rodiča dieťa vyživovať. Argumentácia otca rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej S. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že len subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej dcéry preukázaný v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že otec mal byť pri uzatváraní úverov opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej S. a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. S ostatnými odvolacími námietkami otca maloletej a starej matky sa vysporiadal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 (ku dňu určenia dlhu na výživnom súdom prvého stupňa) predstavuje 453,15 eur. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným terajším rozhodnutím súdu 160 eur mesačne a výživným 99,58 eur, ktoré otec prispieval na výživu maloletej S. v rozhodnom období, t.j. 160 eur x 7 mesiacov + 80 eur (polovica výživného za január 2012) spolu 1.200 eur je výživné, ktoré mal otec zaplatiť za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012 a po odpočítaní otcom plnenej vyživovacej povinnosti za toto obdobie 99,58 eur x 7 + 49,79 eur (polovica výživného za január 2012) spolu 746,85 eur, je dlžné výživné 453,15 eur (1.200 eur - 746,85 eur) za obdobie od 16.01.2012 do 31.08.2012. Odvolací súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku starej matke K. N., pretože vzhľadom k pomerom otca, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu a javí sa byť tiež účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletej S. buď na úspory alebo na nevyhnutné výdavky súvisiace s jej vzdelaním a mimoškolskými aktivitami. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.