Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/110/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207230743 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7207230743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Ľ. I. nar. XX.X.B. bývajúceho v H.F. na F. W.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Martinom Fabiánom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporkyni S. I. nar. XX.X.B. bývajúcej v H. J. O. W.. Č.. X zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 17 v konaní o určenie výživného na čas po rozvode manželstva pre mal. deti I., N. nar. XX.XX.B. a X. nar. XX.X.B. bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.12.2012 č. k. 30C/159/2007-558 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách štátu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal navrhovateľa prispievať odporkyni na výživu mal. N. 200 Eur mesačne od 6.12.2008 do 31.12.2012 a 220 Eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna a na výživu mal. X. 130 Eur mesačne od 6.12.2008 do 31.12.2012 a 150 Eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 6.12.2008 do 31.12.2012 pre mal. N. v rozsahu 8.087,64 Eur a pre mal. X. v rozsahu 4.670,66 Eur zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zaviazal navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 276,80 Eur na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti výrokom o určení výživného, a o dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ich zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu každej z maloletých 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa, pretože viac nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. S poukazom na výpoveď odporkyne sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu, že pri zakladaní spoločnosti disponoval 4.000.000,- Sk, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v tom čase musel čerpať úvery na zaplatenie dane z pridanej hodnoty a na stavbu domu. Upresnil, že vklad tichého spoločníka v rozsahu 3.800.000,- Sk sa nemohol objaviť v účtovníctve, pretože tieto prostriedky tichý spoločník neposkytol spoločnosti - aj keď bola podľa zmluvy zmluvnou stranou, ale jemu ako fyzickej osobe, aby mohol splatiť svoj vklad. Tomuto záveru podľa jeho názoru zodpovedá vyhlásenie správcu vkladu, vyhlásenie spoločníka o splatení vkladu v peniazoch, aj platný zápis v obchodnom registri. Z uvedených dôvodov namietal, že mu súd zohľadnil len výšku jeho obchodného podielu a nie aj jeho peňažný záväzok v rozsahu 126.136,89 Eur (3.800.000,- Sk). Uviedol, že sa mu tento obchodný podiel každým rokom znižuje, pretože spoločnosť vykazuje stratu. Konajúcemu súdu vytkol, že v odôvodnení jasne neuviedol, aké majetkové riziká znižujú dosiahnutie jeho príjmu, resp. priamo vyvolávajú stratu a z akých právnych úvah vychádzal ak dospel k záveru, že sa mu javí jeho pravidelný príjem ako nepravdivý, a že by mohol zarábať viac, ak by využíval všetky svoje schopnosti a možnosti. Zdôraznil, že v priebehu konania bolo znalcom konštatované neúčelné vynakladanie finančných prostriedkov na leasing osobných motorových vozidiel len do mája 2009, kedy vozidlá predal. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože sú vecne správne. Konštatovala, že znalec v podanom znaleckom posudku jednoznačne potvrdil, že navrhovateľ si vedome a úmyselne znižoval zisk. Uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že by mu niekto požičal na zloženie základného imania a vyjadrila názor, že navrhovateľ má dostatok prostriedkov, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu. O celkovej nehodnovernosti jeho tvrdení svedčí aj to, že na pojednávaní konanom 6.9.2012 zavádzal súd, ak tvrdil, že bolo zrušené rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, aby docielil odročenie pojednávania v snahe znova oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Navyše na pojednávaní konanom 29.11.2012 ospravedlňoval svoju neúčasť na predchádzajúcom pojednávaní svojím pobytom v zahraničí, ktorý však bol v iný deň ako pojednávanie. Navrhovateľ v doplnení svojho odvolania navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. N. 100 Eur mesačne od 6.12.2008 do 31.12.2012 a 130 Eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna a na výživu mal. X. 80 Eur mesačne od 6.12.2008 do 31.12.2012 a 100 Eur mesačne od 1.1.2013 do budúcna, a aby mu povolil splácať dlh na výživnom v splátkach po 50 Eur mesačne. Poukázal na to, že sa mu nepodarilo uhradiť dlh na výživnom v lehote určenej rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.2.2012 č.k.26P/201/2007-280, pretože nemal úspory a banky mu neposkytli úver. Z uvedených dôvodov je voči nemu vedené exekučné konanie. Pokúsil sa s odporkyňou dohodnúť prostredníctvom mediátora, no neúspešne, pretože dospela k záveru, že ak doposiaľ nebol schopný prispievať jej na výživu mal. detí ani v minimálnom rozsahu, nebude jej ani riadne splácať dlh. Poznamenal, že od roku 2013 už jeho spoločnosť nevlastní osobné motorové vozidlo, pretože bol v dôsledku platobnej neschopnosti nútený odstúpiť od leasingu. Tvrdil, že odporkyňa zmenila od 1.8.2013 zamestnávateľa, kde pravdepodobne dosahuje vyšší príjem, a že mu bráni v styku s mal. deťmi. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Výrok rozsudku o trovách štátu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa relevantných zákonných ustanovení Zákona o rodine, a správne rozhodol o diferencovanom určení výživného od navrhovateľa pre mal. N. a pre mal. X. od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania 6.12.2008 do 31.12.2012 a od 1.1.2013, kedy došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb. Konajúci súd v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s ich závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané potencionálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a nadväzuje na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pred rozvodom manželstva, v rámci ktorej bol navrhovateľ tiež zaviazaný prispievať na výživu mal. N. 200 Eur mesačne a na výživu mal. X. 130 Eur mesačne. Odvolací súd uvádza, že pomery účastníkov konania existujúce od právoplatnosti rozvodu manželstva sú takmer totožné ako pomery, ktoré boli dôvodom na určenie výživného pred právoplatnosťou rozvodu manželstva rodičov. Súdy sa kvalifikovane vysporiadali s obranou navrhovateľa, ktorá aj v tomto konaní spočíva na rovnakých argumentoch, aké už prezentoval aj v konaní o určení výživného pre mal. deti do rozvodu manželstva. Zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo vyplýva, že spoločnosť, v ktorej je navrhovateľ spoločníkom a konateľom mala už v roku 2007 stratu, v roku 2008 len minimálny zisk a od roku 2009 znova stratu. Napriek tomu, bola do mája 2009 držiteľom dvoch luxusných osobných motorových vozidiel zn. BMW X3, z ktorých jedno splácala po 32.570,- Sk mesačne (obe po 26.374,42 Eur ročne, čo je 2.197,86 Eur mesačne) a od mája 2009 bola držiteľom ďalšieho luxusného motorového vozidla zn. BMW X5, ktoré tiež splácala formou leasingových splátok. Ani odvolací súd neprihliadal pri určení výživného na splátky druhého osobného motorového vozidla do mája 2009, pretože spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, len jedného spoločníka a konateľa (navrhovateľa) a dospel k záveru, že navrhovateľ si mohol z takto ušetrených prostriedkov za jedno osobné motorové vozidlo plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu a uspokojovať aj svoje odôvodnené potreby. Na určenie rozsahu výživného nemá vplyv ani zistenie, že navrhovateľ predal tieto dve osobné motorové vozidlá v máji 2009 a ďalej splácal už len jedno vozidlo a to znova BMW, ale už vyššej rady X5, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by k dosiahnutiu zisku spoločnosti, resp. k jej prevádzke potreboval až také luxusné vozidlo. V prípade, ak by si zobral na leasing lacnejšie osobné motorové vozidlo nižšej triedy, mohol ušetriť viac ako polovicu svojich nákladov, vykázať väčší zisk a z neho kontinuálne prispievať na výživu mal. detí v určenom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že nie všetky výdavky, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v daňovom priznaní za účelom zníženia základu dane možno pri rozhodovaní o výživnom zohľadniť ako nevyhnutné, majúce prednosť pred výživným. Zákon o rodine je totiž špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. A práve zásada potencionality príjmov, upravená v § 75 ods. 1 Zák. o rodine, umožňuje súdu prihliadať na také pomery, resp. príjmy povinného, ktoré by mohol dosahovať, ak by si modifikoval svoje výdavky a diferencoval skutočne nevyhnutné výdavky od výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že by všetky jeho výdavky, ktoré si uplatňuje na zníženie základu dane a v dôsledku ktorých vykazuje stratu, boli nevyhnutné na dosiahnutie príjmov z podnikania. Odvolací súd uvádza, že táto edičná povinnosť navrhovateľa nie je viazaná na výzvu súdu, ale priamo vyplýva z § 63 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého každý rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Ide hlavne o peňažné denníky, výpisy z účtov, zmluvy a faktúry, ktoré majú pre súd oveľa lepšiu výpovednú hodnotu ako daňové priznania, ktoré sú súčasťou spisu, pretože len tie relevantne vypovedajú o povahe výdavkov, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v daňovom priznaní. K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodnutím z 2.2.2012 sp. zn. 26P/201/2007 a odvolací súd rozsudkom z 30.10.2012 sp. zn. 7CoP 118/2012 zaujali stanovisko k hodnoteniu peňažného plnenia vkladu tichého spoločníka v rozsahu 3.800.000,- Sk na splatenie vkladu podnikateľa (navrhovateľa) a pretože jeho správnosť potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 13.3.2013 č.k. I. ÚS 176/2013 - 13, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a v ďalšom už len na neho priamo odkazuje. Odvolací súd neuveril verzii navrhovateľa, že tichý spoločník nevložil peniaze do spoločnosti, ale požičal mu ich len ako fyzickej osobe, pretože ju prezentoval až potom, ako súd prvého stupňa posúdil tento právny vzťah v predchádzajúcom konaní v jeho neprospech. Pokiaľ ide o hodnovernosť tvrdení navrhovateľa, nie zanedbateľným je zistenie, že v konaní o určenie výživného do rozvodu manželstva sám priznal, že sa už raz účelovo zbavoval majetku, aby nemusel prispievať na výživu svojej dcéry z prvého manželstva viac ako minimálne výživné. Rozporne vyznievajú aj jeho samotné odvolacie návrhy, keď najprv prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu mal. detí viac ako minimálne výživné a o osem mesiacov na to si už našiel prostriedky na to, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. N. v rozsahu 100, resp. 130 Eur mesačne a voči mal. X. v rozsahu 80, resp. 100 Eur mesačne a splácal dlh po 50 Eur mesačne, aj keď sa mu údajne stále zhoršujú príjmy z podnikania a prehlbuje strata. Navyše, v priebehu konania zavádzal súd aj vtedy, ak tvrdil, že bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II z 2.2.2012 sp. zn. 26P/201/2007 v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na všetky tieto účelové podania a úkony navrhovateľa, odvolací súd neuveril jeho nepreukázaným tvrdeniam, že si odporkyňa údajne našla zamestnanie s lepším príjmom, alebo, že bol nútený predať aj osobné motorové vozidlo zn. BMW X5 z dôvodu svojej platobnej neschopnosti. Odvolací súd poznamenáva, že príjem odporkyne, ktorá sa osobne stará o maloleté deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim, je bez právneho významu vo vzťahu k zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom a po zohľadnení rozsahu ich odôvodnených potrieb je nepochybné, že podiel odporkyne na výživnom je porovnateľný s podielom navrhovateľa. Pretože odvolací súd sa so zreteľom na vyššie uvedené úvahy týkajúce sa potencionálnych príjmov navrhovateľa stotožnil aj so súdom stanovenou polročnou lehotou splatnosti dlhu na výživnom od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Pre odvolací súd nie je prekvapujúce, že navrhovateľ nedostal pôžičku od bánk podľa svojich oficiálne vykazovaných pomerov, to však nič nemení na závere, že je schopný zaplatiť dlh na výživnom v súdom určenej lehote, pretože v tomto konaní bolo preukázané, že jeho skutočné pomery sú omnoho lepšie, ako ich oficiálne prezentuje. Z rovnakých dôvodov nebolo pre odvolací súd relevantné ani zistenie, že navrhovateľ sa pokúsil dohodnúť s odporkyňou na inej splatnosti dlhu na výživnom určenom v predchádzajúcom konaní o určenie výživného do rozvodu manželstva. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.